Vraj si vyberáte ťažké témy – pripravili ste opery Anna Franková, Zuzanka Hraškovie podľa Hviezdoslava a teraz príbeh Petra a Lucie. Alebo to nevidíte ako ťažké témy?
Ťažké je vôbec rozprávať o téme lásky. Ako režisér a lektor chodím po rôznych divadelných kurzoch medzi mladých ľudí a všímam si, aké témy riešia. A teraz po korone sme mali rôzne divadelné prehliadky a 80 percent z nich malo tému lásky. Pred koronou som nevidel toľko inscenácií o láske. Zrejme táto téma medzi ľuďmi rezonuje. Témy ako Anna Franková či Zuzanka Hraškovie sú nám všetkým veľmi známe, je to buď povinné čítanie alebo klasika svetovej literatúry, všetko sú to pravdivé príbehy a mladý človek hľadá autentickosť. Spracovali sme to do opernej verzie a veríme, že cez tieto veľké známe príbehy dostaneme ľudí do divadla. Je to vhodný spôsob, ako nadviazať prvý kontakt s operou.
Foto: Ľuboš Kotlár
Nebojíte sa, že to bude pre mladých náročné?
Pri Anne Frankovej aj Zuzanke Hraškovie sme mali fantastický ohlas od mladých ľudí, stavil som na túto kartu a zabralo to. Príbeh Anny Frankovej ich bavil. Pre stredné školy robím dramaturgický úvod, vysvetľujem im, čo budú počuť v hudbe, o čom je príbeh a keďže tieto opery sú skôr deklamačné, nemajú známe melódie, ale dôraz je skôr na hovorenom slove. Myslím, že je to pre mladých viac prijateľné.
Čítajte viac Keď klavír znie ako celý orchester
Čo príbeh Petra a Lucie v dnešnej dobe? Prečo by ho ľudia mali vidieť?
Mám dve myšlienky: V živote stačí jediný pohľad, aby vznikla láska, a stačí jediný granát, aby všetko zaniklo. Aj dnes vidíte, ako málo stačí, aby sa všetko zrútilo. Druhou myšlienkou je: Návrat k ľudskosti znamená návrat k láske. Začíname sa rozprávať o tom, čo je ľudskosť a človek z antropologického hľadiska. Príbeh Petra a Lucie sa odohráva počas prvej svetovej vojny. Čítal som si eseje, čím v tých časoch žili ľudia – šlo o stratu túžby po spravodlivosti, stratu ľudskosti, lásky. Romain Rolland, ktorý príbeh Peter a Lucia napísal, vedel, prečo ho píše. A keď sa na to pozrieme dnes, v roku 2022, povieme si: Haló, ľudia, kde sa stratil pojem človek? Návrat k človečine je návratom k láske. Preto v SND otvárame tieto témy.
Na tlačovke pred premiérou ste povedali, že dielo Mira Bázlika Peter a Lucia považujete za jednu z najlepších slovenských opier. Prečo?
Je to fenomenálna hudba, veľmi expresívna, atmosférická, počujete v nej motívy lásky, vojny, ale aj hravosť, keď sa Peter a Lucia spoznávajú – vtedy v hudbe počujete žblnkoty. Sú tam aj dramatické momenty, keď sa otec háda so synom, alebo keď Lucia vidí svoju matku v obnaženom hroznom stave – hudba to všetko dokonale znázorňuje. A hlavne je tam skvelý text filmového scenáristu a režiséra Mira Horňáka. Nečítal som v slovenskej opere lepšie libreto. Je to obraz nevypovedaného, nie je to veľký text, ale vystihol všetky impresionistické obrazy. Divák sa v každom hudobnom obraze dostane priamo do situácie. Svetová premiéra diela bola v roku 1967.
Autor hudby, skladateľ Miro Bázlik bol zároveň aj matematik, ako dostal matematiku do hudby?
Zjednodušene povedané: Matematika sa nedá zapísať do nôt, ale spevné melódie nie sú písané na štýl populárnej melódie, ktorá graduje a môžeme si ju spievať pri odchode z divadla. Melódia je skôr zapísaná v skokových intervaloch, v deklamácii textu a je podporená hudbou.
Prekvapujúce je, že tvorcovia nemali k dispozícii partitúru opery, ale len klavírny výťah, prečo?
Vraj ju autor zničil, nevieme to potvrdiť, ale ani v archíve Slovenskej filharmónie, v archíve SND ani Slovenského rozhlasu sme partitúru nenašli. Hudobné centrum však malo klavírny výťah, z toho sme vytvorili verziu pre klavír, xylofón a vibrafón. V pôvodnej partitúre xylofón je, opera však má aj zbor – ten má úlohu vytvárať atmosféru. Napríklad ruch mesta alebo v katedrále počujeme gregoriánsky chorál. Povedal som si, že túto atmosféru dokážeme zachytiť aj xylofónom a zvuk je do určitej miery podobný ľudskému hlasu.
Pozrite si fotografie z opery Peter a Lucia.
Obsadenie opery je medzinárodné, kto v nej účinkuje?
Hlavnú postavu Luciu spieva Slovenka Veronika Bilová, Petra hrá český spevák Robin Červinek. Petrovho brata Filipa, ktorý ide na front, hrá Ukrajinec Ivan Lyvch, Filipových rodičov hrajú Slováci Pavol Mucha a Linda Mellenová, postavu vojaka hrá Kórejčan Jinxin Chen, Luciinu matku hrá Ruska Zoja Petrova a jej milenca hrá Slovák Matúš Šimko.
Prečo je v opere aj scéna s Luciinou matkou v negližé?
Tú sme potrebovali, ide o to, aby divákovi z nej bolo rovnako zle ako Lucii, keď vidí vlastnú matku, ako ju opúšťa milenec. Máme tam dve kontrastné rodiny – Petrova rodina je bohatá, ultrakonzervatívna, katolícka, meštiacka. Rodina Lucie je úplne iná. Romain Rolland to v románe nemá, ale libretista Miro Horňák to tak fantasticky napísal: Luciina matka je rozvedená, žije s viacerými partnermi, má milenca, s ktorým otehotnie.
Rozprávame sa o vzťahu Petra a Lucie na pozadí vojny, ale naše libreto ponúka aj ďalšiu rodinu dvoch kontrastných rodín, jednej tradičnej, druhej liberálnej. Je jedno, či ste konzervatívec, alebo liberál, vojna sa dotýka každého. Ďalšia téma je, že ani jedna rodina nepozná svoje deti – to ma fascinovalo. Petrovi a Filipovi rodičia si žijú v idealizme, posielajú syna Filipa bojovať, podporujú ho. Netušia však, že synovi je zle, ako ho nechápu. Rodičia sa modlia ruženec, ale syn musí zabíjať, každý deň vidí roztrhané telá a bojuje o svoj prašivý život, ako hovorí. Luciina matka žije len pudovo, pre svojich milencov, je chudobná, je to tragédia a Lucia sa na to pozerá.
Potom vidíme, prečo je Lucia k zamilovanému Petrovi taká odmeraná. Lebo vidí svoju matku ako prostitútku a ide sa radšej zabiť, aby nežila ako jej matka. Chceli sme ukázať tú hanbu a ako sa navzájom nemajú rady, ako je Lucia celý život týmto poznačená a až Peter ju z toho dostane.
