Slovo kňaza Kde je srdce bývalého prezidenta?

Obyvatelia Ukrajiny v roku 2014 vo veľkom počte prenikli do obrovského areálu v ukrajinskom Mežigorí, blízko Kyjeva, kde sa nachádzala luxusná vila, ktorú obýval ich bývalý prezident Viktor Janukovyč.

Všade bol prepych prechádzajúci do gýču. Zvedavci tam našli mramorové sochy žien v starogréckom štýle, pozlátený bidet i drahé fontány. Garáže boli vyplnené limuzínami a terénnymi autami s čiernou metalízou. Pri brehu umelého jazera našli veľkú trojsťažňovú plachetnicu. Športové vyžitie poskytovalo viacero plôch – futbalové ihrisko s umelým trávnikom, golfové ihrisko, tenisový kurt a plavecký bazén s dĺžkou 25 metrov.

Oligarcha Janukovyč si urobil pohodlie, aby mal na zemi umelý raj. Pred týždňom Ježiš povedal niečo iné. Že Syn človeka nemá kde skloniť hlavu. Takto chcel vyjadriť, že jeho jediným „vankúšom“ je jeho Otec v nebi. A kde je jeho poklad, tam je jeho srdce. Janukovyčovi spojenie pokladu a srdca, na rozdiel od Krista, príliš dlho nevydržalo...

Dnes vidíme Krista, ako posiela svojich učeníkov a chce ich slobodných, ako bol on sám slobodný medzi ľuďmi. Odporúčania, ktoré im Kristus dáva, zachraňujú učeníkov od pokušení počas ich misie. Ak nevlastnia nič, nemôžu pomiešať ohlasovanie evanjelia s komerčnými záujmami ani s hľadaním falošných útech.

Učeník, ktorý je slobodný od vlastnenia, svedčí o inej istote, ktorú mu nezoberie „ani moľ, ani hrdza“. Medzi bohatými aj chudobnými Ježiš vyznáva, že dôveruje tomu, ktorého vernosť je istejšia ako existencia našej zeme, modrého neba i aktuálne rozpáleného slnka nad ňou. A tak môže učeník spokojne položiť svoju hlavu na srdce Ježiša, ako to urobil Ján počas poslednej večere.

V Evanjeliu podľa Lukáša nájdeme Ježišovo ohlasovanie, ktoré šírili skupiny evanjelizátorov v Sýrii a Palestíne. Lukáš bol pravdepodobne jeden z nich, a preto jeho pohľad by sme mohli nazvať aj ako inštrukcie pre evanjelizátora. On jediný zo štyroch evanjelistov píše o dnešnom vyslaní 72 učeníkov, ktorých úlohou je ísť do okolia, aby tam doniesli Pánovo slovo. Nie iba ľudské, ktoré nás môže urobiť viac ľuďmi. To Božie nás robí blízkymi Bohu.

Čo nás učí Pán? Evanjelizácia nie je iba urobiť niečo, získať nejaký výsledok alebo si postaviť vlastný pomník. Znamená to vstúpiť do Ježišovej slobody, k súzvuku pohľadov na život, vstúpiť do bohatstva tejto výnimočnej slobody. Všimnime si, ako dnes ľudí znervózňujú tí, čo žijú jeho slobodu od tlakov módy a väčšiny.

Ako nás vyrušuje ten čudný ruský matematik, čo za vyriešenie rébusu mohol dostať poriadnu hrsť dolárov a on si ich neprevzal. Alebo muži, čo dajú prednosť rodine pred lákavou prácou tisíce kilometrov mimo Slovenska. Alebo tí, čo majú viac detí, a ostatní svoje zneistenie zakrývajú tak, že ich označia za sociálne prípady.

Lebo keď človek má svoje záujmy a vidí niekoho, kto je od nich slobodný, vyrušuje ho to. Preto sa aj hovorí, že rozdiel medzi tým, ktorý vlastní desať miliónov eur, a tým, čo má desať detí, je ten, že ten druhý už má dosť...

„Štefan neumiestnil srdce do Janukovyčových palácov. Jeho meno bolo zapísané v nebi.“Zdieľať

Lukáš v Ježišovi ukazuje na vzor učeníka, a keď pokračuje v písaní Skutkov apoštolov ako svojom diptychu, zrazu tam nájdeme, že to isté už robia jeho nasledovníci. Takto ich premenil impulz Ducha Svätého v deň Turíc. Pamätáme si na Štefana a jeho pohľad na nebo, ktoré videl otvorené. Nemal to od Ježiša, ktorý pri svojom krste uvidel to isté?

Zdá sa, že prenasledovateľa Pavla Štefan svojimi postrehmi iritoval. Veď Pavol mal náuku, prísľuby a vyvolenie na svojej strane. A tu je niekto, kto tvrdí, že má spojenie s nebom. Rozrušilo ho to až tak, že sa podieľal na Štefanovom zabití. Paradoxne, rozbitie jeho tela kameňmi bolo ako keby prasknutím nádobky so vzácnym parfumom, ktorého vôňa očarila Pavla na celý život.

Netreba sa čudovať. Štefan neumiestnil srdce do Janukovyčových palácov. Jeho meno bolo zapísané v nebi. A preto kto sa k nemu priblížil, mal účasť na tomto nezaslúženom dare.

Pavol so svojím systematickým prístupom a precíznosťou sa neskôr vráti (porov. Ef 4,11) k téme ohlasovateľov a rozdelí ich do jednotlivých skupín. Apoštol je preňho ten, ktorý dáva základ vznikajúcej komunite. Za proroka označí toho, kto vie „prečítať“ Božiu reč pre aktuálnu situáciu komunity, v ktorej sa spoločenstvo nachádza.

Evanjelistom je človek ohlasujúci kerygmu, dobrú správu, ktorá oslovuje ľudí mimo komunity až tak, že zatúžia byť jej členmi. Pastier chráni a pomáha rozvíjať skupinu, ktorá vznikla. Doktorom je ten, kto dokáže prehĺbiť vieru Božieho ľudu prostredníctvom katechézy, náuky a teológie.

Okolo našich pastoračných centier existujú skupiny mladých, ktoré sa učia evanjelizovať. Je to veľká pomoc pre kňazov, ktorým stačí pozvať tieto skupiny do farnosti, aby sa mladí navzájom ťahali ku Kristovi. V nádeji, že raz tí oslovení sa stanú oslovujúcimi pre svojich neveriacich kamarátov.