Dobré noviny
Vyrastal na sídlisku, dnes sa v hlavnom meste stará o stovku včelstiev. Mestský med má vraj zaujímavú chuť
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Vyrastal na sídlisku, dnes sa v hlavnom meste stará o stovku včelstiev. Mestský med má vraj zaujímavú chuť

Včelárenie je jeho záľuba už vyše 30 rokov. Tomáš Blaškovič pred rokmi odišiel z práce a včelám sa venuje naplno.
Včelárenie je jeho záľuba už vyše 30 rokov. Tomáš Blaškovič pred rokmi odišiel z práce a včelám sa venuje naplno. — Foto: PEXELS/E. Kamelev, S. Mabena

Včelári nám vysvetlili, ako nevedomky likvidujeme včelstvá, opeľovačov a s nimi našu budúcnosť. Vysádzajme tieto kvety v záhradách či na balkónoch, aby sme to zmenili. Vieme tiež, prečo má med z hlavného mesta výnimočnú chuť.

Profesionálny včelár Tomáš Blaškovič remeslo prebral po otcovi, ktorý začal včeláriť, keď ešte bývali v byte na najväčšom slovenskom sídlisku v Petržalke. Vyštudovaný environmentalista po čase odišiel z práce, aby sa včelám venoval naplno. O úctyhodné množstvo včelstiev (asi 300) sa stará v Bratislave a na vidieku na Záhorí. „Ľudia sa ma pýtajú, ako rozoznajú dobrý med od nekvalitného. Nie je na to jednoduchý recept. Rovnaké je to pri kvalitných vínach a syroch. Musíte mať veľa okoštovaného a vyskúšaného, aby ste to vedeli povedať,“ vysvetľuje včelár, ktorý si pochvaľuje výnimočnú chuť medu z mesta. Je totiž unikátne namiešaný z nektárov rôznych kvetov. Na dedinách s veľkými poliami a vysadenými alejami včelári vytáčajú najmä jednodruhové medy.

„Moje včely bývajú na lepších adresách ako ja,“ smeje sa včelár Tomáš Blaškovič, ktorý sa stará o včelstvá v Prezidetskej (Grasalkovičovej) záhrade, na strechách budov v Starom meste či v záhrade na bratislavskej Kolibe. Foto: S. Mabena

Hovorí sa, že bez včiel by ľudstvo vyhynulo do štyroch rokov. Včely totiž potrebuje drvivá väčšina plodín a rastlín, ktoré konzumujeme. „Sme od včiel a ich opeľovania závislí. Bez včiel by sme mali veľký nedostatok potravín, to musí byť každému jasné,“ hovorí europoslanec a bývalý environmentálny aktivista Martin Hojsík. Podľa viacerých vedeckých štúdií až 75% druhov plodín a 90% druhov rastlín v Európe je závislá na opeľovačoch.

„Táto sa rada predvádza. Je to taká celebrita,“ hovorí včelár Miloš o kráľovnej z jeho úľa, ktorá bez ostychu napochodovala pred objektív fotoaparátu. Foto: S. Mabena

Včelárenie popri práci v korporáte

Včelár Miloš zbieral vedomosti na včelárskych krúžkoch bratislavského včelárskeho zväzu a na Strednej odbornej škole pod Bánošom v Banskej Bystrici. Už päť rokov patrí medzi 20 tisíc včelárov, ktorých na Slovensku máme. Svoje úle s piatimi včelími rodinami osadil v komunitnej záhrade blízko parku na Ostredkoch. „Tunajší záhradkári si včely pochvaľujú. Hovoria, že posledné roky majú v boxoch neobyčajnú úrodu,“ usmieva sa Miloš. Ten komunite odovzdáva, čo sa sám naučil. Robí prednášky a worshopy pre deti o živote včiel a výnimočnosti medu. „Najväčšou odmenou je, keď deti vyhlásia, že budú včelármi alebo včelárkami. Minule mi dokonca asistovali pri odchyte roja, ktorý do parku odniekiaľ priletel. Nebáli sa,“ hovorí Miloš. Na jar a v lete prežívajú včelári intenzívne obdobie. Od polovice apríla dohliadajú na včelstvá, aby sa nerojili. Ak je dobrý rok, leto im vonia medom. Ten treba vytáčať vždy, keď sú plné plásty. Miloš pracuje pre korporátnu spoločnosť a svojím „babám“, ako včely volá, sa venuje popri práci a cez víkendy. Hoci je v tomto období okolo včiel veľa roboty, popri práci v kancelárii to stíha a pobyt na vzduchu pri „babách“ víta.

Ekologické poľnohospodárstvo je kľúčové nielen pri produkcii zdravších potravín, ale aj pre prosperovanie včelstiev. Europoslanec Martin Hojsík vysvetľuje, prečo by ochrana včiel nemala byť prvoplánová, ale premyslený koncept. Foto: M. Hojsík, PEXELS/Mustafucar

Petícia na ochranu včiel

Z  vyhlásenia včely medonosnej za chráneného živočícha sú včelári rozpačití. „Je to nešťastné riešenie. Okolo 20-tisíc včelárov, ktorých máme na Slovensku, by muselo prejsť pod ministerskú výnimku,“ vysvetľuje reálne dopady tohto návrhu včelár a  predseda Základnej organizácie SZV v Bratislave, Adam Sadovský. Zákonom chránené včely by už totiž nemohli chovať a odchytávať ich roje. Europoslanec Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska si myslí, že k ochrane včiel a užitočných opeľovačov by sme mali pristupovať inak: „Problémom nie je ochrana samotných včiel. Nedostatočne chránime ich prirodzené životné prostredie. Prírodu sme zaplavili toxickými látkami, ktoré ubližujú ako nám, tak včelám,“ hovorí Hojsík, ktorý sa snaží zmobilizovať ľudí prostredníctvom petície Pomôžte ochrániť naše včely. Podľa Hojsíka, včelám musia bežať na pomoc politici rozumnými reformami a opatreniami. „Na celosvetové kolapsy včelstiev a úbytok ďalších opeľovačov v prírode za posledných 30 rokov reagujeme na Slovensku veľmi vlažne," dodáva znepokojene Hojsík.

„Problémom je používanie nebezpečných pesticídov, ktoré včelám a ďalším opeľovačom ubližujú a hubia ich. Úbytok biodiverzity zasa spôsobuje, že včely nemajú dostatočne pestrú potravu,“ varuje europoslanec Martin Hojsík, ktorý pripravuje návrhy zákonov v oblasti ochrany prírody. Foto: PEXELS/Pixabay, M. Hojsík

Martin Hojsík pri ochrane včiel zdôrazňuje najmä orientáciu na ekologickejšie poľnohospodárstvo a vytváranie pestrejšej paše pre včely. „Mária Terézia a jej syn Jozef zavádzali remízky a vetrolamy. Dnešní ekológovia kývajú hlavami, aké to bolo múdre. Takéto ostrovy stromov a zelene uprostred polí udržiavajú vlhkosť, pomáhajú biodiverzite a včielky majú vďaka tomu nepretržitý prísun potravy,“ dodáva Adam Sadovský. 

„Keď je dobrá sezóna, včelia rodina má tendenciu rozširovať sa. Keď to včelár vystihne, úle dokáže rozumne rozdeľovať a vie zabrániť rojeniu,“ vysvetľuje Adam Sadovský, ktorý pomáha odchytávať včelie roje v Bratislave a v okolí. Foto: A. Sadovský

Zakvitnuté mesto a polia plné pesticídov

Pochmúrnu víziu sveta bez včiel, načrtla vo svojom románe nórska spisovateľka Maja Lunde. Aby ľudia dopestovali ovocie a iné plodiny musia maličkými štetcami prácne opeľovať každý jeden kvietok. Spisovateľka pritom vychádzala zo skutočných reálií na juhozápade Číny, kde pre prílišné používanie postrekov a umelých hnojív vyhynul hmyz a s ním aj opeľovače. Sady síce krásne zakvitnú, no ovocia na stromoch je žalostne málo. „Ak porovnávame poľnohospodársky intenzívne využívanú krajinu a napríklad Bratislavu, tak to mesto v súčasnosti vychádza ako vhodnejšie miesto pre život včiel,“ hovorí včelár Tomáš Blaškovič. Prípady kolapsov včelstiev skúsení včelári zaznamenali už aj na Slovensku. Príčina nie je jednoznačná. Ide o kombináciu faktorov a toho, ako človek roky pretvára krajinu. Vďaka kvetinovým záhonom a parkom viaceré mestá dnes hýria pestrosťou druhov rastlín a vzrastlých stromov. Na vidieku dominujú skôr polia s monokultúrami.

Slovinskí včelári sú v Európe považovaní za majstrov vo svojom odbore. V krajine pritom mimoriadne dbajú na vzdelávanie. O životnom cykle včiel a ich ochrane sa učia rôznymi spôsobmi už najmenšie deti. Foto: Facebook/Embassy of the Netherlands in Slovenia

So svojimi včelami k repkovým či slnečnicovým poliam v okolí Bratislavy a Trnavy kočuje aj včelár Adam Sadovský. Je však opatrný, akého farmára so svojimi včelami navštívi: „Môžete mať poľnohospodárske polia, ktoré sú v poriadku. Problém je, keď to niektorí poľnohospodári preháňajú s pesticídmi alebo polia ošetrujú počas dňa, keď tam včielky lietajú na pašu.“ Kočujúci včelári si dokonca medzi sebou dávajú tipy, ktorým poľnohospodárom sa treba zďaleka vyhnúť. Práve obrovské monokultúry a nedostatok biodiverzity nútia včelárov za pašou pre včielky cestovať. 

„Momentálne je u nás taký fajn včelársky boom. Pomerne veľa ľudí má záujem včeláriť. Treba si však uvedomiť, že je to dosť náročné,“ hovorí Adam Sadovský. Foto: S. Mabena, A. Sadovský

 „Musíme pomôcť farmárom nahrádzať pesticídy bezpečnými spôsobmi ochrany rastlín,“ hovorí o ďalších potrebných opatreniach europoslanec Martin Hojsík. Podľa neho  Slovensko nepatrí medzi najhoršie krajiny, čo sa týka používania pesticídov. Nie sme však ani super ekologickí farmári. To je dôvod, prečo včelstvá v našich rušných mestách môžu byť oveľa zdravšie, ako ich sesternice z vidieka, ktoré lietajú z chemicky ošetrovaných polí. „Aj keď sa to nezdá, v mestách je väčšia biodiverzita rastlín. Sú tu vzrastlé stromy, ako sofory, gledíčie, katalpy, lipy, javory, ktoré bohato kvitnú v rôznych obdobiach a poskytujú včelám a ďalším opeľovačom dostatok potravy,“ vysvetľuje Tomáš Blaškovič. Ochrana biodiverzity nie je pritom dôležitá len pre opeľovače, ale pre celé ľudstvo. „Práve vďaka nej máme väčšiu šancu, že sa príroda lepšie prispôsobí už prebiehajúcim a nezvratným klimatickým zmenám,“ dodáva skúsený včelár a environmentalista Tomáš. 

V posledných rokoch aj v hlavnom meste pribudli pestré kvetinové záhony. Včelári to vítajú. Foto: S. Mabena

Včely v meste

Zelené politiky v slovenských mestách zafungovali. Veľa opeľovačov, motýľov a včiel sa do parkov vrátilo napríklad vďaka zmene režimu kosenia. Časť trávnatých plôch sa nekosí vôbec a okrem ochladzovania slúžia takéto plochy ako úkryt pre opeľovače. „Včelám vieme pomôcť aj tým, že  si napríklad na balkónoch, oknách či v záhradách vysadíme kvitnúce kvety, ktoré môžu opeľovať a nájsť v nich dostatok potravy,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík, ktorý priznáva, že včely rád pozoruje. Bohatú pašu včielkam ponúka voňavá levanduľa, cínie, echinacea purpurová, či kocúrnik. Tieto kvitnúce rastliny pribúdajú aj v pestrých kvetinových záhonoch na verejných priestranstvách. Včelár Adam Sadovský mestské včelárenie považuje za dobrý trend: „Včelári vedia vybrať mierne včelie matky, ktoré vychovajú neútočné potomstvo. Včely však ohrozujú čoraz horúcejšie letá. Treba robiť opatrenia, aby sa úle na strechách neprehrievali.“

Včelie úle má v záhrade za Grasalkovičovým palácom aj prezidentka Zuzana Čaputová. Stará sa o ne včelár Tomáš Blaškovič, ktorý so združením Živica pred rokmi spúšťal projekt Včely v meste. Fľaštičky sladkého medu patria dnes  medzi prezidentkine dary  vzácnym návštevám. Foto: Facebook/ZČaputová

Hrozba pre včely a opeľovače

Existenciu včiel a iných opeľovačov pritom človek ohrozuje aj zdanlivo nesúvisiacimi činnosťami, ako je medzinárodný obchod. „Vďaka intenzívnemu dovozu zo zahraničia sa do Európy dostal problematický hmyz. Napríklad sršeň ázijský, ktorý sa už z južnej Európy rozšíril do Francúzska a pozorovali ho už v Bavorsku,“ upozorňuje Adam Sadovský. Ide o mimoriadne útočného mäsožravého sršňa, ktorý je nebezpečný pre ľudí, ale najmä pre včely. Už zopár hniezd sršňa ázijského v okolí dokáže úplne zničiť včelnice. Ak by sa u nás objavil, museli by sme zasiahnuť, pretože tento včelí predátor nemá u nás prirodzeného nepriateľa. Do Ameriky napríklad nákladnými loďami prenikol obrovský sršeň mandarínsky a ohrozuje tam populácie včiel.  

Na výrobu jednej lyžičky medu včely musia navštíviť kvety 3330-krát, uvádzajú viaceré zdroje. Čím viac kvetov majú vo svojom okolí, tým menej sa nalietajú. Foto: PEXELS/J. Van Der Meulen, Pixabay

Od 80-tych rokov včelári bojujú proti klieštikovi, ktorí napáda včely a spôsobuje ich masový úhyn. Aj toto je žiaľ dielo človeka. Do našich zemepisných šírok ho zavliekli vedci, keď sa včelu medonosnú pokúšali skrížiť s včelou indickou. „Práve z nej sa parazit klieštik rozšíril do úľov a ľudia dlho nevedeli, ako včielky liečiť,“ vysvetľuje Adam Sadovský, aké katastrofálne dopady môže mať ľudská invencia, keď jej chýba ohľaduplnosť voči prírode.  

Fakty a mýty o mede

Slovenský med patrí k najkvalitnejším na svete. O jeho blahodárne účinky sa pripravíme, keď uprednostníme dovozový med zo supermarketu pred poctivým pohárom od včelára z nášho okolia. Toto najstaršie sladilo na svete obsahuje veľa vitamínov a minerálnych látok. Okrem iných aj horčík, vápnik či železo. Pôsobí protizápalovo a posilňuje imunitný systém. Toto ste možno o mede nevedeli:

Horúci čaj s medom - nie je šťastné spojenie. Už pri teplote nad 40° C sa v mede výrazne degradujú jeho unikátne zložky. Včelár Adam Sadovský odporúča dávať si med do čaju, keď teplý hrnček znesiete držať v ruke. Vtedy je teplota pre med neškodná. Včelár Miloš Gregor zasa konzumuje čerstvý med radšej na chlebe alebo v jogurte, aby si užil jeho chuť a blahodarné účinky.

Prečo uzatvárateľné poháre - med si dokáže ťahať vlhkosť zo vzduchu. Aby nebol vodnatý, predáva a skladuje sa ideálne v sklenených dobre uzatvárateľných pohároch. Znehodnocuje ho aj slnečné žiarenie. Preto je ideálne, ak si ho uskladníme v špajzke so stálou teplotou alebo sklenený pohár aspoň zabalíme do papiera. Včelár Tomáš Blaškovič upozorňuje, že určité druhy medu môžu byť prirodzene tekutejšie bez zvýšeného obsahu vody.

 Ak na pohári nájdete ochrannú známku Slovenský med, môžete si byť istí, že obsahuje menej ako 18 % vody, čo je celosvetovo veľmi prísna norma. Foto: PEXELS/ A. Gábor, eat kubba

Alergici a med - otázkou je, na čo konkrétne je človek alergický? Ak sú to malé peľové častice v mede, existuje riešenie. Včelári ponúkajú medy bez dráždivého peľu. To je dôvod prečo alergikom sedí agátový alebo medovicový med. Pri alergii na včelie aminokyseliny máte naozaj smolu.

Nemôže skysnúť - môže. Pri zlom skladovaní. Zväčša stačí odobrať hrubšiu vrchnú vrstvu v pohári. Skysnutý med mierne páchne kvasením. Podľa Tomáša Blaškoviča je napriek pokazenej chuti bezpečný na konzumáciu. Skysnutý med  nestráca svoju výživovú hodnotu. Ak vám vadí chuť, použite ho na pečenie. Dokáže ho zužitkovať aj výrobca medoviny, ak nejakého poznáte.

Liek na odreniny a ranky - med má antiseptické účinky. Ak si ho natriete na malé ranky, zamedzí množeniu mikróbov a urýchli hojenie. Včelár Miloš to má vyskúšané: „Keď si pri odviečkovaní plástov s medom dopichám ruky, už na druhý deň žiadne ranky nemám.“ Sladký med pomôže aj proti aftám.

Na včelárskych krúžkoch môžu deti ochutnať med priamo z plástu. Presne takto ho jedli naši dávni predkovia. Foto: A. Sadovský

Článok bol pripravený v spolupráci s Renew Europe Group.

Už ste čítali?