Dejiny teológie Lev I. Veľký: Kristus ako sviatosť a príklad

Z novej knihy vám prinášame stať Kristus ako sviatosť a príklad. Svätý Lev Veľký sa opiera o svätého Augustína v jeho zápase proti pelagiánom, ktorí boli presvedčení, že človek sa môže zachrániť a spasiť vlastnými silami. Preto po vzore svojho učiteľa Lev zdôrazňuje v období po Chalcedónskom koncile, že Kristus je nielen exemplum, teda príklad, ktorý máme nasledovať, ale je aj sacramentum, teda sviatosť: bez pomoci Božej milosti sa človek nemôže spasiť.

Základnou témou Levovej kristológie je hovorenie o Kristovi ako o sviatosti a príklade (sacramentum et exemplum). Kristus nám ich zanechal oboje. Preto rímsky teológ v XXII. vianočnej homílii (z roku 441) pripomína, že sviatosťou je to, že Božie Slovo prijalo ľudskú prirodzenosť a stalo sa človekom, aby vykúpilo človeka.

Boh si totiž zvolil cestu spravodlivosti, a nie moci. Prijal cestu pokory, pretože pýcha zviedla prvého človeka k pádu.

Z toho vyplýva aj sviatosť krstu, ktorá vo vtelení Božieho Slova nachádza svoje zdôvodnenie a silu:

„... ale vtelenie Slova ti darovalo možnosť navrátiť sa zďaleka k svojmu Stvoriteľovi, znovu nájsť svojho Otca, opustiť otroctvo pre slobodu. Prestal si byť cudzincom a stal si sa synom. Ty, ktorý si vzišiel z porušiteľného tela, si sa znovuzrodil z Božieho Ducha, vďaka milosti si prijal to, čo si nemal zo svojej prirodzenosti. Ak teda uznávaš, že si Božím synom z dôvodu adoptovania, neobávaj sa nazývať Boha svojím Otcom.“

Ľudská prirodzenosť zranená následkami Adamovho hriechu je teda uzdravená prostredníctvom príkladu pokory, čoho sa jej dostáva v krste. Veriaci sa tak stáva členom Kristovho tela a má v príklade prežívať sviatosť Krista a napodobňovať ho (imitare) vo svojom živote.

V závere XXV. vianočnej homílie (z roku 443) Lev pripomína, že znovuzrodením v krste máme podiel na Kristovi ako sviatosti a potom sme pozvaní nasledovať ho príkladom nášho života:

„Skutky nášho Pána, moji milovaní, sú nám užitočné nielen ako sviatosť, ale aj ako príklad nasledovania, a to pod podmienkou, že sa tieto lieky stávajú pravidlom života a cena týchto tajomstiev prospieva nášmu správaniu. Spomeňte si, že je potrebné žiť v pokore a jemnosti, nasledujúc príklad nášho Vykupiteľa, pretože ako povedal apoštol: ak s ním trpíme, budeme s ním kraľovať. Nadarmo by sme sa totiž nazývali kresťanmi, keby sme neboli nasledovateľmi Krista; navyše ak sa sám nazval cestou, tak je to z toho dôvodu, aby sa Majstrovo správanie stalo modelom pre jeho učeníkov a aby služobník našiel radosť v tej pokore, ktorú Pán praktizoval, On, ktorý žije a kraľuje na veky vekov. Amen.“

V 44. pôstnej homílii (450 – 452) Lev zdôrazňuje, že sviatosť krstu síce utvára nových ľudí, ale predsa ostáva prítomná potreba denného obnovovania sa na ceste zdokonalenia, aby sa tak zadosťučinilo smrteľnosti človeka. Lev je totiž presvedčený, že každý kresťan sa má v čom zdokonaľovať, aby zastanie na duchovnej ceste nespôsobilo návrat do už dávno odpusteného hriechu.