Nechcem (si) klásť otázku, do akej miery je pôvodná slovenská operná tvorba bohatá a porovnateľná s inými. Zašiel by som nad rámec témy. Radšej skonštatujem, že nejedno dielo z domácej klenotnice padlo neprávom do zabudnutia. K takým nesporne patrí aj Peter a Lucia od Mira Bázlika. Operné štúdio SND 1. júla 2022 v komornej úprave rehabilitovalo opus po 55 rokoch od bratislavskej premiéry.
Písala sa operná sezóna 1966/1967 (umeleckým šéfom bol Tibor Frešo), keď dramaturgia ako jednu zo siedmich(!) premiér – popri Verdim, Gluckovi, Brittenovi, Rossinim, Wagnerovi a Haydnovi – otvorila priestor novému dielu. Jeho autorom bol skladateľ, klavirista a rovnako promovaný matematik Miro Bázlik (1931), ktorý sa s libretistom Mirom Horňákom inšpirovali novelou Romaina Rollanda. Operu nazvali zhodne s titulom predlohy, Peter a Lucia. Premiéra novinky ešte pomerne mladého skladateľa sa v roku 1967 tešila veľmi priaznivému ohlasu odbornej kritiky. Podľa zdroja Divadelného ústavu vyšlo šestnásť recenzií(!). Pätnásť predstavení za rok javiskového života bolo pekné číslo.
Nebola to náhoda. Máloktorá z inscenácií, navštívených kedysi uprostred môjho tínedžerského veku, sa mi aspoň v obrysoch natrvalo vryla do pamäti. Peter a Lucia k takým patrila, lebo priniesla silný príbeh, úderné humanistické posolstvo (vznikla pritom v tzv. „zlatých šesťdesiatych“), kvalitné naštudovanie Ladislava Holoubka a Branislava Krišku. Bázlikova opera v siedmich obrazoch bola v slovenskej dobovej (a ukazuje sa že aj nadčasovej) realite niečím novým, nekaždodenným. Žiaľ, okrem rozhlasovej a televíznej nahrávky, ku ktorým sa bežne nedostaneme, k ďalšiemu uvedeniu jedinej skladateľovej opery už nedošlo.
Prečítajte si tiež:
• V jubilejnej 100. divadelnej sezóne Opera SND otvára Operné štúdio
• Glosa na nedeľu. Slovenská operná tvorba v zrkadle storočnice – trvalky i diela neprávom šuplíkové
O to väčšmi oceňujem dramaturgický zámer Operného štúdia SND, najmä do danej problematiky intenzívne vloženého dramaturga a režiséra (v tomto prípade aj autora scény a kostýmov) Mareka Mokoša. Pátral po autografe, no ten bol údajne nedostupný a kontakt so skladateľom pre jeho zdravotný stav už nemožný. K dispozícii ostal klavírny výťah a spomenuté nahrávky.
Na základe nich sa iniciátor projektu Marek Mokoš s dirigentom Dušanom Štefánkom rozhodli pre úpravu, keď orchestrálny a zborový part zredukovali pre klavír, vibrafón a xylofón. Autorstvo novej hudobnej verzie patrí Dušanovi Štefánkovi (tento údaj na úvodných stránkach bulletinu chýba), ktorému sa podarilo troma nástrojmi vytvoriť pomerne reálnu predstavu o zvukovom tvare diela. Je to samozrejme kompromis, ale aj z verzie 2022 veľmi účinne a s hlbokými emóciami dýchajú obrysy hudobnej atmosféry a koloritu Bázlikovho rukopisu. V danej dobe značne moderného, prispôsobujúceho dramatický príbeh schémam tzv. absolútnej hudby.
Podľa informácií z tlačovej besedy, kde o rehabilitácii Petra a Lucie so zanietením hovoril Marek Mokoš, sme sa od zainteresovaných dozvedeli, že zachovaných ostalo takmer osemdesiat percent hudby. Partitúra však kompletne nebola zrealizovaná ani na premiére v roku 1967, keď z nej údajne vypadla časť inštrumentálnych pasáží. Súčasná komorná úprava vynecháva jeden obraz (piaty) zo sledu siedmich, na seba bezprostredne nadväzujúcich.
Verziu pre klavír (v mimoriadne náročnom parte excelovala Andrea Bálešová), vibrafón a xylofón (neuveriteľné spektrum farieb, kontrastov a tvorby atmosféry, aj suplovaním zboru, dosiahol Kristián Janočko) nielenže zaranžoval, ale aj hudobne naštudoval Dušan Štefánek. Svoje dlhoročné skúsenosti v práci so sólistami, ale aj zo vzťahu k slovenskej tvorbe, sa prejavili neomylným udržaním rytmu, tempa, kontrastov a presného súladu inštrumentalistov so sólistami. Hoci tí nemali dirigenta na očiach, keďže aj s dvojicou hráčov sedel na ľavom boku javiskovej časti Štúdia SND (ideálny to priestor), nedošlo k žiadnej chybe v súhre.
Marek Mokoš sa v zásade držal hlavnej línie ľúbostného príbehu krehkej, no intenzívnej lásky mladého páru, obklopeného hrôzami vojny. Žiaľ – čo sa v čase zrodu opery zdalo byť nereálne – to dnes prežívame v susednej krajine, napadnutej ruským agresorom. Rovinu Paríža počas 1. svetovej vojny však režisér plánovite nechal ako nekonkretizované pozadie, bez výraznejších výtvarných znakov, ale vyžarujúce o to silnejším mementom. Vyhol sa tak prvému plánu, no paralelne sa táto skutočnosť vynárala v scénach s postavami postihnutými priamo vojnou (Filip, Vojak) i z názoru rodičov dvoch rozdielnych bratov.
Prečítajte si tiež:
Marek Mokoš: Opera Peter a Lucia od Mira Bázlika je oslavou lásky (rozhovor)
Marek Mokoš si vytvoril jednoduchú scénu z mobilných panelov bielo tehlového vzhľadu, s viacúčelovým, no nie násilne dominujúcim projekčným okienkom (videoart Marek Moučka a Samuel Spišák). Pódium od diváckych radov oddeľoval neónový pás. Podľa meniacich sa obrazov sa tvar javiska manuálne upravoval, až nakoniec, v súlade s libretom, nadobudol vidinu parížskeho chrámu. Tam sa končí polročný príbeh lásky. Na javisku nie explicitne bombardovaním, ale poeticky, v duchu atmosféry diela i inscenácie.
Popri ústrednom páre a postave Filipa, vojnou poznačeného mladíka, Marek Mokoš rozvinul na tomu určenej ploche, ako kontrast, jeden rodičovský a jeden milenecký pár. Ak bezmenný Petrov otec a matka žijú svojimi puritánskymi zvyklosťami, tak Luciinu matku a Milenca rozohral režisér v odvážne erotickej rovine. Ale malo to svoj zmysel. Podobne ako profil Vojaka s batohmi plnými vojenských symbolov a zároveň s odkazom na obete vojny.
Súčasné medzinárodné zloženie Operného štúdia SND (len v Petrovi a Lucii vystupujú sólisti zo štyroch zahraničných krajín) umožnilo obsadiť všetky postavy jeho aktuálnymi alebo bývalými členmi. Najväčšia zodpovednosť stojí na titulnom páre. Part Petra je písaný pre barytón, Lucia pre mezzosoprán. Hoci Veronika Bilová je sopranistkou, jej stredná a nižšia poloha je dostatočne sýta, aby nevykazovala farebné manko. Navyše, jej tón znie príjemne a výrazovo emotívne aj v pre ňu najvlastnejšej vyššej sfére.
Rovnako ako rola Lucie dostala vo Veronike Bilovej typovo ideálnu predstaviteľku, takým istým je aj Robin Červinek ako Peter. Jeho chlapčenský zjav, herecké a citové nasadenie, sa snúbia s technicky isto vedeným barytónom. Síce svetlejšej farby, no rezonančne vyváženým v každom registri. Obaja dokázali, že hoci party sú písane v značnej miere parlandovým štýlom a sú veľmi náročné intonačne i rytmicky, našli si dosť plôch, keď vhodne uplatnili aj plynulé frázovanie.
Treťou dôležitou úlohou je Filip. Ukrajinský basista Ivan Lyvch, typovo priam ideálny protipól brata Petra, prekvapil krásnou farbou svojho jadrného materiálu, ktorý sa s veľkou muzikálnosťou zhostil výslovnosti i výrazových, rytmických a dynamických detailov. Rodičovský pár bol herecky v každom geste presne vymodelovaný a spevácky zvládnutý Lindou Mellenovou a Pavlom Muchom. Neľahkú erotickú scénu Luciinej matky a Milenca s obdivuhodnou suverenitou a bez zábran zaspievali a zahrali Zoya Petrova a Matúš Šimko. Jinxin Chen na malej ploche Vojaka vytvoril presvedčivý charakter.
Nebudem tajiť, že v čase, keď štatutár Slovenského národného divadla váhal pre finančné poddimenzovanie inštitúcie nad udržateľnosťou prevádzky, považoval som Operné štúdio skôr za doplnok, bez ktorého sa dá žiť, ako za fundament. Dnes je situácia v divadle zrejme už iná. Opera Peter a Lucia od Mira Bázlika mohla zažiť svoju renesanciu. Nie v kompletnom tvare, s orchestrom, ale v úprave, ktorá zrejme nikoho nenechala na pochybách, že tento opus ležal v šuplíku (a nie je jediný) toľké roky neoprávnene. Navyše, zrodila sa po každej stránke výborne zvládnutá inscenácia. Inými slovami, príjemne prekvapujúca a nečakaná dominanta bratislavskej opernej sezóny 2021/2022.
Autor: Pavel Unger
písané z I. premiéry 1. 7. 2022
Miro Bázlik: Peter a Lucia
Operné štúdio SND
Premiéry 1. a 3. júla 2022 v Štúdiu SND
Inscenácia vznikla pod záštitou Veľvyslanectva Francúzska na Slovensku
Hudobné naštudovanie, dirigent a úprava: Dušan Štefánek
Réžia, scéna, kostýmy, dramaturgia: Marek Mokoš
(v súčasnosti režijný garant Operného štúdia SND)
Videoart: Marek Moučka a Samuel Spišák
Libreto: Miroslav Horňák
Peter: Robin Červinek
Lucia: Veronika Bilová/Belinda Sandiová
Filip: Ivan Lyvch
Vojak: Jinxin Chen
Petrov otec: Pavol Mucha
Petrova matka: Linda Mellenová/Belinda Sandiová
Milenec: Matúš Šimko
Luciina matka: Zoya Petrova
Klavír: Andrea Bálešová
Vibrafón/xylofón: Kristián Janočko
Vypočujte si tiež podcast:
V živote stačí jediný pohľad, aby vznikla láska, a jediný granát, aby všetko zaniklo
Hosťami režiséra Mareka Mokoša, autora aktuálneho spracovania inscenácie opery Peter a Lucia, boli hudobný skladateľ Peter Javorka a Michaela Guldanová – dlhoročná pracovníčka rôznych humanitárnych organizácií.
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.