Týždenný výber šéfredaktora Ticho pred búrkou. Odštartoval boj o konzervatívneho voliča

Bolo to krátko po brutálnom útoku Ruska na Ukrajinu, viacerí koaliční politici mi v zákulisných rozhovoroch potvrdzovali, že Putin sa okrem iného postaral aj o to, že Hegerova vláda už dovládne do konca. Vojna vládu stmelila, ukázala až civilizačný rozdiel medzi koalíciou a nahor sa šplhajúcim Smerom.

Keby vo vládnej koalícii fungovala normálna politická logika a chápanie moci, ani po tomto týždni by na krízu nebol žiaden dôvod – prechádzali jej zákony, pomerne hladko zvolila slušného kandidáta do čela RTVS, ohlásila mimoriadnu investíciu na východe Slovenska.

Problém je, že nefunguje nič: v koalícii je zničená dôvera, osobná nevraživosť je značne vyššia než v poslednej fáze Radičovej vlády. Eduard Heger má síce na rozdiel od premiérky Radičovej vôľu pokračovať, lenže jeho moderátorská rola na prežitie už nestačí.

Navyše sa menia aj motivácie. Richard Sulík sa už cíti s nálepkou rozbíjača ako odkliaty, do finálneho útoku proti Matovičovi s rizikom povalenia vlády ho vyzývajú liberálne médiá aj elity. SaS aj Sme rodina sa vidia v budúcom spojenectve s Hlasom, boja sa len takého úniku z Matovičovho zovretia, ktorý by sa obrátil proti nim a stiahol ich pod hladinu.

Budúcnosť Hegerovej vlády sa začne lámať v stredu, keď SaS po vnútrostraníckych rokovaniach povie, či a za akých podmienok chce v tejto vláde pokračovať.

Najväčšiu motiváciu dovládnuť do marca 2024 má ten, kto svojou patologickou konfliktnosťou robí opak a už vlani sa dal pripraviť o post premiéra. Igor Matovič dnes kontroluje tretinu parlamentu, polovicu vlády vrátane premiéra, jeho hnutie má v prieskumoch okolo osem percent, jeho koaličný potenciál nie je lepší ako Ficov.

Matovičovi sa zároveň rozplýva najnovšia vízia o zjednotiteľovi konzervatívneho spektra, čo mal byť politický produkt jeho rodinnej revolúcie.

Po rozhovore Postoja s Milanom Majerským aj po následnej reakcii Igora Matoviča sú tieto úvahy nateraz celkom passé.

V KDH už v rokoch 2016 a 2020 vinili OĽaNO za to, že im cez kresťanských kandidátov a charizmatické spoločenstvá vzalo voličov a tvrdé jadro už nevystačilo na päť percent.

Matovič je dnes najnepopulárnejším politikom na Slovensku a preferencie mu padajú aj po tom, čo pretlačil historicky masívny balík na rodiny – aj preto sa „kádehácke“ nie Matovičovi vyslovuje pomerne ľahko. 

Len v KDH by nemali uveriť, že ich voliči, ktorí si už dvakrát vyskúšali dobrodružnú jazdu s Matovičom, sa najbližšie vrátia len kvôli starej značke a prísľubu pokojného prístavu. KDH potrebuje strateného voliča ak nie nadchnúť, tak aspoň trochu inšpirovať. Lebo inak mu nepomôže ani Matovič v úpadku.

Bolo referendum o rozpade Československa reálne?

O diskusii Václava Klausa a Vladimíra Mečiara v brnianskej vile Tugendhat napísala už všetko podstatné kolegyňa Eva Čobejová.

Aj po 30 rokoch sa s touto debatou a v následných komentároch vrátila otázka, či sa rozpad spoločného štátu neudial nelegitímne a nedemokraticky a či nešlo najmä o deľbu koristi, ako o tom hovorili Július Gembický s Mariánom Leškom.

Samozrejme, keby sa v lete či na jeseň roku 1992 konalo referendum o Československu, ako o tom spočiatku hovoril aj sám Mečiar, väčšina Slovákov by podľa vtedajších prieskumov zjavne hlasovala za (rovnako aj väčšina Čechov a Moravanov).

Československo sa síce rozpadlo proti vôli väčšiny obyvateľov, lenže tá vôľa bola – pasívna. V skutočnosti už v žiadnej z dvoch republík ani pred voľbami 1992, ani po nich nedominovali sily, ktoré by spájala jedna vízia spoločného štátu. Pre väčšinu Čechov bola prijateľná len predstava unitárneho štátu, ktorý bol v ich vedomí pokračovaním českej stredovekej štátnosti. Dvojnásobne menší Slováci sa s týmto pocitom prirodzene nemohli stotožniť, preto nerovnaké vnímanie dvoch nerovných partnerov ani nemohlo mať iné vyústenie než rozpad federácie (viac som o tom písal pred rokmi v tomto texte).

Bolo najmä historickou okolnosťou, že štát delili Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Kým Mečiar vo štvrtkovej diskusii RTVS aj po 30 rokoch fabuloval o tom, že temer vlastným telom zabránil možnej vojne medzi Čechmi a Slovákmi, Klaus povedal to najpodstatnejšie: po júni 1992 obaja víťazi volieb uskutočnili rozdelenie, ku ktorému nezadržateľne smeroval vývoj po získaní slobody v Novembri 1989.

Referendum bolo už v tom čase len utópiou federalistov, ako zadržať nevyhnutné. Už sme spolu nedokázali tvoriť funkčný štát, takže ak by aj k referendu došlo a ľudia by hlasovali proti rozdeleniu, len by sa ďalšie roky naťahovala československá agónia. Rýchle rozdelenie bez referenda bola lepšia než akákoľvek iná alternatíva.

Témy týždňa

Policajná inšpekcia ukončila vyšetrovanie smrti Milana Lučanského, teórie o tom, že zomrel cudzím zavinením, ktoré priživovali najmä predstavitelia Smeru, padli. Marek Vagovič v tejto súvislosti píše: „Muž, ktorý si celú kariéru potrpel na imidž drsného kovboja, odišiel z tohto sveta skôr, ako sa mal zodpovedať za svoje skutky. Psychika je zložitá vec, ale označovať ho za týchto okolností za hrdinu, je nemiestny žart.“

Rodiny majú rôzne hranice, dokedy rodičia ukazujú nahotu pred vlastnými deťmi. Táto téma predstavuje jednu z najintímnejších záležitostí rodiny, ale v dnešnej dobe sa stáva aj nástrojom, ako „správne vychovávať deti v modernom svete“. Téme sa podrobnejšie venovala Alena Potocká, ktorá prináša aj pohľady odborníkov. Tí fanúšikov rodičovskej nahoty pred deťmi upozorňujú, aby si všímali reakcie svojich detí. „Určite totiž skôr alebo neskôr narazia na hranicu, za ktorou to už deťom nebude príjemné. A to by rodičia mali nevyhnutne rešpektovať.“

Eva Čobejová hodnotí Ľuboša Machaja, ktorý sa stal novým riaditeľom RTVS: „Machaj už nepotrebuje ohurovať ani viesť politické či aktivistické súboje. Vďaka svojej dlhoročnej kariére je jasne čitateľný a dá sa odhadnúť, ako asi bude RTVS viesť. Machaj potrebuje, aby svoju kariéru zakončil dôstojne a nepokazil si kredit. To nie je malá či nízka ambícia.“

Historik Juraj Kríž urobil rozhovor so svetoznámym profesorom vojenskej histórie Lawrencom Freedmanom, ktorý pre Postoj hovorí: „Ak chcú Rusi ‚únikovú cestu‘, stále sa môžu vrátiť domov. Rusku sa nikto nevyhráža ani ho neokupuje, takže podobné úvahy nie sú v tomto svetle namieste. Namieste je uvažovať, čo s Ruskom z dlhodobého hľadiska. Ale myslím si, že na to v tejto chvíli nemáme odpoveď.“

Tento týždeň sme sa vo viacerých textoch venovali zrušeniu verdiktu Roe verzus Wade. Lukáš Krivošík vyvracia deväť mýtov, ktoré sa šíria aj v našich médiách. „Ak minulotýždňové rozhodnutie Najvyššieho súdu povedie k obmedzeniu doteraz takmer bezuzdného práva na potrat v USA, Američanov to v skutočnosti privedie bližšie k reštriktívnej interrupčnej legislatíve bežnej v kontinentálnej Európe.“ Michal Lukáč píše, že po najnovšom rozhodnutí Najvyššieho súdu bude žiť asi štvrtina Američanov v štátoch, ktoré výrazne obmedzili alebo obmedzia prointerrupčnú legislatívu. Väčšina Američanov bude naďalej žiť v štátoch, kde platí liberálnejšia legislatíva než v Európe. Michal Lukáč sa bližšie pozrel aj na Rusko, ktorého zákony aj prax sú z pohľadu ochrany nenarodených detí značne horšie než na Západe. A Martin Leidenfrost po historickom verdikte, na ktorom má zásluhu exprezident Donald Trump, píše: „Ten neokrôchaný newyorský narcis inštinktívne pochopil, že pri­spô­so­bivý konzervatívec je horší ako hodnotový liberál. Vyvodil z toho jediný správny záver: vybral si na Najvyšší súd charakterných ľudí, kto­rí sa so sto­per­cent­nou istotou nikdy v ži­vo­te nedajú oba­la­mu­tiť.“

Šéf KDH Milan Majerský Igor Matovič nie je konzervatívny politik. Do volieb s ním nepôjdeme

Martin Hanus Jozef Majchrák

Rozhovor s predsedom KDH o ponuke z OĽaNO, rodinnom balíku a stratégii kresťanských demokratov do volieb. 

42:28

 

Štefan Hamran Je možné, že Fico a Kaliňák budú znovu obvinení

Marek Vagovič

„Ak budú ich nominanti právoplatne odsúdení, tak môžeme povedať, že za Ficovej vlády boli do funkcií dosadení zločinci,“ povedal pre Postoj TV policajný prezident Štefan Hamran.

Príbeh Kaliningradu, ktorý Rusi zdedili ako nemecký problém A dnes je pre nich príležitosťou, ako desiť Európu

Christian Heitmann

Možnosť, že Moskva odreže Suwalský koridor spájajúci Litvu s Poľskom, straší už dlhšie. Umožniť by jej to mohol Kaliningrad, ktorý bol exklávou viac než raz, ale nikdy ňou nezostal.

Realitný poradca Garsónka v Petržalke stojí toľko čo dvojizbový apartmán na pláži v Dubaji

Zuzana Hanusová

Nielen o aktuálnych cenách nehnuteľností s Gustavom Turanským.

Nahota rodičov Deti má naučiť zdravému prístupu k vlastnému telu. Skutočne?

Alena Potocká

Nahota v rodine prestáva byť výsostne intímna vec medzi rodičmi a deťmi. Vyrobili sme z nej filozofiu, ako vychovať sebavedomé deti.