Otče náš

„Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako aj my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás zlého. Amen.“

„Otče náš, ktorý si na nebesiach,“

Môj, tvoj, jeho, jej i tej ženy, čo ma napomenula, prečo nemám môjho malého a mierumilovného psa na vodítku, hoci bola za zavretou bránou svojho dvora na okraji dediny. Dokonca i toho chlapa čo mi vynadal pri šoférovaní na úzkej ceste, keď musel predo mnou cúvnuť, či tej staršej pani, čo skritizovala moju ženu, že kojí naše plačúce dieťa na lavičke pri kostole.  Áno, Otče náš, môj, mojej rodiny, ľudí, ktorých mám rád, ale i ľudí, ktorých by som po svojej prirodzenosti nemusel. Áno, Otec celej našej skoro osemmiliardovej ľudskej rodiny. Otec Ukrajincov, Rusov, Američanov i nás Slovákov. Otec Rómov, Ujgurov a iných etník. Otec kresťanov, moslimov, budhistov, či židov. Otec liberálov i konzervatívcov, heterosexuálov i homosexuálov. Otec, ktorý je pri každom z nás na „dosah ruky“, ako prítomný Otec „JA SOM“, lebo nie je obmedzený telom, či miestom, či časom, veď je nebeský a jeho podstata je duchovná.

„posväť sa meno tvoje,“

Áno, posväť sa tvoje meno, teda posväť sa ty sám vo mne a v každom členovi našej ľudskej rodiny. Skutočne, nech už konečne prestaneme oslavovať seba, či svojich svetských hrdinov (spevákov, športovcov, kazateľov, vodcov, hercov a pod.), ale nech oslavujeme teba. Posväť sa tým, že sa pozrieme na tento svet, ľudí vôkol nás i seba samých s otvoreným srdcom, nech konečne môžeme jasne vidieť krásu vychádzajúceho slnka, blankytu neba, zelených hôr a lúk, či cítiť sviežosť vzduchu, ktorá nás niekedy spolu s vánkom unáša v mysli niekde do diaľav.  Áno, nech žasneme nad tvojimi dielami, nad spevom vtákov, nad hukotom riek a mora, či krásou piesni a melódií, čo zložili ľudia. Nech vidíme krásu človeka stojaceho vedľa nás, v ktorom nám ukazuješ svoje majstrovské dielo stvorenia. Nadovšetko daj sa nám čoraz viac poznať, aby sme vedeli žasnúť nad tvojou veľkosťou – veľkosťou Pôvodcu krásy, lásky a múdrosti, na ktorého obraz sme boli stvorení, a ktorého môžeme nazývať Otcom.

„príď kráľovstvo tvoje,“

Áno, príď tvoje kráľovstvo, nie moje, ani mojej manželky/manžela, ani mojej susedky/suseda, či kráľovstvo mocných tejto zeme. Kráľovstvo spravodlivosti, pokoja a radosti. Kráľovstvo, ktoré nespočíva v reči, ale v moci. Kráľovstvo, ktoré nie je tu, alebo tam, ale ktoré je medzi nami, tvojimi deťmi. Príď kráľovstvo tvoje osobitne na každé miesto na zemi, kde vyrástli pevnosti zla - vojny, nenávisti, sebeckosti, nespravodlivosti a nezmyselného utrpenia. Príď kráľovstvo tvoje do našich myslí a sŕdc tebe vlastným spôsobom, ticho a neviditeľne, ale s nekonečnou mocou a láskou.  

„buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“

Áno, buď vôľa tvoja a nie moja, ani mojej manželky/manžela, ani mojej susedky/suseda, ani vôľa mocných tejto zeme. Áno, buď tvoja vôľa, aby všetky tie dobré veci, čo máš pre nás pripravené v nebi, sme boli schopní prijať, využiť a rozvíjať tu na zemi. Naša slobodná vôľa, ktorú si nám dal, si vyberá tvoju vôľu. Tú vôľu, ktorú môžeme poznať z čítania Biblie, tú vôľu, ktorú nám neraz hovoríš cez ľudí, ktorým na nás záleží, či cez rôzne situácie, alebo keď sa nám prihováraš v tichosti srdca. Vieme, že k tomu, aby sme boli schopní povedať buď tvoja vôľa skutočne úprimne, potrebujeme pevne veriť, že ty si dobrý, ten najlepší a miluješ nás viac ako ktokoľvek na tejto zemi, viac ako sa milujeme sami. Preto ťa prosíme aj o túto vieru a dôveru v teba.

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes“

Áno, ty si dobrý Otec, ktorý sa stará o naše potreby tela i duše, a to každodenne. Teda prosíme ťa, daj nám každý deň presne to, čo potrebujeme, čo posilní, osvieži a poteší naše telo i dušu, či už je to jedlo, oddych po práci, hra s deťmi, rozhovory s inými, šport, užitočná práca, či chvíle strávené s tebou počas prechádzky v lese.

„a odpusť nám naše viny,
ako aj my odpúšťame svojim vinníkom,“

Denne sa toľkokrát dopustíme väčšej či menšej krivdy či už voči nášmu manželovi/manželke, deťom, rodičom, alebo kolegom. Ani nevieme ako a už nás niečo hnevá a zvyšujeme na ľudí vôkol seba hlas, alebo sa cítime dotknuto ich nejakou poznámkou. A toľkokrát sme sa aj snažili byť vľúdnejší a miernejší. Preto už celkom jasne vidíme, že život bez úprimne vysloveného slova „prepáč“ nepôjde.  A to ešte ani nehovoríme o vinách voči tebe, keď si na teba niekedy ani nespomenieme, alebo nepočúvame tvoje rady, alebo sme nevrlí k tvojim ostatným deťom a niekedy odídu od nás s pocitom, že nám boli na obtiaž. Preto ťa prosíme odpusť. To tvoje odpustenie pohýna zase nás, aby sme odpúšťali tým, ktorí zase zraňujú nás. Niekedy je to ťažké. Je ťažké povedať prepáč i odpustiť, ale rozhodujeme sa pre odpustenie, lebo i ty nám odpúšťaš a my chceme napodobňovať teba, ako deti napodobňujú svojich rodičov.

„a neuveď nás do pokušenia,“

Otče nedaj nám upadnúť do pokušenia. Ochráň nás pred situáciami a myšlienkami, ktoré nás môžu strhnúť k zlému, napr. k nepekným slovám povedaným v hneve, k žiadostivosti, k lakomstvu, k vulgárnemu a hrubému správaniu, k tomu, že nebudeme teba i ľudí vôkol seba milovať. Ochráň nás i pred negatívnymi myšlienkami, nech sa naša myseľ zaoberá tým, čo buduje a slúži dobru. Daj nám vyhrať boje v našej mysli, nech odmietame všetko, čo je nám na škodu.

„ale zbav nás zlého. Amen.“

Otče ochráň nás pred všetkými nášľapnými mínami nepriateľa, nech nepadneme do jeho pascí. Či už ide o zlo v podobe hriechu (hádok, klamstiev, krádeží, žiadostivostí a pod.), alebo zlo nehôd, úrazov, chorôb a smrti, alebo zlo duchovných sfér – zlo našich nepriateľov útočiacich na všetko dobré, čo si pre nás pripravil. Nech žijeme naše životy v bezpečí tela i duše. Áno, nech sa tak stane.