Denník N

Občan S nikam neodchádza a tým plní to, čo nikomu nesľúbil! Dosiahol som svoje a zo súčasného diania som znechutený.

Sloboda vedie ľud na barikády, autor: Eugéne Delacroix | © Musée du Louvre/WikiCommons
Sloboda vedie ľud na barikády, autor: Eugéne Delacroix | © Musée du Louvre/WikiCommons

Mne vlastným spôsobom vysvetľujem, že
1. som dosiahol svoje ciele a rozmýšľam, čo ďalej
2. prečo je nová stavebná legislatíva myslená ako najväčšia reforma verejnej správy moderného Slovenska
3. prečo najväčšie výzvy čakajú v najbližších rokoch samosprávy, ktoré sa budú musieť zreformovať aj vnútorne a nežobrať vládu len o peniaze

Bohužiaľ, musím to povedať úplne otvorene: Richard Sulík mal pravdu. Vo svojej tlačovej správe (tu) povedal, že sa zúčastňujem približne 80% procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie. Mal pravdu, že mám na túto aktivistickú činnosť de facto monopol. A to je problém. Nie preto, že sa zúčastňujem týchto procesov – ale preto, že sa ich nezúčastňuje nikto iný. Proces EIA tu nie je pre Slávika a ZDS ale pre najširšiu verejnosť. Ľudia nemajú o to záujem a strana SaS a Richard Sulík zaviedol nový zlozvyk a chrapúňstvo – Richard Sulík zaviedol novú politickú prax, ktorá sa vo feudalizme trestala najprísnejšími trestami: nactiutŕhačstvo povýšil na štátnu hospodársku činnosť a politickú metódu vo vláde. Do svojho politikárčenia zaťahuje ostatných, aby proti nim poštvával zvyšok Slovenska. Zároveň to zneužíva na ovplyvňovanie práce okresných úradov a komunikáciu s investormi a jeho politickému vydieraniu sa v každej oblasti ostatní členovia koalícii podriaďujú – len aby sa nerozpadla koalícia, ktorú Sulík neustále iniciuje a Sulíkov apetít a arogancia sa len zväčšuje a zväčšuje. A ja nemienim robiť nikomu užitočného idiota, na chrbte ktorého ohýba vnímanie ekológie a aktivizmu, ohýba zákony a ako zámienku používa na ovplyvňovanie úradov a súdov a tým poškodzuje Slovenskú krajinu a najširšiu verejnosť a znižuje demokraciu a právny štát.

Rozhodol som sa preto dať si prázdniny a prehodnotiť čo ďalej; diskutovať s našimi členmi ako aj ďalšími partnermi. Občan S nikam neodchádza. Naďalej budem sledovať rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia a rozhodnutia, ktoré ohrozujú životné prostredie a/alebo postavenie verejnosti budú naďalej právne napádané. Len hovorím, že moja pozornosť a spôsob práce sa presúva inam, kde budem viacej užitočný a súčasne lepšie pomôžem Zelenej transformácii Slovenska ako súčasti Zelenej transformácie Európy. A pozývam každého, komu na Slovensku záleží, aby sa pridal.

Avšak hlavný dôvod môjho rozhodnutia je fakt, že som dosiahol všetko, čo som ako aktivista dosiahnuť chcel… A teraz je rad na iných aktivistoch, aby bránili ekologický aktivizmus, životné prostredie a krajinu.  A ja si nájdem nové pôsobisko ako ekologický profesionál.


Keď som pred siedmymi rokmi začal robiť cez Združenie domových samospráv pripomienkovanie projektov, mal som dva ciele:

  1. zvýšiť ekologickú kvalitu a úroveň projektov
  2. dosiahnuť zmenu rozhodovania o projektoch, najmä developerských

Tieto moje ciele boli definitívne naplnené. Prvý sa dosiahol mojou aktivitou tak, že dnes už nikto nepochybuje o dôležitosti ekológie v stavebníctve a priemysle; rovnako aj každý seriózny developer stavia domy so zelenou strechou, kvalitnými sadovými úpravami, stromy a kvalitné verejné priestory sú tiež samozrejmosťou. Priemysel už tiež rozmýšľa o uhlíkovej stratégii, klimatických zmenách či energetickej bezpečnosti. To sa však na Slovensko neprinieslo samo. V roku 2010 mi riaditeľ pozemných stavieb jednej stavebnej firmy povedal, že by sa na Slovensku aj robilo lepšie, kvalitnejšie a zelenšie ale nerobí sa – lebo to nikto od nich nechce a nie je to na Slovensku štandard. To som si veľmi dobre zapamätal.

Preto, keď sa zmenil zákon EIA (pod hrozbou infridgementu a odstavenia Slovenska od eurofondov v plánovacom období 2015-2022 sa v zákone EIA posilnila účasť verejnosti) tak sa zmenila presne táto vec – už bol niekto, kto to chcel vždy a všade po celom Slovensku. A dosiahol som svoje: dnes sú „Slávikove ekologické nezmysly“ štandardom na realitnom trhu s rezidenčnými projektami a presadzujú sa aj v priemysle a retailovom segmente.

Súčasne moje pôsobenie bolo natoľko výrazné, že bolo jedným z faktorov, ktoré prispelo k zmene stavebnej legislatívy a prijatiu nového stavebného zákona, pri tvorbe ktorého som dostal príležitosť povedať (tu), čo je z hľadiska verejnosti a životného prostredia dôležité a to všetko v novom stavebnom zákone aj je, hoci sa to neznalému človeku nemusí zdať (tutu). Dokázal som to napriek enormnému politickému a mediálnemu tlakuňproti mne a ZDS na politickú objednávku jednej strany, ktorá to mala v programe. Stále sa totiž rieši to, kto sa bude môcť vyjadrovať miesto toho, aby bolo zadefinované, čo všetko treba v projekte vyriešiť. Nový stavebný zákon to mení – projektant musí ukázať, že vyriešil všetky problémy dotknutej stavby a to aj vo vzťahu k mestu, susedom či životnému prostrediu; projektant musí preukázať a dokázať, že nepoškodzuje nielen susedov ale ani životné prostredie. V skutočnosti je nový stavebný zákon taký prísny, že nedovoľuje uhnúť. Práva verejnosti si budeme môcť hájiť v zmysle európskej legislatívy v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bude jedno z najdôležitejších procesov schvaľovania projektov a rôznych plánov.

Ešte si to málokto uvedomuje, ale zmena stavebného zákona spôsobí dramatickú zmenu v komunálnej politike. Jediný spôsob ako budú môcť mestá a obce ovplyvniť rozvoj a formovanie svojho územia je cez územné plány a programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Už sa nebudú môcť vyhovárať ale aj spoliehať na to, že to pokútne ovplyvnia z pozície moci ako stavebného úradu. Ale definovanie územného plánu a PH SR miest a obcí si musia odsledovať, skontrolovať a ovplyvniť obyvatelia týchto miest – preto po schválení nového stavebného zákona sa musím z týchto procesov stiahnuť aby som nechal priestor týmto ľuďom. Samospráva miest a obcí je totiž podľa §64a Ústavy SR (tu) združením svojich obyvateľov; podľa Ústavy má samospráva bližšie k občianskemu združeniu ako k úradu a starosta má bližšie k aktivistovi ako zemepánovi. A keďže som presvedčený demokrat a verím v Slovákov – musím im nechať priestor, aby si svoje mestá a dediny zobrali späť. A to spravia len vtedy, keď sa prestanú spoliehať na druhého ale uvedomia si, že je to ich moc a zodpovednosť a zároveň keď dostanú príležitosť. Nový stavebný zákon tým zároveň prináša potrebu nového zákona EIA, ktorý bude lepšie reflektovať súčasnú situáciu a v rámci jeho prípravy bude potrebné zabezpečiť aj vyššie uvedené transformačné nároky a to zákonodarca urobí so mnou či bezo mňa.

A ešte taká perlička – Slovensko je dlhoročným signatárom Európskej charty samospráv (tu), ktorá je založená na dvoch hlavných princípoch: 1. obyvatelia si sami rozhodujú o svojom meste a dedine prostredníctvom samosprávnych inštitúcií 2. samospráva hospodári s vlastnými peniazmi, ktoré si má sama aj zarobiť. Zmena stavebného zákona teda posilní a urýchli úplnú autonómiu a nezávislosť samospráv na štáte a teda nezávislé obce (aj finančne) nemôžu odčerpávať zdroje zo štátneho rozpočtu ako je to dnes; takto ušetrené peniaze sa môžu použiť na stavbu diaľnic, železníc, nájomného bývania, rodinných balíčkov či sanáciu environmentálnych záťaží. Súčasné fungovanie samospráv totiž nerešpektuje v praxi našu súčasnú Slovenskú ústavu (tu) ale vychádza z komunistickej ústavy (tu) čo sa týka aj štruktúry ale najmä financovania. Naviazanosť na štátne dane je pozostatok komunistického systému MNV a vazalstva komunálneho sektora voči štátu, ktorý bol umelo udržiavaný pri živote vládami preto, lebo im to bolo výhodné. A starý stavebný zákon bol ešte komunistický, ktorého hlavným cieľom bolo definitívne potrieť vlastnícke právo občanov ako aj ich právo na priaznivé životné prostredie a právo spolurozhodovať o tvorbe vlastných miest a obcí. To sa teraz vďaka zmene stavebnej legislatívy začne meniť. Máme šancu vybudovať moderné Slovensko stojace na na úspešných samosprávach a regiónoch a aj som bol pri tom, ako sa tento proces naštartoval – lenže do toho, ako to má vyzerať v praxi a ako sa bude transformácia samospráv ďalej rozvíjať nemám čo hovoriť len ja sám, ale predovšetkým tieto samosprávy ako aj všetci občania Slovenska. Nechávam im teda na to priestor.

ZDS ako aj ja osobne sme striktne apolitickí; avšak tým, že zelená agenda sa stala už aj politickou agendou a súčasne plnenie ich volebných programov naráža aj na ekologický aspekt, potrebovali v rámci politického boja sa vyhraniť a „bojovať“ proti niekomu, kto túto agendu zastupuje a inak ako oni. Keďže na Slovensku chýba zelená strana, tak na tento účel zneužili ZDS a mňa osobne nakoľko ZDS je spoločenskou ekologickou organizáciou aj keď nie politickou. Preto ma zatiahli do ich politických hier veľmi špinavým spôsobom, snažili sa ma pošpiniť a politika je veľmi špinavá vec. Neuspeli. Nie je však mojou úlohou bojovať proti politikom a zároveň nedovolím, aby ma niekto zneužíval na politické ciele ako nepriateľa. Ja som dosiahol, čo som potreboval a nech sa ľudia rozhodnú ako pôjde Slovensko ďalej aj v oblasti ekológie. Ostatne, tak by to v demokratickej spoločnosti malo byť. A ak si myslia, že na tom, čo robím niečo je – tak nech to robia aj oni; ak si niekto myslí, že to vie lepšie – tak super, nech ide do toho a ukáže sa! Aj o tom je totiž demokracia – nielen výber politikov vo voľbách ale aj priebežná spoločenská aktivita, občianska angažovanosť a aktivizmus. Niečo som síce začal, ale v demokratickej spoločnosti sa štafeta odovzdáva ďalej a nič nie je dielom len jedného človeka ale celej spoločnosti.

Podľa nového stavebného zákona je za projekt a jeho výsledok zodpovedný projektant a už sa nebude môcť vyhovárať na stavebné úrady. Podľa §6 ods.2 zákona o projektantoch (tu) je už dnes povinný realizovať právo ľudí na priaznivé životné prostredie. Dôvod, prečo to nerobili bol práve ten, že sa mohli skryť za stavebný úrad, že on im nakázal, či schválil projekt tak ako je a súčasne to vytváralo podhubie, aby sa starostovia „dohodli“ s investormi avšak nie na tom, čo je pre ľudí najlepšie ale na tom, čo starosta najlepšie politicky predá. S tým je už koniec. Projektant už nepotrebuje starostu. Potrebuje však súhlas aj verejnosti a stavebný zákon je nastavený tak, že preferuje a odmeňuje dohodu projektanta, investora a obyvateľov v susedstve projektu. Aj preto ma už nebude treba, lebo s ľuďmi bude komunikovať priamo developer či projektant a čím skôr to ľudia zistia a pochopia, tým lepšie pre nich. Ak som doteraz v styku s developermi a projektantami plnil úlohu zástupcu verejnosti, tak už to ľudia budú vedieť povedať sami a priamo – a nielenže musia byť vypočutí, ale systém je nastavený tak, aby bol záujem ich počúvať a čo najviac aj vyhovieť. Vtedy totiž projektant dostáva súhlas účastníka stavebného konania a už o týchto otázkach nerozhoduje stavebný úrad – ten po novom rozhoduje len o tom, kde sa ľudia či inštitúcie nedohodnú.

Keďže som si úplne splnil svoje ciele a dokonca som popri tom dosiahol aj iniciovanie celospoločenských zmien transformácie územných samospráv, vytvoril priestor pre ľudí pri rozhodovaní o ich území a mestách; ako aj prispel k transformácii Slovenska od komunistického dedičstva – je čas aby som sa posunul ďalej lebo treba budovať moderné Európske Slovensko. Súčasne Slovensko stojí pred novými výzvami ako je Zelená transformácia Slovenska, energetická kríza a podobne – modernými Európskymi výzvami. To sú veci, ktoré sa už nedajú riešiť starými spôsobmi. Preto si beriem na leto prázdniny – aby som si oddýchol a zároveň vymyslel nové veci, kde viem znovu prispieť k lepšiemu životu na Slovensku. A na jeseň uvidím, čo a ako ďalej. Som presvedčený, že sa nestratím a svoje znalosti, skúsenosti aj schopnosti ešte viem využiť na prospech nielen seba ale aj druhých a to môžem rôznym spôsobom. Obávam sa, že ma ešte bude počuť. :) Keď nie nikde inde, tak tu na blogoch Denníka N, k veciam verejným sa totiž plánujem naďalej vyjadrovať.

A tak si občan S plní to, čo Sulíkovi nesľúbil. Keďže som vedel, kam smerujem, dovolil som si Richardovi Sulíkovi poslať mail (tu) ako moju reakciu na jeho diskreditačnú antikampaň voči mne. Nič som mu nesľuboval, len som mu taktne naznačil, akým smerom sa bude činnosť ZDS a aj moja ďalej uberať a to len a len na základe svojho vlastného rozhodnutia a súčasne som mu naznačil, že nie je vhodné ma zneužívať na vlastné politické ciele. Myslel som si totiž, že koná na základe nepochopenia našej činnosti a tak som mu chcel naznačiť, že sa mýli. Nuž čo, hlupák nepochopil. Ja si však idem svoje bez ohľadu na Sulíka či kohokoľvek iného.

Jedno však viem už teraz sľúbiť – moje aktivity budú vždy buď profesionálne alebo občianske (alebo oboje), nikdy však nebudú politické. A venovať sa budem Zelenej transformácii Slovenska ako súčasti Zelenej obnovy Európy. Celkom sa na to teším.

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.