Manželský katechumenát Bude ročná príprava pre snúbencov povinná? Čo prinesie nový dokument v praxi?

Dikastérium pre laikov, rodinu a život nedávno vydalo dokument, v ktorom navrhuje zaviesť katechumenát pre manželský život. Trvať by mal rok pred svadbou a súčasťou by malo byť aj sprevádzanie novomanželov v prvých rokoch spoločného života.

Po publikovaní informácie, že Vatikán navrhuje predĺžiť prípravu snúbencov na rok, sa spustila vlna nesúhlasných, ale aj podporných komentárov. Opýtali sme sa preto kompetentných, čo jeho vydanie v praxi prinesie.

Hneď v úvode je nutné povedať, že dokument Katechumenátne itineráre pre manželský život, ktorý vyšiel 15. júna, v tejto chvíli nič nemení a zavedenie novej formy prípravy nebude otázkou ani najbližších mesiacov.

Ako vysvetľuje riaditeľ sekcie pre rodinu Žilinskej diecézy Roman Seko, niektoré dokumenty, ktoré vydá Vatikán, často ležia v šuplíku desiatky rokov bez toho, aby mali reálny dosah na život miestnych cirkví. 

„Skôr to spočíva na horlivosti jednotlivých pastoračných pracovníkov na úrovni diecéz. Môžeme sa nádejať, že sa to cez ľudí, ktorým pre túto vec horí srdce, dostane do štruktúr, ale hlavne do života cirkvi,“ ozrejmil Seko s tým, že diecézny biskup má finálnu kompetenciu rozhodnúť, či sa nariadenia alebo výzvy takéhoto dokumentu stanú aj miestnymi normami.

S dokumentom sa už v týchto chvíľach oboznamuje Rada KBS pre rodinu. Podľa jej tajomníka Richarda Kucharčíka nemá žiaden cirkevný dokument ambície robiť rýchlokvasené zmeny a musí im predchádzať diskusia.

„Tento dokument vytvára priestor na zmenu pohľadu. Niekedy sa zdá, že sú to len zaprášené knižky na policiach, ale cirkevné dokumenty sa študujú, robia sa o nich konferencie, tvoria základ prednášok, katechéz, pastoračných príručiek a plánov. Takto sa téma dostáva do krvi,“ hovorí pre Svet kresťanstva.

Ilustračná fotografia: TASR/AP

Kňaz Roman Seko si nemyslí, že dokument je niečím revolučným, ale je to skôr prirodzené zavŕšenie pastoračného úsilia pápeža, ktorý od počiatku svojho pontifikátu kladie veľký dôraz na starostlivosť o manželov a rodiny. Kňaz pôsobiaci v Rodinkove oceňuje dynamiku dokumentu v „odvážnom pomenovaní nedostatkov cirkvi v tejto oblasti“.

„Pomenúva nedostatky, ale zároveň navrhuje konkrétne a praktické riešenia. Pokiaľ ho aplikujeme s plnou vážnosťou na úrovni miestnych cirkví, môže naozaj priniesť revolúciu v starostlivosti cirkvi o manželstvá a rodiny a tým posilniť nielen život cirkvi, ale celej spoločnosti,“ myslí si Seko.

Manželstvo je povolanie

Kňaz Róbert Neupauer, ktorý je poverený pastoráciou manželstiev a rodín v Spišskej diecéze, sa s pápežovou myšlienkou skvalitniť prípravu na manželstvo plne stotožňuje. Podľa neho sa musí zmeniť vnímanie, že zväzok muža a ženy je niečo bežné, na nazeranie na manželstvo ako na povolanie, na ktoré je potrebné sa pripraviť.

„Ani mladého muža, ktorý zhruba vie, čo je kňazstvo, lebo roky miništroval, nepošleme na tri dni do seminára a potom ho nevysvätíme za kňaza,“ upozorňuje Neupauer, ktorý sa nedávno zúčastnil na Svetovom stretnutí rodín v Ríme.

Richard Kucharčík na dokumente oceňuje, že zdôrazňuje potrebu prekonať sektorovú pastoráciu zameranú zvlášť na deti, mládež, manželov, rodičov a seniorov. Podľa neho je integrujúcim prvkom práve perspektíva povolania.

„Ono sa odohráva v čase, začína sa v detstve, prechádza obdobím mladosti, upevňuje sa v období zasnúbenia a realizuje sa v žití manželstva a rodičovstva aj v momentoch krízy. Toto je výzvou – prejsť od sektorovej pastorácie k pastorácii integrálnej, ktorá hľadí na osobu vo všetkých jej etapách cez optiku povolania človeka k láske,“ vysvetľuje tajomník Rady KBS pre rodinu.

Čítajte tiež

Pastorácia manželov Vatikán navrhuje ročnú prípravu snúbencov a sprevádzanie po sobáši

Monika Ostrovská

Pápež František chce čím skôr vydať aj usmernenie, ako sprevádzať tých, ktorým sa manželstvo rozpadlo.

Dokument navrhuje predĺžiť prípravu snúbencov na rok. Forma a dĺžka príprav sa v minulosti na Slovensku líšili v každej diecéze. So snahou o zjednotenie prišla Rada KBS pre rodinu pred 15 rokmi, keď vypracovala Metodiku kurzov prípravy na manželstvo.

„Hoci pred desiatkami rokov bolo definované, že snúbenci by mali v rámci bezprostrednej prípravy na manželstvo absolvovať osem stretnutí, v mnohých farnostiach na Slovensku sa táto príprava zredukovala na tri-štyri stretnutia s kňazom, prípadne jedno ďalšie o prirodzenom plánovaní rodičovstva s manželským párom na fare. Celé stretnutie trvalo pol až jednu hodinu,“ vysvetľuje Roman Seko.

Podľa neho bola príprava orientovaná skôr na slávenie sobáša, prípadne na právne aspekty v súvislosti so sobášom, preto sú kurzy obrovským posunom vpred, aj čo sa týka obsahu. Takáto forma prípravy obsahuje deväť stretnutí v časovom rozsahu 90 minút. Kurz nevedie kňaz sám, ale spoločne s manželskými pármi. Výhodou je, že snúbenci majú priestor diskutovať o manželských témach v menších skupinkách, ale aj vo dvojici.

„Sú tri formy, ktorými sa príprava môže uskutočniť. Buď snúbenci absolvujú deväť samostatných večerných stretnutí po sebe, alebo tri stretnutia počas troch sobotných popoludní. Tretia možnosť je, že deväť stretnutí s kompletným obsahom prejdú s lektormi počas víkendu,“ ozrejmil kňaz, podľa ktorého víkendová forma nie je nijako zredukovaná ani nejde o obchádzanie stanoveného minima.

Kňaz Roman Seko (v strede) slúži svätú omšu s rodinami v Rodinkove. Foto: Facebook/Rodinkovo

Seko zároveň upozorňuje na bežný paradox v živote cirkvi, že hoci bola metodika kurzov odporúčaná všetkým diecézam samotnou biskupskou konferenciou pri jej schválení a v súčasnosti Rada pre rodinu KBS pracuje už na jej aktualizácii, niekde sa ňou začínajú komplexne zaoberať až teraz.

Trojdňové kurzy fungujú aj v Spišskej diecéze. Kňaz Róbert Neupauer vníma, že kurzy sú akoby PR dlhodobejšej prípravy. „Na kurzoch je zoširoka prebratý manželský život a zároveň aj svedectvo manželov. Vidíme, že to snúbencom isto pomôže, ale zároveň vnímame, že víkend je síce viac, ale nie je to postačujúce,“ myslí si.

Podľa oboch oslovených kňazov na víkendové kurzy reagujú pozitívne aj páry, ktoré spolu žijú pred svadbou. „Zvyčajne príde 70 až 80 percent mladých, ktorí spolu žijú. V mnohých prípadoch odchádzajú z víkendu povzbudení, že začali vnímať cirkev v inom svetle. Niektorým víkend nestačil a vedeli by si predstaviť dlhšiu prípravu,“ doplnil Neupauer.

Kvalitnou prípravou možno predísť rozvodom

Manželia Kamil a Katarína Baginovci z centra Family Garden, kde sa venujú párom v kríze, si myslia, že stihnúť prípravu za jeden víkend nemusí byť vždy prospešné. „Ťažko posúdiť, čo je pre konkrétny pár postačujúca príprava. Je však veľká skupina tých, ktorí sa ako prvé zaujímajú o dĺžku prípravy, hlavne nech je to rýchle, najlepšie maximálne jeden víkend,“ upozornila koučka Katarína pre Svet kresťanstva.

Manžel Kamil je presvedčený, že pri príprave je dôležitý nielen obsah a forma, ale aj čas. „Uvedomujeme si, ako je dôležitý časový odstup medzi jednotlivými stretnutiami. Ten môžu snúbenci využiť na prehĺbenie sebauvedomenia z podnetov zo stretnutia, vzájomné zdieľanie či vyjasnenie si rozdielnosti názorov,“ myslí si projektový manažér centra Bagin.

Baginovci sa snúbeneckej príprave v rámci farnosti Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave venujú viac ako 15 rokov. Podľa nich je ideálne, ak prípravu vedie manželský pár spolu s kňazom v rovnocennej spolupráci. Prípravu snúbencov realizujú priamo v ich domácnosti. Štyri stretnutia vedú manželia, štyri kňaz a jedno je spoločné. 

„Z časového hľadiska to trvá zhruba tri mesiace, pričom stretnutia prebiehajú vo večerných hodinách v rozsahu dvoch hodín s intervalmi jedného až troch týždňov. V skupine je maximálne 6 – 8 snúbeneckých párov,“ vysvetlil manžel Kamil.

Manželia zároveň upozorňujú na prudký nárast záujemcov o ich službu, pretože páry sa veľmi rýchlo po svadbe dostávajú do hlbokých kríz a často ako jediné východisko vidia len rozchod. Podľa nich „prekopanie“ spôsobu a formy prípravy do manželstva by mohlo situácii výrazne pomôcť.

Manželia Baginovci so snúbencami. Foto: osobný archív

„Ak uveríme, že manželstvo je najdôležitejším projektom nášho života, rok lepšieho spoznávania toho, s kým chcem zostarnúť, a zároveň aj seba, je úžasná príležitosť urobiť pre tento projekt čo najviac. Mať možnosť za niekým zájsť, keď začneme spolu žiť a niečo bude škrípať, to znie naozaj dobre,“ reagovala Katarína Baginová na návrhy nového dokumentu.

Nový dokument zároveň navrhuje, aby katechumenát snúbencov pred svadbou trval rok. Naskytuje sa však otázka, či je takáto forma na Slovensku zrealizovateľná a či by mala byť povinná a zavedená celoplošne. Obaja oslovení kňazi si myslia, že by sa mala byť spočiatku na báze dobrovoľnosti.

„Za seba by som vyjadril nádej, že to nebude hneď prijaté paušálne pre všetkých snúbencov, ktorí žiadajú o sobáš v kostole, lebo by to možno urobilo viac škody ako osohu. Keď sa postupne táto forma implementuje, nie je možné vylúčiť ani potvrdiť, či bude mať v horizonte niekoľkých rokov záväzný charakter pre všetkých,“ vysvetlil kňaz Roman Seko.

„Nebol by šťastný krok urobiť z ničoho nič ročnú prípravu a povedať, že bez nej nikoho nezosobášime. To sa nedá urobiť. Život v pastorácii je rôznorodý. Stane sa, že prídu manželia z Ameriky domov, žijú spolu, majú dieťa a chcú sa na Slovensku zobrať do nejakého termínu. A čo teraz? Môžeme byť radi, že prišli,“ zamýšľa sa Róbert Neupauer.

Ročnú prípravu by najskôr ponúkol len serióznym záujemcom. „Podobne to bolo aj s kurzami. Pred niekoľkými rokmi bol problém naplniť dva kurzy do roka, teraz ich máme 25 a veľký pretlak. Skôr pokračujme v tom, čo robíme. Aj keď vnímam, že to nie je úplne dostačujúce, ale je to viac. A keď sa pripraví kvalitný itinerár ročného sprevádzania a okúsia to tí, ktorí budú chcieť, môže sa ponúknuť ostatným,“ doplnil.

Čítajte tiež

Svetové stretnutie rodín Nestačí spraviť výlet s rodinami, ale treba odpovedať na hlboké otázky človeka

Pavol Rábara

Kňaz Róbert Neupauer hodnotí Svetové stretnutie rodín v Ríme.

Podľa kňaza Romana Seka nejde o to, vytvoriť novú šablónu prípravy, do ktorej by sme „napasovali“ všetkých, čo žiadajú o sobáš v kostole. „Nejde o rázne kroky a rezy. Ale aby sme postupne cez tých, ktorí majú v srdci živú vieru a uvedomujú si, že sa na poslanie do manželstva treba viac pripraviť, objavili spôsob, ako to ponúkneme aj tým, ktorí do kostola bežne nechodia.“

V Žilinskej diecéze, kde kňaz pôsobí, prejde ročne kurzami tisícka párov. Približne 15 až 20 percent z nich prejaví záujem o hlbšiu prípravu, akú im kurz ponúka, prípadne o jeho pokračovanie.

„Ak by sme teda v našej diecéze dokázali ponúknuť tento katechumenátny spôsob prípravy 150 až 200 snúbeneckým párom, ktoré oň prejavia prirodzený záujem, bola by to vynikajúca forma aplikácie tohto dokumentu bez toho, aby vyvolávala akúsi nechuť alebo nevôľu,“ konštatuje Seko.

Kňaz verí, že ak by aj došlo k tomu, že ročná príprava bude povinná pre všetkých, z praktického hľadiska to nebude hneď, pretože by mohla vzniknúť tendencia takéto nariadenie obchádzať alebo by sa mladí možno prestali sobášiť v kostole.

Nedá sa sprevádzať mimo kontextu farnosti

Druhou výzvou, ktorú dokument prináša, je sprevádzanie novomanželov v prvých rokoch života. „Novosť dokumentu vnímam aj v tom, že vkladá akoby do jedného pastoračného celku prípravu na manželstvo spolu s pastoračným sprevádzaním mladých manželov, čo sa nám vo všeobecnosti vôbec nedarí dobre realizovať,“ hovorí Seko.

Podľa kňaza Róberta Neupauera môže skúsenosť s kvalitnou prípravou motivovať snúbencov, aby chceli pokračovať v sprevádzaní aj po svadbe. „Ak sa to raz ujme a itinerár začne formovať mladých už v čase, keď začnú spolu chodiť a nebudú ešte snúbenci, ak sa im potom rok pred sobášom ponúkne bezprostredná príprava a uvidia, koľko darov od cirkvi dostali, tak si povedia, že sa chcú nechať sprevádzať aj v prvých rokoch manželstva, lebo to malo zmysel.“

Ilustračná fotografia: cathopic.com

Ako ďalej vysvetľuje, ideálne by bolo, aby sa oboje uskutočňovalo čo najbližšie bydlisku snúbencov, v miestnej farnosti, prípadne dekanáte.

„Nedá sa sprevádzať mimo kontextu farnosti. Nemôžeme sprevádzať novomanželov z Košíc online napríklad v Bratislave. Bude nutné začleniť do sprevádzania ako manželské páry, tak kňazov. Nemôže sa tomu venovať len jeden kňaz, ktorý je vyčlenený na pastoráciu rodín. A to je výzva, ktorá stojí pred cirkvou na celom svete, pretože ako kňazi sme neboli k tomu špeciálne vedení, formovaní,“ doplnil Neupauer.

Kto nesúhlasí s učením cirkvi, toho nezosobášia?

V dokumente stojí, že ak snúbenci „výslovne a formálne odmietnu to, čo chce cirkev dosiahnuť pri slávení manželstva, nemôžu byť pripustení k sviatostnému sláveniu“. Niekedy sa však stáva, že si odmietnutie v srdci nemusia plne uvedomovať ani ho otvorene prejaviť.

Podľa Dikastéria pre laikov, rodinu a život je preto „vážnou povinnosťou pastoračných pracovníkov vyniesť skutočné zámery snúbencov“, aby sa zabránilo zredukovaniu svadobného obradu na čisto vonkajší akt. Kňaz Roman Seko sa domnieva, že táto časť má na mysli podstatné známky sviatosti manželstva.

„To znamená jedinosť a nerozlučiteľnosť. Predpokladám, že právnik by túto časť vyhodnotil spôsobom, že ak niekto odmietne prvok, ktorý podstatne charakterizuje sviatosť manželstva, uzatvára ho neplatne. Čo platí de facto aj teraz, pretože ak snúbenci uzatvárajú manželstvo s presvedčením, že sa môžu raz rozviesť, sobáš nie je platný,“ vysvetľuje kňaz.

Zároveň sa však zamýšľa, čo by to znamenalo, ak by sa odsek týkal širšieho učenia cirkvi o manželstve vrátane morálnej náuky. „Ak by malo byť kritérium prijatia sviatosti manželstva úplná stotožnenosť so všetkými bodmi učenia cirkvi o manželstve aj na úrovni akceptácie, nielen poznania, kňazi by nemohli pripustiť k birmovke, sobášu či prvému prijímaniu veľké percento ľudí. To je však večná diskusia v živote cirkvi, či vysluhovať sviatosti iba tým, ktorí ich chápu a sú skutočne pripravení,“ dodal.

Tajomník Rady KBS pre rodinu Richard Kucharčík s manželkou. Foto: Postoj/Tomáš Puškaš

„Je to však jedna z legitímnych ciest. Cirkev si môže povedať: nerobme veci masovo, načo robíme veci pre ľudí, ktorí tomu nerozumejú, a radšej kráčajme s tými, ktorí majú živú vieru. Buďme svedkami pre ostatných, a keď pochopia, čo žijeme, potom sa k tomu pridajú,“ dodal.

Podľa tajomníka Rady KBS pre rodinu Richarda Kucharčíka sa netreba báť dvíhať latku. „Jednou z častí dokumentu sú propozície pre prípravu na manželstvo. Manželstvo je poklad cirkvi, sviatosť, ktorá má cirkvi slúžiť, preto ten, kto ju sprostredkúva, má právo mať aj požiadavky,“ ozrejmil.

Tajomník Kucharčík vysvetľuje, že dokument nehovorí o odmietaní tých, ktorí ešte nie sú zrelí na manželstvo. „Tejto skupine cirkev nehovorí ‚nie‘, ale ‚ešte nie teraz‘. Na to, aby niekto dozrel na manželstvo, je potrebný istý čas. Čas prípravy na prijatie sviatosti nemôže byť zadefinovaný paušálne a stabilne pre každého, ale prispôsobuje sa tomu, kde na ceste sa kandidát prijatia sviatosti aktuálne nachádza,“ doplnil.