Ručný granát v sídle britského premiéra

Blíži sa odchod Boris Johnsona z 10 Downing Street. Keďže funkciu premiéra v Británií vykonáva líder vládnej strany, musela Konzervatívna strana usporiadať vnútrostranícku voľbu. Najprv 357 vládnych poslancov vyselektovalo dvoch finalistov z viacerých uchádzačov. Posledné slovo má viac ako 160 tisíc všetkých členov strany, ktorý po sérií debát naprieč Britániou následne k 5. septembru vyberú nového premiéra.

Favoritom bol spočiatku Rishi Sunak, minister financií („Chancellor of Exchequer“) . Syn indických migrantov z východnej Afriky predstavuje skoro rozprávkový príbeh. Po elitnom štúdiu doma i v USA, sa zamestnal ako analytik v korporácií Goldman Sachs a oženil sa s dcérou jedného z najbohatším Indov. Poslancom parlamentu sa stal tento zástanca Brexitu v roku 2015. Podporoval ambície Borisa Johnsona na funkciu premiéra, ktorý ho v roku 2020 obsadil do vplyvnej pozície šéfa štátnej kasy. Stal sa populárnym vďaka efektívnej pomoci krachujúcim pohostinstvám počas pandémie (odvtedy ho prezývajú „Rishi Dish“, „dish“ - jedlo) .

Sunak je moderný, „cool“ „instagramový“ politik. Tradičnejším členom toryovcov sa nemusela pozdávať jeho športové sako bez kravaty, v ktorom sa ukázal na prvej debate s protikandidátkou Liz Truss v meste Leeds. Tiež mu vyčítajú, že sa správa, akoby jeho vzostup na post premiéra bol prirodzený, akési automatické privilégium. Najviac však členov strany odradil údajnou zradou Borisa Johnsona. „Nôž do chrbta“ mu mal zabodnúť vtedy, keď spolu s viacerými kolegami z kabinetu demonštratívne podal demisiu kvôli kauzám odchádzajúceho premiéra. Johnson tak neustál mediálny a politických tlak a musel rezignovať. (V tejto súvislosti je zaujímavé, že členom strany neprekážalo, keď ctižiadostivý Johnson povalil dvoch svojich predchodcov v úrade, Theresu May i Davida Camerona).

Doma zatracovaný (kvôli svojim kauzám a flexibilnému vzťahu k pravidlám) a v zahraničí oceňovaný (nedávno dostal od prezidenta Zelenského najvyššie ukrajinské štátne ocenenie) "Boris" je stále populárny medzi členmi a dokonca aj voličmi strany. Jeho frakcia tak bude mať zásadný vplyv na výber nového ministerského predsedu. Aj vďaka tichej podpore Borisa a jeho okolia tak ňou s najväčšou pravdepodobnosťou bude ministerka zahraničia Liz Truss, ktorá zostala po Johnsonovom boku až do konca.

Konzervatívnu stranu a krajinu tak bude mať na čele vlády historicky už tretiu ženu. Po „železnej lady“ („Iron Lady“) Margareth Thatcher (1979 – 1990) a „neskutočne komplikovanej ženskej“ („bloody difficult woman“) Theresa May (2016 – 2019), tak prichádza „ľudský granát“ („human hand-grenade“) Liz Truss. Túto prezývku jej pridelil Johnsonov ex-poradca, strojca úspešného brexitového referenda 2016 a volebnej kampane 2019, Dominic Cummings.  V žiadnom prípade túto „recenziu“ súčasnej ministersky zahraničných vecí nemyslel ako kompliment, hoci jej lídrovská kampaň sa snažila celú vec využiť vo svoj prospech. Kontroverzný Cumming pôsobí ako vyšinutý zloduch/génius z bondovky a v máločom sa s ním dá súhlasiť. Hodnotenie Liz Truss však žiaľ nemusí byť ďaleko od pravdy...

Dcéra profesora matematiky a zdravotnej sestry sa narodila v rodine silno ľavicového zamerania. Mladá Liz počas univerzitných rokov bola členkou stredových Liberálnych Demokratov, dokonca podporovala zrušenie monarchie a zavedenie republiky. Vekom sa jej názory utriasli na pravej strane politického spektra. Ambiciózna politička zastávala viacero ministerských postov vo všetkých konzervatívnych vládach od roku 2010. Na rozdiel Sunaka, šéfka britskej diplomacie kedysi patrila k umiernenému krídlu strany a bola proti odchodu z EÚ. Dnes sa však stala maskotom pravicového krídla strany. To si získala sľubmi o zosekaní firemných daní a jastrabej zahraničnej politike.

Nedávno odmietla povedať, či francúzskeho prezidenta považuje za priateľa alebo protivníka Británie, pričom sa zastrája možnosťou vypovedania dohody o brexite medzi EU a UK. Na otázku, ktorému svetovému lídrovi ako prvému zavolá po nástupe do úradu, odpovedala, že ukrajinskému prezidentovi. Počas rusko-ukrajinskej vojny tiež hovorila o nutnosti „vytlačiť Rusov aj z Krymu“, čo bolo v rozpore s oficiálnou vládnou pozíciou krajiny.

Analytik Sam Freedman, ktorý pod Truss slúžil na ministerstve školstva prišiel s výstižnou charakteristikou: „Osobne milá a zdvorilá, chcela úprimne zmeniť systém vzdelávania. Ťažko pracuje, v čom sa odlišuje od Johnsona, ktorý je čistý narcis. Ale je chaotická a excentrická, s manickou energiou. (..) Ak by mi niekto vtedy povedal, že bude favoritkou na premiérku, strašne by som ho vysmial. (..) Nie je náhoda, že väčšina postov, ktoré vykonávala, zahrňovalo iba stretnutia so zahraničnými návštevami, cestovanie po svete a minimálne rozhodovanie o podstatných veciach. (..)Každý, kto s Truss kedy spolupracoval súhlasí, je že je neuveriteľne ambiciózna. Pochopiteľne, väčšina politikov ktorí sa dostanú do vlády je takých, ale ona má spaľujúcu túžbu byť premiérkou od mladosti.“

Nech bude britským premiérom ktokoľvek, čakajú ho náročné, priam desivé výzvy. Nárast cien energií sa v októbri môže priblížiť 178% oproti minulému roku. Podľa odhadov Bank of England sa inflácia vyšplhá až na 15%. Hrozia štrajky zamestnancov verejného sektora. Kolabuje zdravotníctvo, keď sa neúmerne predlžujú čakacie lehoty na operácie a zákroky. Nová vláda bude musieť doriešiť spor s Úniou o status Severného Írska, deportovanie  ilegálnych migrantov z Rwandy a samozrejme Ukrajinu. Taký výbušný mix problémov si na čele vlády vyžaduje rozhodného lídra s odvahou, víziou aj schopnosťou manažovať vládu. Nový premiér bude musieť prijímať nepopulárne opatrenia o nutnosti ktorých bude musieť presvedčiť širšie obecenstvo ako členov Konzervatívnej strany. (za ideálneho premiéra dnes považuje generický volič lídra opozičných labouristov, Keira Starmera. Truss za ním zaostáva o 8 bodov, predbehol ju Sunak a dokonca aj odchádzajúci Boris)

Namiesto toho zatiaľ Truss ponúka radikálne, úderné a populistické výroky a infantilné frázy, ktoré sa dobre vynímajú na titulkoch. Chýba jej hlbšia znalostť problematiky. Skoro akoby vážnu správu vecí verejných brala ako akúsi hru alebo reality show, zameranú na efekt. Konzervatívna strana si brexitom „odrezala“ svoje pragmatické krídlo talentovaných politikov, zväčša zostali oportunisti, radikáli a neskúsené kádre. V najbližších voľbách sa tak po 12 rokov pri moci, môžu konzervatívci za potlesku hodnotovo „nasýteného“ členstva odobrať do opozície. Tým, že do sídla britského premiéra hodia odistený ľudský ručný granát...