Belasá kosa narazila na gruzínsky kameň
Na úvod tohto týždňa bolo cítiť a počuť veľké odhodlanie belasých do novej futbalovej sezóny. Európske plány a domáci titul ako ciele. No už prvý súťažný zápas Slovana ukázal, že náš majster má od optimálnych výkonov zodpovedajúcich európskemu štandardu ďaleko. Trénera Weissa čaká roboty ako na kostole. Diváci dali mužstvu šancu a prišli na zápas s Batumi v solídnom päťcifernom počte. Nakoniec však odchádzali sklamaní. Z výsledku, pretože domáca remíza 0:0 je málo. No, azda ešte viac, z predvedeného výkonu. Ich sklamanie je pochopiteľné. Znovu sa iba ukázalo, že ležérny slovanistický futbal z našich trávnikov, ktorý u nás stačí, je vo futbalovej Európe už dávno málo…
Najvyšší rozpočet v dejinách klubu
Na pondelkovej tlačovej konferencii bratislavského Slovana sa miešali rôzne emócie. Očakávania i nervozita boli pred novou sezónou hmatateľné. Keď „vedúci“ Ivan Kmotrík mladší chvejúcim sa hlasom privítal prítomných novinárov a informoval ich o ambíciách klubu bolo jasné, že belasí majú pred sebou dôležitý začiatok sezóny. O titule v našej slovenskej lige sa baviť netreba. Aj v Slovane si uvedomujú, že úspešnosť či neúspešnosť sezóny sa bude hodnotiť podľa európskeho vysvedčenia. Do mužstva prišli štyri zaujímavé mená – Belgičan Voet, Slovák Kucka, Gruzínec Chakvetadze a Venezuelčan Ramirez. Kmotríkovci si vraj úlohu splnili. Senior zasiahol, aby udržal trénera Weissa a junior priviedol nových hráčov. Potom cez médiá apeloval na svojich fanúšikov, aby prišli na tribúny a podporili belasé mužstvo. Argumentoval pri tom, tým, že klub pracuje s najvyšším rozpočtom v dejinách klubu a všetci v klube si zaslúžia podporu. Svoje sklamanie z nízkych návštev dokumentoval aj slovami, že pri trojtisícových návštevách sa stráca zmysel ťahať belasú „káru“ ďalej.
Realita na ihrisku
Vynaložené peniaze sú jedna strana mince. Tou druhou stranou je predvedený výkon hráčov na ihrisku. Pred novou sezónou sa v každom mužstve deje určitý pohyb v kádri a nejaký čas trvá, kým sa procesy v ňom ustália a všetko si „sadne“. Podobne je to aj v prípade belasých. Bolo vidieť, že stroj sa ešte len ladí. Za to súper z Gruzínska prišiel v plnej záťaži v strede svojej ligovej súťaže. Tento rozdiel bolo na ihrisku cítiť. Treba si povedať otvorene, že hostia z Batumi boli futbalovejší, agresívnejší a behavejší a to dokonca aj po vylúčení svojho spoluhráča. Problém. Tieto atribúty ako je ochota behať totiž nepodliehajú potrebe sa zohrať a zladiť. Potom aj presilovka Slovana vyznela akoby na ihrisku mali obe mužstvá rovnaký počet hráčov.
Odozva z tribún
Apel mladého Kmotríka na fanúšikov zdá sa zabral. Minimálne pre tento pohárový zápas. Vyše desaťtisíc divákov na tribúnach očakávalo víťazstvo Bratislavčanov. Odchádzali však sklamaní. Čo dávali jasne najavo už počas zápasu. Azda máme mužstvá na východ od nás zafixované ako slabšie, no konkurencia už dávno nespí. Druhopolčasová neúspešná presilovka v podaní hráčov Slovana dvihla fanúšikov nespokojnosťou zo sedadiel. Oprávnene. Skandovanie fanúšikov “ Na toto sa nedá pozerať!“ alebo „My chceme Slovan!“ vrátilo belasých opäť na zem. Možno dalo dianie na ihrisku zároveň kompetentným odpoveď, prečo slovanisti nedosahujú priemernú návštevnosť pražskej Slavie, ktorá sa pohybuje okolo trinásťtisíc, o ktorej hovoril Kmotrík na úvodnej tlačovke. Znovu sa iba potvrdilo, že to, čo stačí na našu slovenskú futbalovú elitu už nestačí ani na gruzínskeho majstra. Otvára sa tým otázka úrovne našej ligy. To však už je iná téma…
