Nový riaditeľ RTVS Machaj nebol favoritom, ale je to dobrá voľba. Aj pre konzervatívcov

Tá voľba nedopadla zle, hoci sa o nového šéfa RTVS dlho a občas aj trápne handlovalo. Ale to nebolo nič, čo by sme pri verejnoprávnych médiách už nezažili.

Táto voľba je vždy pre politikov dôležitá a záleží im na nej. Chcú tam mať človeka, ktorý je vnímavý k ich požiadavkám.

Ak by sme sa na to chceli pozrieť zjednodušenou konzervatívno-liberálnou optikou, nevyhral asi nikto. Alebo skôr takto: ani jedna strana sa nemusí cítiť vyradená z hry či ohrozená.

Bralo sa to tak, že liberáli majú kandidáta Tibora Búzu, konzervatívno-kresťanské prostredie zastupoval medzi kandidátmi Peter Janků či Vladimír Seman – no a potom tu bol Jaroslav Rezník, ktorý sa sám definuje ako národný konzervatívec.

Ale toto delenie pri tejto voľbe nefungovalo. Janků aj Seman sú isto slušní ľudia, ale nepôsobili ako kandidáti na túto funkciu presvedčivo. A tak museli konzervatívni koaliční poslanci hľadať iné riešenie.

A voľba dopadla konzervatívne. Hoci teraz slovo konzervatívne nepoužívam v ideologickom zmysle.

Slovník súčasného slovenského jazyka hovorí, že konzervatívny je ten, čo „odmieta veľké a rýchle zmeny, zdôrazňuje tradície, kontinuitu“. A to Machaj určite spĺňa.

Odborná komisia, ktorá poslancom pripravila odporučenia na voľbu, skonštatovala o Machajovom projekte, že „môže v porovnaní s inými pôsobiť konzervatívne a bez prekvapení“, ale že je zároveň „okamžite realizovateľný“. Komisia skonštatovala aj to, že Machaj sa javí „ako veľmi kompetentný, ale pritom aj dostatočne pragmatický“.

Machaj neprišiel do voľby s ohurujúcim projektom, ktorý by sľuboval radikálne zmeny (ako napríklad Vladimír Seman), ani s moderným vyšpičkovaným projektom, kde sa bude klásť dôraz na environmentálne zameranie a na spustenie rómskej televízie, ako to mal najväčší favorit Tibor Búza.

Vždy zdôrazňoval, že verejnoprávne médiá nemajú divákov „uzabávať“ ani ho zahlcovať telenovelami.Zdieľať

Teda nestaval žiadne vzdušné zámky. Pozná realitu. Pôsobil vo verejnoprávnych médiách desaťročia a je si dobre vedomý všetkých limitov, ktoré RTVS má, aj finančných, aj personálnych, aj vplyvových. Ale zároveň vie, čo je kľúčové.

Jasne pomenoval, že „ústredným problémom súčasnej RTVS je spravodajstvo“.

Slabé televízne spravodajstvo napokon oslabilo pozíciu „národného konzervatívca“ Rezníka. Ten urobil zásadnú manažérsku chybu, keď za šéfa televízneho spravodajstva dal človeka úplne nevhodného na takúto funkciu. Spravodajstvo upadalo, nepriťahovalo šikovných ľudí ani divákov.

Machaj nie je chladným pragmatikom, on mal aj má ideály o verejnoprávnom médiu, často hovorí o BBC ako o nedostižnom vzore a vždy chcel, aby bolo verejnoprávne médium kultivované a tiež aby kultivovalo spoločnosť.

To mu nemôžu uprieť ani jeho najväčší nepriatelia. Trval na tom, že verejnoprávne médiá nemajú divákov „uzabávať“ ani ho zahlcovať telenovelami či primitívnymi reality šou.

Machaj tvrdí, že dramaturgia musí stanoviť jasné hranice, čo je vhodné a čo nie je vhodné pre verejnoprávne médiá, lebo tie majú najmä „obohacovať vnútorný svet človeka“.

Z jeho úst to neznie ako fráza, pretože dlhé desaťročia toto naozaj najmä v rozhlase robil. Pamätníci vedia, že aj v čase, keď programovo viedol súkromné Rádio Twist (v najtvrdšom mečiarizme), sa toto rádio snažilo nahrádzať nefunkčný verejnoprávny rozhlas. A to nielen dobrým spravodajstvom, kultivovanou zábavou, ale dokonca sa spolupodieľalo na rozhlasovom spracovaní Pána prsteňov. Dnes to znie ako z vesmíru, že komerčné rádio vysielalo umelecky náročnú rozhlasovú hru.

Machaj určite nedovolí, aby RTVS ďalej vulgárnela alebo bola profesionálne podradnou televíziou.

Machaj už nepotrebuje ohurovať, viesť politické či aktivistické súboje.Zdieľať

Machajovou výhodou aj nevýhodou je jeho povaha. Je to prívetivý človek, ktorý nemá rád tvrdé konfrontácie. Ľudia s ním preto radi spolupracujú.

A nezľakne sa ani, keď mu nejaký rozzúrený politik zavolá. Bude slušný a bude hľadať dohodu. V jednom rozhovore však úprimne povedal, že niekedy pridlho hľadá kompromis, hoci už aj treba buchnúť do stola.

Pritom búchať do stola bude treba vedieť, najmä keď bude pred voľbami a politici sa budú strkať do televízie a určovať si, s kým chcú diskutovať a s kým nie.

Alebo keď producentské firmy budú vyciciavať finančne slabú RTVS a uplácať jej zamestnancov. To je stará známa bolesť RTVS.

V konzervatívnych či kresťanských kruhoch panovala pred voľbou riaditeľa RTVS obava (vôbec nie neoprávnená), že riaditeľom sa môže stať človek, ktorý je osobným založením vyhranený liberál, a tak sa bude obklopovať výlučne podobne orientovanými ľuďmi. A RTVS bude potom šíriť iba jeden názorový prúd reprezentovaný napríklad Michalom Havranom alebo Zuzanou Kovačič Hanzelovou (nič proti jej profesionalite).

No táto príliš preferovaná a do popredia tlačená línia nezodpovedá nastaveniu všetkých obyvateľov Slovenska a značná časť divákov potom prirodzene verejnoprávne médium odmieta ako niečo, čo nespĺňa ich očakávania či nenapĺňa ich potreby.

Na túto strunu hral teraz pri voľbe riaditeľa aj Jaroslav Rezník, keď vyhlásil, že „zelenú majú tí, ktorí sú vnímaní ako liberálni kandidáti, červenú tí, ktorí sú vnímaní ako konzervatívni, kresťanskí a národne orientovaní kandidáti“.

Ako keby v jeho prípade išlo len o toto a nie o profesionálne zlyhania (najmä v spravodajstve).

Machaj v Denníku N dostal otázku na toto Rezníkovo vyhlásenie. Odmietol, že je liberálny kandidát. A označil túto polarizáciu pre Slovensko za sebazničujúcu. 

Niektorí Machajovi vyčítali vyšší vek (68 rokov), ale paradoxne môže byť práve istá ľudská zrelosť a nadhľad v niečom aj výhodou. Bol zo všetkých kandidátov asi najuvoľnenejší a najpokojnejší. Nepôsobil povýšenecky, arogantne, naivne, nabudene ani ukrivdene.

Machaj už nepotrebuje ohurovať ani viesť politické či aktivistické súboje. Vďaka svojej dlhoročnej kariére je jasne čitateľný a dá sa odhadnúť, ako asi bude RTVS viesť.

Machaj potrebuje, aby svoju kariéru zakončil dôstojne a nepokazil si kredit. To nie je malá či nízka ambícia.