Uhol pohľadu Jula Slováka Nie je čas vzdať to, kráčaj vpred

Týmto rokom nás v projekte Godzone, ale aj mňa osobne, sprevádza jedna téma. Stále sa objavuje na pozadí mojich myšlienok a okolností života. Niekedy mi dáva silu ráno vstať, inokedy cez deň znovu bojovať. Tou témou je slovné spojenie: „Nevzdávaj to!“

Budem trochu osobný a priznám sa – prežívam ťažký rok. Mám pocit, akoby som každý týždeň od niekoho poriadne dostal v ringu života, no ja stále nechcem padnúť na zem. Ako ste na tom vy? Tiež vás okolnosti niekedy bijú a hovoríte si, že to nejako musíte ustáť? Alebo ste to už v niektorých oblastiach vzdali?

Vidím, ako sa peklo snaží ľudí zlomiť – to je jeho jediný zámer. Mocnosti pekla chcú rozdeľovať, zabíjať, kradnúť a ničiť. Chcú ľudí priviesť k životu otrokov, k životu plnému ohovárania a ubližovania iným či k rezignácii v zápasoch za dobrú vec.

V knihe Kazateľ v tretej kapitole sa píše o tom, že všetko má svoj čas a svoju chvíľu má každé úsilie pod nebom.

Svoj čas má narodiť sa, zomrieť, vysádzať či vytŕhať sadenice. Zabíjať aj liečiť, váľať, stavať, plakať, smiať sa, zarmucovať a tancovať, rozhadzovať a zbierať, objímať sa a zdržovať sa objatia. Svoj čas má hľadať a stratiť, veci si uschovať alebo odhodiť, trhať aj zašívať, má čas mlčať a hovoriť, milovať či nenávidieť. Svoj čas má pokoj a svoj čas ma vojna. (porov. Kaz 3,1-8)

V tomto krátkom úryvku Božieho slova je opísané veľké množstvo okolností a situácií, no nikde tam nevidím, že by malo svoj čas vzdať to.

Sme na ceste, ktorá vedie vpred – nedovoľme, aby nás niečo zastavilo alebo donútilo odbočiť. Je to ako rovná cesta pomedzi domy, na ktorej konci je Kristus a volá nás ísť za ním, no z každej strany nás z domov okolo tejto cesty láka „nepriateľ“, aby sme odbočili – veď len na chvíľu, zaslúžime si oddýchnuť, vypnúť, trochu povoliť morálku či vyraziť si. Urobiť len malú odbočku.

Veď je predsa ťažké stále kráčať vpred, keď nesieme toľko bolesti a zranení. Keď je na ceste množstvo prekážok, niekedy nepriateľovi uveríme a zastavíme sa. Prestávame sa modliť, prestávame milovať, prestávame bojovať s okolnosťami života a proste to vzdáme. Prestávame snívať či veriť v dobrý koniec.

Mám pocit, akoby nás dnešná doba doviedla k uvažovaniu, že potrebujeme akúsi reklamáciu svojho „ja“, v ktorej nám niekto vymení to staré, pokazené za nové.Zdieľať

No na inom mieste Biblie sa píše, že všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha. Otázkou teda je, na aké dobro mi má slúžiť to náročné, čo práve zažívam? Uvidím ho zajtra? O mesiac, rok či až vo večnosti?

Možno z toho dobra, ktoré sa narodí kvôli tomu, že nevzdáme tento zápas, budú požehnané naše deti či ďalšie generácie. Nedokážeme to vedieť, no náš život predsa nie je iba o tom, čo vidíme a vieme, ale o tom, v čo veríme.

Keď strácame perspektívu večnosti a očakávania Boha, ale aj očakávania dennodenných prekvapení, prestávame žiť život víťazstva. Stávame sa totiž stále viac podobní tomu, čo alebo koho uctievame a vyvyšujeme vo svojom živote. Pohľad na to nám mení perspektívu života. Preto sme pozvaní, aby náš život bol uctievaním Boha a jeho vyvýšením nad akýkoľvek problém.

A možno sme naozaj v živote urobili chybu, či už chtiac, alebo nechtiac. Možno sme o tom ani nevedeli alebo sme to nijako v tej chvíli nemohli ovplyvniť, no teraz nás to zožiera. A mám pocit, akoby nás dnešná doba doviedla k uvažovaniu, že potrebujeme akúsi reklamáciu svojho „ja“, v ktorej nám niekto vymení to staré, pokazené za nové. Toto predsa očakávame – keď nám prasknú botasky alebo sa rozbije displej a pošleme ich na reklamáciu. Chceme vrátiť peniaze alebo dostať novučičký produkt. Nechceme, aby nám prišli zaplátané botasky.

Počul som príbeh o mužovi, ktorému sa pokazilo auto a nevedel si s tým rady uprostred vzdialenej cesty. Odrazu pri ňom zastavila veľká limuzína, vystúpil z nej muž v obleku a chcel mu pomôcť. Otvoril kapotu, pár minút sa rozhliadal a potom opravil, čo bolo treba. Majiteľ auta bol jednoduchý človek z chudobnejších pomerov a jeho staré auto mu slúžilo už roky.

Nerozumel, prečo sa tento bohatý muž pri ňom vôbec zastavil a v obleku sa pustil do opravy špinavého auta. Opýtal sa ho: „Pane, prečo ste to urobili?“ On odpovedal: „Volám sa Henry Ford a toto auto som vymyslel. Nemám rád, keď nefunguje, lebo bolo vytvorené tak, aby fungovalo. Poznám každý milimeter tohto vozidla a viem, čo treba opraviť, ak sa niečo pokazí.“

Naším tvorcom je Boh, a ak sa niečo pokazí v našom živote, on je ten, ktorý zastaví pri našom starom a jednoduchom aute a pustí sa do opravy. Nechce ťa vymeniť, nechce namiesto teba nový produkt, chce teba aj mňa. Chce, aby sme „fungovali“ tak, ako sme boli stvorení.

Čo teda môžeme urobiť, keď sa do našich životov nabúrajú okolnosti, ktoré kričia: „Vzdaj to!“? Verím, že uprostred bolesti, smrti, odsúdenia či nevyriešených problémov potrebujeme povstať a v duchu vzdávať chválu Bohu, lebo to je mocnou zbraňou v tomto zápase.

Naším tvorcom je Boh, a ak sa niečo pokazí v našom živote, on je ten, ktorý zastaví pri našom starom a jednoduchom aute a pustí sa do opravy.Zdieľať

Potrebujeme sa pozrieť peklu do očí a povedať: „Dnes nie!“ Povedať nepriateľovi: „Si klamár, idem za tým, kto sám je Pravdou!“ Povstať ako bojovníci kráľovstva, lebo tak sme boli stvorení. Boli sme pozvaní žiť život, kráčať tmavou dolinou s istotou, že Boh je s nami, a stavať dom na skale, čo je oveľa namáhavejšie ako na piesku, no s prísľubom, že búrky nás nezlomia.

Niektorí z nás prežívajú najväčší zápas vo svojich závislostiach. Žehnám vám, aby ste našli slobodu v Kristovi, lebo koho on oslobodil, je skutočne slobodný.

Tých, ktorí zápasia o svoje manželstvo, povzbudzujem: Nevzdávajte to! Bojujte a modlite sa, priznajte chybu a milujte.

Sú ľudia, ktorí zápasia o svoje rodičovstvo a majú pocit, že to s tou výchovou nezvládajú. Môj odkaz pre vás je: Nevzdávajte to! Bojujte za svoje deti, milujte, aj keď to bolí. Bojujte so svojou nervozitou či hnevom.

Možno niektorí zápasia v oblasti financií či strachu z budúcnosti. Iní bojujú o svoju vieru alebo o to, aby sa zjavila spravodlivosť a pravda v okolnostiach, ktoré žijú. Nevzdávajte to! Aj keby sme mali zápasiť roky, stojí to za to.

Keď budem raz na smrteľnej posteli, chcem sa obzrieť a povedať si, že som ten zápas so životom nevzdal a že som sa uprostred každej búrky snažil povstať do chvály a vyvyšovania Boha, lebo on je nad všetkým.

Čo to znamená prakticky? Modlime sa modlitbu chvály a vyvyšujme Boha svojimi slovami, modlime sa denne žalmami. Každému problému sa pozrime do očí a povedzme: Náš Boh je väčší a silnejší. Ten Duch, ktorý žije vo mne, je silnejší ako ten v tomto svete.