Men RECENZIA
Men RECENZIA – Men je novým filmom anglického režiséra Alexa Garlanda, ktorý si svojimi predošlými dielami vyslúžil povesť jedného z najoriginálnejších sci-fi režisérov dnešnej doby. Ex Machina bola intímna sonda do rozvíjajúceho sa vzťahu mladého vedca a prvej umelej inteligencie. Jeho druhý film Annihilation zobrazuje skupinu vedkýň, ktoré vstupujú do nadprirodzenej zóny a sú svedkami zániku a znovuzrodenia ekosystému a aj človeka. Ako dopadol jeho najnovší počin Men vám prezradí táto recenzia.
Garlandovi je často vyčítané to, že jeho filmy sú tematicky komplikované a neotvorený divák nemá šancu prečítať to, čo chce autor povedať. V každom jeho filme je badateľné balansovanie medzi žánrami sci-fi, triler, horor a dráma. Odporcov Garlandovho štýlu na jeho filmoch frustruje presne táto zmes žánrov spojená s ťažko čitateľným autorským zámerom. Avšak fakt, že sa nebojí vstupovať do komplikovaných tém, z neho spravil tú režisérsku osobnosť, akou je teraz. Nie je tomu inak ani pri jeho novinke Men, v ktorej sa znova spojil s distribučnou spoločnosťou A24. Tá stála aj pri vzniku jeho prvého filmu Ex Machina.
Muži alebo ľudia?
Dalo by sa polemizovať nad tým, či Garland názov Men zamýšľal ako označenie pre mužský druh, alebo človeka všeobecne. Dej sa točí okolo Harper (Jessie Buckley), ktorá prichádza na anglický vidiek po tom, ako jej manžel spáchal samovraždu. Na krásne nasnímanej dedine sa stretáva s čisto mužským obyvateľstvom hraným iba jediným hercom, Rorym Kinnearom. Títo muži sa v interakciách s Harper javia ako povrchne prívetiví. Ako niekto, kto pod povrchom niečo skrýva.
Názov Men by mohol teda odkazovať na mužov, ktorí sú k Harper stále viac a viac antagonistickí a nechápaví. Príbeh je ale o mužoch a ich vplyve na hlavnú hrdinku. Istým spôsobom je o oboch pohlaviach – čiže o ľuďoch. Tu začína byť badateľná nejasnosť a zároveň aj potenciálna sloboda interpretácie Garlandovho diela.
Hlavná hrdinka Harper je v deji okrem mnohotvárneho Roryho Kinneara prenasledovaná aj spomienkami na hádku, ktorá predchádzala samovražde jej manžela. To prehlbuje jej postavu a veľakrát sme nútení prehodnocovať to, čo sme si o nej mysleli predtým. Garland tento prvok stavia zároveň s rastúcou hostilitou mužov, a tak sa môže zdať, že paleta zlých mužov je zrkadlením duševného stavu hrdinky.
Muži ako hrozba
Podobne ako v predošlých Garlandových filmoch zastupuje úlohu antagonistu zosobnenie či materializácia abstraktnej myšlienky. V Ex Machina to bola robotická žena predstavujúca umelú inteligenciu a jej dopad na vývin ľudských vzťahov a civilizácie. V Annihilation zas zvláštna mimozemská choroba reprezentujúca banalitu ľudskej nevedomosti a strachu z nepoznaného. Tentokrát muži zastupujú rôzne neduhy a tolerované prešľapy voči ženám. Aspoň to som si myslel pred pozretím filmu.
Jeden z mužov sa nonstop pokúša byť vtipný, aj keď si to situácia vôbec nepýta. Ďalej je medzi nimi priamočiary kňaz bez kúsku empatie, policajt, krčmár, nevychovaný chlapec a nahý druid, ktorý Harper prenasleduje od ich prvého stretnutia. On (možno) zastupuje prírodu a fakt, že muži boli od počiatku nejakým spôsobom nad ženami. V príbehu zastávajú úlohu mnohotvárnej príšery, ktorej neprítomnosť je ešte dusivejšia, než jej prítomnosť.
Prečo teda všetkých mužov hrá iba jeden muž? Podobne ako zvyšok filmu, je na divákovi, ako si to vyloží. Je možné, keďže ide o film zameraný na psychológiu hlavnej postavy, že Harper vníma všetkých mužov ako rovnakú hrozbu pre svoje fyzické a mentálne bezpečie. Kinnear tu vlastne hrá obyčajného (anglického) muža, jeho základnú podobu a rôzne variácie. V závere príbehu nám Garland naservíruje aj slušnú ukážku body hororu, čo filmu (podobne ako v Annihilation) dodá neočakávane mystickú rovinu.
Krutá nátura človeka a prírody
Vo filme je cítiť silný vplyv folklóru. Garland prestriháva na zábery prírody a starých ornamentov, ktoré by sa za normálnych okolností nejavili tak zlomyseľne. Takto sa nám pred očami vytvára prepojenie človeka a prírody. V jednom bode sa v príbehu objaví aj mŕtva a rozkladajúca sa srna, odkazujúca na násilie prítomné aj v prírode. Tú človek často klamlivo považuje za nepoškvrnenú. Harper si do nej ide vyvetrať hlavu, no nachádza v nej iba spomínaného druida tematicky pripomínajúceho zeleného rytiera z filmu The Green Knight.
Násilie, krutosť a nepokoj tu boli od počiatku. Sú súčasťou základných pilierov všetkého života. Bohužiaľ, ako dokazuje príbeh našej hlavnej hrdinky, svedomie (vlastnosť daná prevažne ľuďom) ich vplyv iba zväčšuje.
Men RECENZIA – Zhrnutie
Garland sa tentokrát nechal kompletne uniesť svojou tendenciou k abstrakcii a experimentu. Na začiatku to vytvára skvelú atmosféru, no neskôr to diváka, ktorý si nespája jeden náznak s druhým, môže veľmi popliesť. Avšak aj ten, čo to robí, môže zostať chladným, pretože Garland nedáva žiadne odpovede, iba komplikuje otázky. Úmyselne sa vyhýba akémukoľvek vysvetleniu a vkladá nás priamo do hlavy hlavnej hrdinky. Pre niekoho to môže byť veľmi ťažký film na strávenie a Garlandova idea vôbec nemusí nájsť pochopenie.
Treba ale podotknúť, že obaja hlavní herci podávajú skvelý výkon a mystická rovina filmu pre mňa fungovala. Kontrast medzi zlovestnými mužmi a rozkvitnutou anglickou dedinou vytvára nepokojnú atmosféru, ktorá ku koncu príbehu ustupuje, aby dala priestor pre doslovný zrod materializácie traumy slečny Harperovej.
Film Men nie je len minimalistickým experimentom do veľkej a aktuálnej témy žien v spoločnosti, ale aj skúmaním naturálne vrodených vlastností, ktoré by moderný človek už mohol pokladať za neľudské. Garlandov prístup je znova originálny a odvážny, no viem si predstaviť, že mnohým divákom nebude kvôli tematickej komplikovanosti po chuti. Preto dávam filmu hodnotenie 7/10.
