Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Jadrové reaktory vo vesmíre umožnia dlhodobejšie misie. Prvý bude na Mesiaci

Andrea Bučičová

Musí vážiť do šesť ton a zmestiť sa do vesmírnej lode. NASA už schválila jeho financovanie.

Ilustrácia jadrového reaktora pre uľahčenie výskumu Mesiaca v rámci programu Artemis. Zdroj: NASA

Ilustrácia jadrového reaktora pre uľahčenie výskumu Mesiaca v rámci programu Artemis. Zdroj: NASA

Americká vesmírna agentúra NASA informuje na svojom portáli o tom, že koncom tohto desaťročia by chcela predviesť na Mesiaci prvý atómový reaktor. Bude zostrojený už na Zemi a následne ho dopraví na Mesiac. Je preto kľúčové, aby vážil do šesť ton a zmestil sa do vesmírnej lode.

Atómový reaktor by mohol byť prínosný pre prieskum Mesiaca, ale aj ďalšie výskumy vesmíru a Marsu. NASA plánuje v rámci programu Artemis do roku 2024 vyslať na Mesiac posádku astronautov, ktorá tam strávi necelý týždeň.

Potom chce na Mesiaci zriadiť dlhodobý základný tábor, z ktorého by mohli astronauti vyrážať na ďalšie výskumy vesmíru a Marsu. Reaktory plánuje využívať na zabezpečenie životných potrieb posádky, nabíjanie vozidiel, vedecké experimenty a možno i na spracovávanie zdrojov z Mesiaca.

NASA bežne používa na svojich misiách nukleárne zdroje energie, avšak doteraz to boli len termoelektrické generátory. V nich dochádza k prirodzenému rozpadu rádioaktívneho materiálu a nie k štiepnej reťazovej reakcii. Mnohé misie NASA sa spoliehajú tiež na solárnu energiu generovanú solárnymi panelmi. Ich nevýhodou je však závislosť od aktuálnych poveternostných podmienok a to, že misie môžu čeliť nedostatku elektrickej energie.

Predpokladá sa, že nová technológia umožní vedcom ďalší vývoj jadrových pohonných systémov, ktoré sa budú dať uplatniť pri skúmaní hlbokého vesmíru.

Na Zemi sú atómové elektrárne najrozšírenejšie

NASA v spolupráci s americkým ministerstvom energetiky financuje návrh a vývoj až troch nukleárnych štiepnych reaktorov, ktoré by sa dali použiť vo vesmíre, v sume 5 miliónov amerických dolárov. Podmienkou je, aby mali výkon 40 kW a dokázali fungovať aspoň 10 rokov.

Štiepne reaktory sú v porovnaní s inými systémami ľahšie a relatívne menšie. Okrem toho sú aj pomerne spoľahlivé, čo umožňuje, aby boli v prevádzke nepretržite bez ohľadu na to, kde a v akých poveternostných či svetelných podmienkach sú umiestnené. Fungujú na princípe štiepenia ťažkých atómových jadier na ľahšie. Počas tohto procesu sa uvoľňuje energia, ktorá sa dá následne používať.

Takýto typ reaktorov je na našej planéte najrozšírenejší – najviac sa ich nachádza v USA, Francúzsku a Číne. Na Slovensku sú jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Podľa portálu Euractiv pokryli v  roku 2021 viac ako 50 percent z celkového objemu u nás vyrobenej elektrickej energie.

Práve kombinácia odolnosti a vysokého výkonu je predpokladom využitia jadrových reaktorov vo vesmíre. Tieto zariadenia by mohli vydláždiť cestu pre dlhodobejšie misie na Mesiaci a Marse.

Nová technológia poháňa naše objavovanie Mesiaca a Marsa ďalej. Vývoj týchto prvých návrhov nám pomôže položiť základy pre posilnenie našej dlhodobej ľudskej prítomnosti v iných svetoch,“ vysvetľuje Jim Reuter z riaditeľstva pre vesmírne technológie NASA v tlačovej správe na jej portáli.

Zdroje: NASA, DSL, ČT24, Euractiv, NASA – Artemis

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky