Odhaľovanie mien slávnych Slovákov, o ktorých existencii sme tu donedávna ani netušili, má stúpajúcu tendenciu, čo je, samozrejme, viac než dobre, ale zároveň treba klásť ďalšie znepokojujúce a nepríjemné otázky. To, prečo emigrantov tak dôsledne zapierali komunisti je jasné, boli to ľudia, ktorý nechceli žiť v totalitnom systéme a voči agresívnym utláčateľom nepestovali žiadne sympatie. Po tridsiatich rokoch demokratickej existencie sa už nemáme načo vyhovárať, ale dobre utajených slávnych Slovákov je ešte viac než dosť. Fotograf Dežo Hoffman je jedným z nich.

Preslávil sa fotografiami Beatles v čase, keď začínali. Rodák z Banskej Štiavnice mal nielen veľký talent, ale aj intuíciu. Cesta zo slovenského mestečka do Londýna však v 60. rokoch bola ešte ďaleká. Jeho bohatú biografiu od roku 1912, keď sa narodil, sleduje film pozorne a dokladá ju množstvom archívnych materiálov. Po otcovom odchode do Ameriky, kde sa jeho stopy strácajú, sa sťahuje s matkou Kornéliou do Žiliny, kde si otvára kiosk s novinami a časopismi. Tie boli jeho prvým obrazom veľkého sveta. Odchodom do Prahy, študovať žurnalistiku, štartuje jeho kariéra i bohaté životné osudy. Pracuje ako biletár v Osvobozeném divadle. Pracuje na Barrandove ako klapka u kameramana Otto Hellera, ktorý si ho podľa jeho slov adoptoval. Dostáva sa k nakrúcaniu filmu Extáza Gustava Machatého a z narážok je zrejmé, že mal románik i s hlavnou hrdinkou Hedou Kieslerovou, neskôr v Hollywoode známou ako Hedy Lamarr. Pracuje nejaký čas i v Nemecku u Leni Riefenstahlovej. Píše sa rok 1932 a doba sa radikalizuje. Dežo je žid a v susednom Nemecku nastupuje režim, pred ktorým treba utekať. Sťahuje sa do Paríža ako zamestnanec tamojšej pobočky 20the Century Fox a ako vojnový kameraman odchádza do Etiópie. Film podrobne mapuje jeho účasť v španielskej občianskej vojne. Stihne sa oženiť so Španielkou a jeho dcéra Dolores, ktorú mal so svojou druhou ženou Lily, sa domnieva, že jej španielske meno nie je náhodné. Z tohto obdobia sú známe jeho kontakty s Ernestom Hemingwayom i jeho ženou, novinárkou Martou Gelhornovou.

Do Československa sa vracia už ako britský občan a festivalu Bratislavská lýra ponúka svoje skvelé kontakty v hudobnom svete. Do Bratislavy prichádzajú hudobné skupiny Shadows, Marmelade, Tremeloes, ale aj jeho priateľ Cliff Richard a dobová hviezda, bosonohá Shandie Shaw. “Bolo to pre nás tajomné miesto za nepriehľadnou železnou oponou”, spomína speváčka. Príchod sovietskych vojsk a následná normalizácia nadlho chvíľu bránu, otvorenú do sveta zase zatresne.

Úvod filmu je venovaný jeho fotografovaniu Beatles. V Británii pracuje ako reportér pre hudobné časopisy a k stretnutiu so začínajúcimi amatérmi dochádza v roku 1962. Spomína naň Paul McCartney ako na celebritného fotografa a zároveň dobrého priateľa. V Liverpoole nakrútil so začínajúcimi hudobníkmi jeden z prvých filmov, kde figurujú ako rozverní, poskakujúci chlapci, “divoké zvery v džungli”, spomína Dežo. Tieto fotky vošli do histórie. Bol prvým fotografom, ktorý ich bral vážne a robil im v hudobnom vydavateľstve vlastne účinne PR. Radil im aj v otázkach osobitého imidžu, vzal ich ku krajčírovi v Soho. Mali vlastné účesy, fotil ich u kaderníka a začala sa tá prvá hysterická beatlemania. Všetci chceli vyzerať ako oni. Dežove fotky zaplavili svet. Prišiel za ním i Mick Jagger. Rolling Stones chceli rovnako vplyvné fotky. Po niekoľkých rokoch dochádza k roztržke s Johnom Lennonom, lebo nie je spokojný s jednou z fotiek. Odmieta jeho prítomnosť a spolupráca končí.

Na filme je zjavná dôkladná príprava, práca s archívnym materiálom, mapujúcim jeho osudy a prácu, ale vydarene podáva aj portrét jeho osobnosti. Bol človekom s obrovským osobným šarmom, vždy oblečený konvenčne, v obleku, bielej košeli s kravatou, s východoeurópskym akcentom, pripomínajúcim viac maďarčinu, než slovenčinu. Mal otcovskú povahu a bol veľkorysý. Ktosi spomína, že ho Paul chcel učiť správnu výslovnosť. Mal však silný liverpoolský accent.

Je to obdobie obrovského vzostupu hudobných skupín, hudobné vydavateľstvo, kde ponúka svoje fotky bolo najväčším na svete a Londýn hlavným mestom hudby. Hoffmann bol nielen skvelý fotograf, ktorý dbal na odlišný štýl snímania jednotlivých členov skupiny. Vykročil z dobového úzusu štúdiových aranžovaných fotografií celebrít s konštatným pozadím i osvietením a priviedol Beatles do priestoru, ulíc, námestí, pláží alebo golfových ihrísk. Chcel zachytiť ich elán, živosť , všetko nové, čo do hudby priniesli. Bol inovátorom v pravom slova zmysle. Učil fotografovať i Beatles. Pod jeho vplyvom sa stali vášnivými fotografmi. Najväčší talent mal vraj Ringo.

Film Dežo Hoffmann - fotografg Beatles zachytáva všetky dôležité obdobia jeho života a jeho dramaturgia je plynulá a kompaktná. Možno sa trochu vymkli režijné komentáre Patrika Lančariča, chvíľu s nábehom na nejaký osobný pohľad, ktorý sa však pod tlakom materiálu stráca. Čo vo filme snáď mohlo zaznieť, vzhľadom na to, že tvorcovia mali pred kamerou obe Hoffmanove deti, Dolores a Davida, boli spomienky na Slovensko, alebo čokoľvek, o čom v rodinných rozhovoroch snáď mohlo padnúť.

Hoffmanov osud je hodný veľkého plátna a portrétu, zaraditeľného do pomyselnej siene slávy slovenských osobností 20. storočia. Tam patrí a snáď nebude z dosiaľ málo známych postáv len jedniným. V tomto ohľade je dlh slovenských filmárov značný.

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles, Slovensko, 2022
Réžia: Patrik Lančarič
Scenár: Patrik Lančarič, Laura Siváková-Paššová
Distribúcia: Continetal film
Premiéra v SR: 30. júna 2022
Foto: Continental film