Marek Mokoš: Opera Peter a Lucia od Mira Bázlika je oslavou lásky

Operné štúdio SND pripravilo svoju poslednú premiéru aktuálnej sezóny. V dňoch 1. a 3. júla 2022 zaznie v priestoroch Štúdia v novej budove SND scénické uvedenie opery Peter a Lucia od Mira Bázlika na námet známej rovnomennej novely Romaina Rollanda. S režisérom Marekom Mokošom, ktorý sa zaslúžil o opätovné uvedenie tohto diela, sme sa pri tejto príležitosti rozprávali nielen o novej inscenácii, ale aj o Opernom štúdiu SND, jeho tohtoročných aktivitách či najbližších plánoch.

Uvedením Petra a Lucie pokračuje Operné štúdio SND, ktorého ambíciou je ponúknuť mladým umelcom ďalší profesionálny rast priamo na pôde SND, v uvádzaní diel slovenských autorov. Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, odohrávajúci sa na pozadí prvej svetovej vojny, sa na javisko našej prvej scény vracia po 55-tich rokoch. Peter a Lucia je popri oratoriálnej, komornej, symfonickej, elektroakustickej či filmovej hudbe jediným operným dielom skladateľa, klaviristu, pedagóga ale aj vyštudovaného matematika Mira Bázlika (1931).

,,Náhodné stretnutie študenta a maliarky postupne prerastie v silné puto, ktoré dvojicu izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledkov. Osud zaľúbencov však spečatí bombardovanie Paríža. Aktuálny vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý sa bezprostredne dotýka aj našej spoločnosti, bol jedným z dôvodov, prečo Operné štúdio siahlo po tomto titule. Napriek tragickému príbehu posledné tóny Bázlikovej hudobnej drámy prinášajú aj nádej a sú oslavou lásky.“ uvádza noticka k predstaveniu na webstránke SND.

Dielo hudobne naštudoval Dušan Štefánek, ktorý sa okrem iného podieľal aj na jeho úpravách a z nahrávok či iných prameňov rekonštruoval part vibrafónu a xylofónu. Inscenačnú podobu opere dal Marek Mokoš, režijný garant Operného štúdia SND, ktorý je zároveň aj autorom scény, kostýmov a dramaturgom inscenácie.

V jednotlivých postavách sa predstavia frekventanti 1. ročníka dvojročného cyklu Operného štúdia SND Robin Červinek (Peter), Veronika Bilová/Belinda Sandiová (Lucia), Ivan Lyvch (Filip, Petrov brat), Jinxin Chen (Vojak), Pavol Mucha (Petrov otec), Linda Mellenová/Belinda Sandiová (Petrova matka), Matúš Šimko (Milenec Luciinej matky), Zoya Petrova (Luciina matka). Ďalej spoluúčinkujú Andrea Bálešová (klavírny sprievod) a Kristián Janočko (vibrafón/ xylofón). Inscenácia vznikla pod záštitou Veľvyslanectva Francúzska na Slovensku.

Marek, prečo si sa rozhodol pre tento titul?

Bola to zhoda viacerých okolností. Mojou ambíciou je, aby sme počas jedného dvojročného cyklu Operného štúdia SND vždy uviedli spolu s dielami rôznych období a štýlov od starej hudby až po súčasnú aj slovenské dielo, či už napísané alebo také, ktoré by sme v budúcnosti mohli dať skomponovať na objednávku, aby sme tým mohli podporiť vznik slovenských opier, ktoré sa, okrem niektorých, vôbec nehrajú. Slovenské diela sú plnohodnotné, nemali by zostávať v archívoch a je našou povinnosťou pravidelne ich uvádzať, a to nielen pod hlavičkou Slovenského národného divadla. Pravidelne by mali vznikať nové opusy, reflektujúce aktuálne témy a nové myšlienky. V činohre je to úplne bežné a v zahraničí aj v opere.

Nedávno sme uviedli napríklad Zuzanku Hraškovie od Jozefa Grešáka a teraz som vybral operu Peter a Lucia od Mira Bázlika, ktorá sa mi hodila ako stretnutie našich frekventantov s opernou tvorbou 20. storočia. Dielo som objavil, keď som na začiatku sezóny hľadal tituly, ktoré by sa mohli s Operným štúdiom SND ponúknuť festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Dosť nemilo ma ale prekvapilo, že v súčasnosti nie je známe, kde je partitúra a k dispozícii je len klavírny výťah. Je pre mňa nepochopiteľné, že notový materiál, podľa mňa jednej z najkrajších slovenských opier, je v natoľko zanedbanom stave. Podobne je to aj s ďalšími operami našich autorov.

Prečítajte si tiež:
• V jubilejnej 100. divadelnej sezóne Opera SND otvára Operné štúdio
• Dramaturgicky netradičná dvojička v Opernom štúdiu SND
• Denník Anny Frankovej: Cenný projekt Operného štúdia SND

Čím ťa zaujala opera Peter a Lucia?

Ide o veľmi známy príbeh podľa francúzskej rovnomennej novely Romaina Rollanda a potešilo ma, že aj slovenský autor spracoval toto dielo ako operu. Hneď po prvom vypočutí nahrávky z produkcie Československého rozhlasu z roku 1967 si ma toto dielo získalo. Zaujal ma silný a krehký text a samozrejme hudba, ktorá na mňa pôsobí veľmi sugestívne, pravdivo, je plná kontrastov a cítiť z nej vplyv Leoša Janáčka. Bázlik študoval u Arnošta Košťála, Janáčkovho žiaka. Keďže Janáčkovu tvorbu obdivujem, je mi ešte bližšia.

Dovolím si povedať že libreto patrí k najlepším, aké som doteraz čítal. Napísal ho filmový scenárista a režisér Miroslav Horňák, ktorý má veľký zmysel pre budovanie situácií. Vychádza z Rollandovej novely, z ktorej vybral najdôležitejšie momenty a myšlienky a v opere ich skonkrétnil. Napríklad dotvoril rodiny Petra a Lucie, o ktorých sa v novele dozvedáme len v opise, ale v opere im vytvoril aj dialógy, dal im väčšiu plochu a v texte vytvoril silné napätie, momenty prekvapenia, kontrasty, zvraty…

Petrova rodina je ultrakonzervatívna, meštianska, sú to usporiadaní ľudia, katolíci verní štátu a Bohu. Opozitum Miroslav Horňák vytvoril tak, že Lucia má iba matku a sú chudobní. Jej matka je typ slobodnej ženy – žije s milencami a Lucia tým veľmi trpí. Takže libretista tu vytvoril kontrast, nehovoriac už o prítomnej téme vojny, do ktorej je príbeh Petra a Lucie zasadený a ktorá sa teraz dotýka bez rozdielu každého z nás. Ďalší motív je, že Petrova rodina sa síce tvári, že je usporiadaná, ale postupne zisťujeme, že rodičia vlastne vôbec nepoznajú svoje deti, teda Petra a jeho brata Filipa. Netušia, čo ich trápi a s čím zápasia. Luciina matka sa vôbec nepretvaruje, lenže k dcére akoby vôbec nemala žiaden vzťah. Lucia sa preto pretĺka životom ako akýsi samorast.

Opera Peter a Lucia sa skladá zo siedmich obrazov. Ako by si ich opísal?

Miro Bázlik sa nepriamo inšpiroval operou Wozzeck od Albana Berga. Zaujímavé je, že každý zo siedmich obrazov nemá svoj úvod ani koniec, ale dokopy prinesú komplexný príbeh. Sú to samostatné obrazy, ktoré na seba vôbec nenadväzujú a divák pri sledovaní každého z nich prichádza in medias res do danej situácie, ktorej počiatky nastali ešte predtým, ibaže divák ich nepozná. Podobne, obraz sa nekončí konkrétne, ale divák si ho môže domyslieť a dotvoriť. Toto je vymyslené fantasticky. Tieto možnosti vnímam to ako istú metaforu, ako keď pozorovateľ vníma impresionistický obraz, zachytávajúci istý okamih, dojem či situáciu a sám si môže dotvárať konkrétnosti v ňom zahalené.

Začiatky a konce jednotlivých obrazov mi vôbec nechýbajú. Dodáva to príbehu záhadnosť a tajomnosť. V opernom spracovaní diela nie je ani okamih prvého stretnutia Petra a Lucie, ktorí sa spoznajú pri bombardovaní v podzemnej dráhe. V jednotlivých obrazoch divák nahliadne nielen do duše Petra a Lucie, ale spozná aj ich rodiny, rodinné vzťahy, dotvárajúce titulným postavám charakter a myšlienkové pochody. Okrem iného je tu aj vyjadrenie utrpenia Petrovho brata Filipa a jeho zrútenie.

Predstav našim čitateľom, kto sú Peter a Lucia…

Osemnásťročný Peter je veľmi študovaný, stále zavretý doma, pretože sa musí učiť. Má brata Filipa, pravidelný životný rytmus a nikdy nebol zamilovaný. V chudobnej Lucii, ktorá je bývalou študentkou umeleckej školy a sama si privyrába si na živobytie, spoznáva svoju prvú lásku. Lucia nemá súrodencov a jej matka má milenca. Peter cíti vnútorný rozpor, na jednej strane depresiu z vojny a zrazu prichádza okamih, kedy spozná krásne dievča, ktoré ho fascinuje svojou slobodou. Lucia je umelkyňa, ktorá sa pohybuje medzi ľuďmi. Napriek neľahkému osudu má v sebe iskru života, ktorá Petra, ako chlapca, ktorý bol stále pod niečím dohľadom, veľmi priťahuje.

Lucia nemohla doštudovať školu, pretože nemala dosť peňazí. Na uliciach maľuje portréty ľudí, napríklad vojakov odchádzajúcich do vojny. Týmto si zarába a je to pre ňu ako umelkyňu aj ponižujúce. Lucia Petra vedie životom a učí ho zrelosti. Postupne sa z neho stáva mladý muž schopný byť jej oporou.

Vypočujte si tiež podcast:
V živote stačí jediný pohľad, aby vznikla láska, a jediný granát, aby všetko zaniklo
Hosťami režiséra Mareka Mokoša, autora aktuálneho spracovania inscenácie opery Peter a Lucia, boli hudobný skladateľ Peter Javorka a Michaela Guldanová – dlhoročná pracovníčka rôznych humanitárnych organizácií.

Aké sú ešte rozdiely medzi novelou Romaina Rollanda a operou Mira Bázlika?

Je ich viacero, predstavím niektoré. V románe napríklad vystupuje dievčatko, akoby predstava vyvolávajúca v Lucii obavy zo smrti. U Bázlika dievčatko nie je, ale je tu moment v záverečnom obraze, kedy Lucia cíti, že musí vkročiť do chrámu, pretože potrebuje nájsť vnútorný pokoj, zmierenie a odpustenie matke, ktorú v predchádzajúcom obraze uvidela v hroznom stave s milencom. Do kostola vezme aj Petra a rozmýšľa o živote. Pýta sa ho, prečo sme na tomto svete, aký je zmysel života a vskutku hľadá samu seba. Kostol je miestom, kde si sľúbia lásku a vzájomnú vernosť.

Bázlik hudobne neukončí operu bombardovaním. V diele má každá postava svoj príznačný hudobný motív a v závere opery zaznie motív lásky. Bázlik vo svojich štúdiách pri písaní tejto opery uvádza, že je to oslava lásky. Nezvíťazila vojna, ale príbeh Petra a Lucie, pretože ich životy sa stali skutkom a činom, a tým pádom aj príkladom. V opernom spracovaní je zaujímavá aj postava Vojaka.

Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1918. Ako si pristúpil k inscenovaniu tohto diela?

Veľmi som sa zamýšľal, ako k tejto opere pristúpiť. Ísť cestou realizmu, teda vytvoriť dobové kostýmy, scénografiu a využívať realistické herectvo, som nepokladal za najvhodnejšie. Z takpovediac estetického hľadiska má opera dva póly – veľmi konkrétnu sugestívnu a realistickú hudbu, a potom text, ktorý je veľmi krehký, jemný, povedal by som až metaforický, symbolický a impresionistický. Tento princíp sa mi veľmi zapáčil a chcel som ho zhmotniť do inscenačnej podoby. Scénografia bude okrem iného odkazovať aj na konkrétny a signifikantný znak, dôležitý nielen pre Paríž, ale napríklad aj pre práve prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. Snažil som sa, aby mizanscény, teda dianie na javisku, ostali v obraznosti ako nevypovedané znaky.

Herectvo je vybudované na vzťahoch, statusoch a myšlienkach, ktoré nie sú priamo realistické, ale zachovávajú v sebe určitú všeobecnosť a metaforickosť celej situácie. Kostýmy obsahujú charakteristické prvky, napríklad Vojak bude mať vojenské znaky, ale nie je jednoznačne dané, že je to vojak 1. svetovej vojny. Túto pozoruhodnú postavu spomínam aj preto, že ju do opery vložil libretista Miro Horňak. V celej opere spieva asi päť viet a nemá meno. Reprezentuje všetkých vojakov padlých v 1. svetovej vojne a je to akoby chodiaci pomník.

Čítal som o tom v štúdiách k tejto opere a veľmi ma to zaujalo. Vojak by mal trpieť nejakou ujmou. Uvažoval som, že ju zinscenujem realisticky, napríklad bude krívať alebo bude slepý, ale nakoniec som sa rozhodol stvárniť ju ako symbol, ktorý tento vojak reprezentuje: bude mať na sebe asi dvadsať ruksakov plných vojenských kanád. Zaujímavé je, že sa táto postava dosť často objavuje práve v situáciách, kde sú aj Peter a Lucia, čo pôsobí veľmi kontrastne. Na jednej strane láska na druhej strane vojna, smrť a utrpenie. Takto to chcel aj Bázlik a je to vlastne lyrizmus na pozadí dramatizmu.

Hlavnou myšlienkou opery, ktorú som spojil so svojím režijným koncertom, je, že návrat ľudskosti znamená návrat k láske.

Ako si už spomínal, k slovenským operám často nie sú dostupné informačné pramene. Odkiaľ si čerpal?

Pri príležitosti minuloročných 90. narodenín Mira Bázlika vyšla skvelá monografia Miro Bázlik – Spektrá života. Vydalo ju Hudobné centrum a podieľali sa na nej Vladimír Godár a Peter Javorka, ktorý mám pomohol s kontaktmi na rodinu skladateľa v súvislosti s autorskými právami. Je to obsažná kniha, zachytávajúca jeho život a tvorbu. Jedna kapitola je venovaná Petrovi a Lucii, kde sú zozbierané všetky texty, analýzy, kritiky…, ktoré o tejto opere vyšli. Z nej som čerpal najviac. Mrzí ma, že som sa o tomto diele nemohol porozprávať aj so žijúcim autorom, predovšetkým kvôli jeho zdravotným ťažkostiam.

Keď Bázlik písal túto operu, pravidelne sa stretával nielen s libretistom Mirom Horňákom, ale aj s vtedajším interným režisérom a dramaturgom Opery SND Branislavom Kriškom či scénickým výtvarníkom Ladislavom Vychodilom a spoločne tvorili túto operu. Dostupná je aj korešpondencie medzi Bazlíkom a Kriškom, ktorá je súčasťou spomínanej monografie. Pozrel som si aj záznam televíznej adaptácie v réžii Miroslava Fischera z roku 1977.

Zaznie opera v pôvodnej verzii?

Pri inscenovaní som sa držal čisto libreta, hudby a zachovanej dokumentácie. Táto opera dodnes nikdy nebola uvedená celá. Jej svetová premiéra sa konala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave 29. apríla 1967 v hudobnom naštudovaní Ladislava Holoubka, v réžii Branislava Krišku a scénografii Ladislava Vychodila (uviedli ju 15-krát). Každý obraz sa začína predohrou a končí dohrou a z kritík som zistil, že sa tieto hudobné časti krátili. Dôvod som sa odtiaľ nedozvedel. Aj tento raz som z dramaturgických dôvodov pristúpil k úpravám a v našej inscenácii bude šesť obrazov.

Prečítajte si tiež:
• Glosa na nedeľu. Slovenská operná tvorba v zrkadle storočnice – trvalky i diela neprávom šuplíkové
• Opera SND v sezóne pred päťdesiatimi rokmi

V opernom štúdiu zaznie Peter a Lucia s klavírnym sprievodom. Má to zrejme svoje dôvody…

Áno, a navrhol som, aby zaznel aj vibrafón, pretože na nahrávke má tento nástroj veľké zastúpenie. V opere je aj zbor, ale v predstavení Operného štúdia SND ho nahradí vibrafón. Zbor nie je nositeľom deja ani rozprávačom, ale vytvára atmosféru. Spieva len vokály, reprezentuje ruch a šum ulice alebo strach z vojny a v záverečnom obraze ako katedrálny zbor spieva gregoriánsky chorál na vokál „a“.

Dielo uvedieme s klavírnym sprievodom aj kvôli tomu, že v rámci Operného štúdia SND sú obmedzené možnosti, pretože orchester SND viažu predstavenia operného a baletného súboru, má vlastnú prevádzku a viac sa už vyťažiť nedá. Má to aj praktický dôvod, pretože sa opäť plánuje cestovať s touto operou ako predtým s Annou Frankovou. Chceli by sme prísť medzi mladých ľudí a uvádzať ju na školách či festivaloch. Cieľom je aby sa toto dielo dostalo k čo najväčšiemu počtu divákov.

Prejdime k Opernému štúdiu SND. Čo všetko frekventantom ponúka?

Jeden cyklus Operného štúdia SND trvá dva roky, počas ktorých sa jeho frekventanti zoznámia s interpretáciou diel jednotlivých období od starej hudby až po súčasnú. Každé dva mesiace absolvujú workshopy a po každom z nich majú verejné vystúpenie, či už koncert alebo scénický prejav. Hlavnou prioritou je, aby sa postupne etablovali do súboru Opery SND a som rád, že sa už predstavili aj v inscenáciách SND, či už v La traviate, Čertovi a Káči a v budúcej sezóne budú obsadení aj v novej inscenácii Bizetovej Carmen či Suchoňovom Svätoplukovi. Predstavia sa aj v repertoárových inscenáciách, napríklad v Rusalke, či Turandot, kde budú stvárňovať stredné a menšie postavy.

Ako prebieha skúšobný proces?

Je to celkom iný proces ako napríklad v súbore Opery SND, pretože máme oveľa menej času na prípravu. Frekventanti Operného štúdia nie sú zamestnancami Slovenského národného divadla a vzdelávajú sa, dalo by sa povedať, v blokovom systéme. Majú svoje zamestnanie alebo sú ešte študenti, čo je pre nás ďalším časovým obmedzením.

Je koniec sezóny a preto našim čitateľom zrekapituluj, čo majú za sebou frekventanti 1. ročníka práve prebiehajúceho dvojročného cyklu…

Všetky naše aktivity patria do komplexnej prípravy umelca. Frekventanti sa na javiskovú prácu pripravujú s umeleckými osobnosťami so skúsenosťami z profesionálnych scén. Začali sme kurzami zameranými na pohyb a prácu s telom. Lektormi boli česká režisérka Magdalena Švecová a slovenská choreografka žijúca v zahraničí Magdaléna Čaprdová. Témou workshopu bol javiskový pohyb, práca s energiou, napätím, uvoľnením.

Nasledoval herecký workshop s Emíliou Vášáryovou, členkou Činohry SND, kde sa mladí umelci venovali hereckému stvárneniu opernej postavy, pretože operný umelec je v podstate spievajúci herec. Účastníci mali príležitosť detailnejšie spoznať postup, ako tvorivým procesom prejsť od analýzy textu až po finálne stvárnenie divadelnej postavy a zistiť, čo všetko môže poskytnúť jedinečná interpretácia umelca.

Učili sme sa, ako vzniká divadelná postava a ako herec uvažuje, čo to znamená mať a používať hereckú techniku, pretože predovšetkým u operných spevákov vnímam, že sú v tomto viac-menej samorasty. Ak sa operný spevák nechá ovplyvniť len emóciami zo spevu, pričom nepozná základy hereckej techniky, vzniká nebezpečenstvo, že s týmito emóciami nebude vedieť uvedomelo pracovať.

Hereckú metodiku nám teda priblížila činoherečka, veľká profesionálka, a našim spoločným cieľom bolo, aby sa frekventanti pozerali na stvárnenie opernej postavy ako na dokonalé remeslo. Zároveň sme sa snažili hľadať spoločné prieniky herectva a spevu, aby si operný umelec mohol pri hereckom stvárňovaní nájsť vhodné nastavenie tela, v ktorom môže pohodlne spievať, a zároveň aplikovať uveriteľné a prirodzené herectvo. Spev je vlastne odpoveďou na to, čo si myslíme, prežívame a následne konáme. Tieto prvky sme si vyskúšali na Mozartovej opere Don Giovanni, vypracovávajúc jednotlivé scény v spolupráci s režisérom Davidom Radokom. U Emílie Vášáryovej sa naučili hereckú techniku a režisér pracoval na konkrétnych výstupoch.

Na konci sezóny ešte prebehli spevácke kurzy so slovenskou sopranistkou Simonou Šaturovou a holandskou pedagogičkou a speváčkou Margreet Honig na českom Festivale Jarmily Novotnej v Litni. Na týchto kurzoch sme sa zameriavali na raný romantizmus a belkanto. Výsledky tejto práce sme prezentovali na záverečnom scénickom koncerte na zámku. Našich frekventantov spoznalo české publikum, prišli do iného prostredia, zažili prekrásnu atmosféru a verím, že ich to motivovalo. Som rád, že si nás všimli aj českí kritici, ktorých výstupy sú pre nás veľmi povzbudivé.

V domácom prostredí účastníci Operného štúdia SND pravidelne pracujú aj s internými pedagógmi, Adrianou Kohútkovou a Dušanom Štefankom, s ktorými konzultujú napríklad technické problémy pri jednotlivých postavách.

Čo čaká Operné štúdio SND najbližšie?

Peter a Lucia je našim záverečným počinom tohto ročníka. Na ďalší rok plánujeme pokračovať ďalšími kurzami. Čaká nás piesňová tvorba, česká a slovenská operná tvorba, vrcholný romantizmus a tanečný workshop.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

video