Svätí Cyril a Metod, patróni Európy, bráňte kresťanstvo

Sčítanie občanov v r. 2021 ukázalo, že po 40 rokoch „komunistického ateizmu“ a 30 rokoch „liberálnej demokracie“, v ktorej denne cítime manipuláciu médiami, propagáciu komunizmu, tvrdého kapitalizmu, konzumizmu a egoizmu, väčšina obyvateľov stále verí v Boha. Je to v DNA ľudí, zdedenej od svojich predkov. Vlády, média a ateisti nemôžu túto väčšinu ignorovať, útočiť  liberálnymi ideami najmä na mladých, pričom nenesú zodpovednosť za finančné a morálne dopady tejto politiky. Tento stav je tu 30 rokov a stále sa zhoršuje. Vládne „politická korektnosť“, podľa ktorej sa do Európskej ústavy neschválil text o kresťanských koreňoch Európy – iné Európa nemá.

Politici a ich strany si spomenú na kresťanov najmä pred voľbami. Novinári sa snažia využiť tieto témy  najmä negatívne, pripomínajú „ústavné slobody“, cirkevné majetky, „právo“ na potrat, aj nedokázané sexuálne zneužívania, na ktoré si obete spomenú po 30 rokoch. Križiacke výpravy, inkvizícia a chyby cirkvi sú tiež dobré témy. Médiá potrebujú titulky, ktoré pritiahnu ľudí a reklamu, aj keď často ohlásený titulok je iba polopravdou a  nepodstatnou myšlienkou vytrhnutou z kontextu. 

V iných krajinách, napr. v Taliansku, sa náboženským témam venujú kvalifikovaní ľudia, vo Vatikáne sa volajú vatikanisti. U nás sa témy chytia aj takí, čo nepoznajú cirkev a jej históriu, ani jej súčasné radosti a starosti. Majiteľ média si to praje, napriek tomu, že o týchto témach nemôže písať ten, ktorý pozná túto problematiku z rýchlika. Neraz zažívame v médiách diskusie, v ktorý majú zúčastnení  biedne znalosti o náboženstve. To, že na Slovensku sa deje veľa pozitívneho, ktoré presadzujú slušní ľudia, medzi ktorými je veľa veriacich, média málo zaujímajú.

Slovenskú históriu nemožno pochopiť bez znalosti a chápania úlohy kresťanstva v minulosti.

Od roku 1989, ale najmä po voľbách v r. 1992, sa dostali cirkevné otázky často do prejavov politikov. Tí, okrem liberálov, pochopili, že nemožu byť otvorene proti kresťanstvu. Často preto chodili a chodia na púte, manifestácie a omše, kde  v prvých radoch kľačia a nevedia, kedy majú vstať.  

Keď 17.12.1994 piati členovia novej vlády stáli v rade pred audienciou u pápeža vo Vatikáne.Vypočul som si ich diskusiu, v ktorej hlavnou bola otázka pokľaknutia či nepokľaknutia, bozkania či nebozkania prsteňa. Temer o 10 rokov protokolistka Kancelárie prezidenta republiky poslala veľvyslancom vo Vatikáne a v Ríme telegram, v ktorom sa pýtal, či pán prezident musí pri návšteve Vatikánu realizovať aj akt svätého prijímania. 

Mládež sa v niektorých rodinách stretá s náboženstvom iba pri svojom krste, prvom sv. prijímaní a  birmovke, potom je pauza do sobáša. Časté sú svadby s omšou pred plným krásnym kostolom po mnohých rokoch spolužitia mladých, keď na prijímanie nejde nikto, alebo iba pár nezúčastnených. Minule starostka dediny bola prekvapená ich pekným kostolom, netušila, že tam majú aj výborný zbor.

Sme vďační tým, ktorí presadili od r. 1989 zákony v prospech veriacich a cirkví, a na najvyššej úrovni obhajujú práva kresťanov a slobodu náboženského presvedčenia. Je ich však stále menej, tak, ako kandidátov na kňazstvo. Miesto toho, aby sa kresťania zjednotili v politickú silu, s ktorou sa musí  počítať, vyžívajú sa v žabomyšej vojne medzi sebou.  

Dnes na poludnie správy rádia Slovensko priniesli reportáž o slávnostnej omši z Nitry, pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda. Bol som milo prekvapený kvalitnou správou redaktora Miroslava Lyka. Tak majú vyzerať správy o kresťanskej akcii v krajine, kde väčšina ľudí sú veriaci!

Po 12. storočiach sa nám treba modliť ako sv. Cyrilovi a Metodovi: „Vzhliadni, Pane, milosťou svojou na naše kráľovstvo. A nevydaj, čo je naše, cudzím. A neoddaj nás v korisť národom pohanským...“