Snáď ani ten najzásadovejší idealista a odporca vulgarizmov nebude namietať, keď poviem, že počasiu už načisto jebe. V poslednej dobe neprejde pomaly týždeň, aby niekde vo svete nenastala živelná pohroma zvaná prívalové dažde a následná povodeň. Tento môjmu srdcu zvlášť blízky fenomén sledujem viac než ostatné, nakoľko som mala tú česť zoznámiť sa s jeho následkami na vlastnej koži.
Možno si v tej záplave (ha!) povodňových udalostí ešte spomínate - akurát prednedávnom uplynulo výročie odvtedy, čo sa jedenásť rokov po storočnej vode dovalila tá tisícročná. Kým sa začnete pohoršovať - nie, nie som ten blbec, čo býva pri potoku a potom sa čuduje. Náš dom stojí niekoľko stovák metrov od ramena Dunaja, a sú tu desiatky iných domov a dokonca niekoľko firiem so skladmi, ktoré stoja oveľa bližšie k vode než my.
-
Najprv bolo v správach niečo o tom, že nemecké Passau zatopil rozvodnený Dunaj. (Veď koho to zaujíma, nejaké Passau...)
-
Pár dní nato nám prišli zazvoniť hasiči, že sa pravdepodobne zas vyleje, a to viac než minule, a že nás budú informovať.
-
Ďalšie ráno už došli s tým, že by sme v záujme našej bezpečnosti mali do 24 hodín opustiť dom. That escalated quickly! Sused, poučený rokom 2002 (to sme tu ešte nebývali), pripomínajúc zlovestný výjav z úvodu ľubovoľného katastrofického filmu už nakladal svoje majetky na príves.
-
Veci, ktoré sme boli schopní odniesť, sme preventívne dali na poschodie, ale stále som bola v tom, že robíme zbytočnú paniku. Spali sme však radšej hore a ráno som už dohadovala, koľko vriec s pieskom bude treba...
Zbalili sme teda pár slivák, a išli ku kamarátovi. Pôvodný (naivný) plán bol dva-tri dni, kým pominie nebezpečie. Nasledujúcich pár dní vypĺňalo najmä sledovanie správ o hladine Dunaja. Vyvrcholilo momentom, keď som na záberoch v Zeit im Bild, pripomínajúcich Benátky (reportér hovoril z člna: "Tu sú normálne ulice a záhrady...") spoznala náš dom s vodou takmer po okná a ohodnotila to pred mojou slušáckou svokrou zvučným spontánnym "Dopiči!"
Dunajské blato a jeho potenciál meniť zeleň na šeď
Keď po piatich dňoch konečne sprístupnili príjazdové cesty, ďalej ako po záhradu močiar sa aj tak stále nedalo dostať. Bola sobota, to si presne pamätám, lebo sme išli na svadbu. Aspoň bol ozaj pádny dôvod kúpiť si nové šaty! Až o ďalšie dva dni voda konečne klesla natoľko, že som sa dostala aj dnu. Spätne sme vydedukovali, že počas 3-4 dní bol celý dom zatopený do výšky niečo vyše kolien. A nebola to voda hocijaká, ale voda hnusná, sivá, blatisto slizká a vraj bohviečím kontaminovaná. Čo vám budem hovoriť - rozhliadnite sa po svojom príbytku a všimnite si všetky veci, ktoré sa dotýkajú podlahy. Teraz si ich odmyslite. Ak vám zostane niečo viac ako polička na stene a horná časť kuchynskej linky, môžete si gratulovať.
Stolček, prevrhni sa - všímajte koberec, všímajte stenu...
Starožitná skriňa, s ktorou som sa ako malá hrávala na obchod? Nenávratne popukaná a zničená. Nová vymakaná chladnička? Drb na zem. Sedačky, komody, postele, vlastne všetok väčší nábytok - Auf Wiedersehen! Vaňa? Už chýbali len ryby. Tie som vlastne našla v pivnici. Do kýbla som potom nazbierala vyše dvadsať (áno, priznávam, pri dvadsiatke som prestala počítať) pestrofarebných, kedysi okrasných kapríkov v rôznych štádiách rozkladu.
Takto sa šúpu vrstvy dreva, keď ho necháte niekoľko dní máčať vo vode
Prvé dni sme strávili s pomocou pár ozajstných kamarátov a asi 15 úplne cudzích dobrovoľníkov z Rotes Kreuz (našťastie nás táto pohroma postihla v krajine Hofera, tak chvalabohu odpadol aj folkór s podplácaním poisťováka), a to najmä rúbaním, lámaním a vynášaním častí nábytku. Vďaka nim a mojej náhle sa zjaviacej schopnosti krízového manažmentu zanedlho v dome nezostalo skoro nič, iba špina a smrad.
Stratená stránka. Fotka je tak ako ostatné bez akýchkoľvek úprav
Babky s dedkom sa striedavo starali o naše bábo, kým my sme s kamarátmi ďalej vláčili, strhávali, vapkovali a čistili. Zbytok mojej krásnej rozvetvenej rodiny sa až na pár veľmi vzácnych výnimiek tváril, že sa nič nedeje; väčšina ani len nezavolala, prípadne otvorene odmietli prísť pomôcť, "lebo je to tam nehygienické". Určite ste si domysleli, komu patrí obrovská vďaka a komu zdvihnutý virtuálny prostredník.
Pohodička v záhrade sa odkladá na neurčito
Uviesť dom do ako-tak obývateľného stavu trvalo vyše mesiaca. Pri kúpe nového nábytku som neustále myslela na priority ako malé rozmery a nízka hmotnosť, aby sa dal v prípade povodne ľahko odniesť, a na prípadnú vodovzdornosť. Prinajmenšom neobvyklé, ja viem. Teraz však už viem, čo som predtým nevedela.
Tu je mojich pár dobrých rád čo a ako pre prípad, že by sa vám do príbytku chcela vyliať nejaká tá rieka:
Pred povodňou:
-
Všetko, čo sa dá, vyneste na poschodie, alebo odvezte do bezpečia. Ak nikoho nemáte, storage is your friend. Musíte rátať s tým, že všetko, čo necháte zničiť, neskôr budete musieť vyhadzovať vo forme riadneho blatového humusu. To platí najmä pre veci zabudnuté pod posteľou, v botníku alebo v koši na prádlo. O pivnici ani nehovorím!
-
Vyneste smeti, a úplne vypracte chladničku aj mrazničku. Nezabudnúť na chemikálie v spodných skrinkách, ešte by ste spôsobili ekologickú katastrofu!
-
Zo sedačky príliš veľkej a nemotornej na pokus o záchranu si zoberte oddeliteľné časti - zídu sa ako príjemné hippiesácke vankúše na zem.
-
Pozor na domácich miláčikov - stolík pod akvárkom je pravdepodobne plavec, a rovnako by mohli skončiť aj kvetináče. Voda síce odtečie kadiaľ prišla, ale bordel, čo spôsobila, zostane. A nezabudnite na rybky v rybníku, nechcete snáď, aby skapali hroznou smrťou v niekoho temnej pivnici!
-
Tip pre sporovlivých fashionistas: Naložte si do auta veľa náhradného oblečenia a obuvi do rôzneho počasia. Z kufra sa môže stať váš go-to closet na niekoľko dní až týždňov.
Počas povodne:
-
Shopping time! Kúpte si gumáky a veľa párov gumených aj pracovných rukavíc. Pripravte si aj sáčky na smeti a čistiace potreby. Svätá trojica: ventilátor, ohrievač a odvlhčovač. A pravdepodobne budete potrebovať aj sekeru :)
-
Rozmýšľajte a plánujte. Premyslite si poradie svojich priorít, aby ste ho mohli podľa potreby odignorovať.
-
Zavolajte svojmu poisťovákovi. Ak žiadneho nemáte... linku dôvery?
-
Všetkým kamarátom dajte vedieť, čo vás postihlo. Budú sa o vás baviť pri vínku, keď vy budete drhnúť podlahu s naozajstnými kamarátmi.
-
Tip pre nedočkavých: Kúpte si čln a galoše.
Po povodni:
-
Nech vám ani nenapadne psychické rútenie sa - na sprostosti teraz nemáte čas! Nebedákajte a nesťažujte sa, váš dom stále stojí a vy ste stále nažive.
-
Moc nad tým nedumajte - keď neviete, čím začať, začnite tým, čo máte poruke.
-
Sústreďte sa na tu a teraz, dávajte si krátkodobé ciele typu "čo treba spraviť dnes/zajtra."
-
Sledujte, ako ľahko sa dá rozlúčiť s vecami, keď sú zničené. Nikomu to neprajem, ale je to taký celkom príjemný, oslobodzujúci zen feeling... Veď sú to iba veci! (V prípade potreby viď bod 1.)
-
Keď už doma nič neostalo, vyveste dvere, rozložte ich sušiť na záhrade; následne odmontujte kľučky a dvere dajte odviezť. Nadišla chvíľa pre sekeru a rúbanie zárubní.
-
Umyte si steny. Lepšia vlhká a čistá, než vlhká a špinavá, to snáď netreba ani hovoriť. A nebuďte sprosťáci, bavíme sa tu o zatopenom dome.
-
Ak treba, teraz je ten správny čas na veľkú prerábku kúpeľne či kúrenia, ktoré ste tak dlho odkladali pre prílišný neporiadok, prach a špinu, ktoré by vás za normálnych okolností tak strašne štvali.
-
Tip na zariaďovanie: Nakúpte si časopisy zamerané na interiérový dizajn. A potom hurá do IKEA!
A ešte perla na záver: Viete, prečo po povodni v 2002 nepostavili u nás žiadnu hrádzu? Predsa kvôli tomu, že povodne ako také pomáhajú lokálnym živočíšnym druhom udržiavať biodiverzitu!
titulný obrázok: https://www.heute.at
