Vládna kríza Ak Heger aj odvolá Matoviča, v koalícii to nič nerieši

Igor Matovič avizoval rokovanie predsedníctva svojho zoskupenia, Richard Sulík zase oznámil zvolanie mimoriadnej republikovej rady liberálov presne o týždeň. Vládna koalícia sa zdá byť pred rozpadom. A nenaznačuje to len pretrvávajúce napätie medzi OĽaNO a SaS.

Boris Kollár chce do 25. augusta podať návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia referendom, o čo sa usiluje i opozícia. A v nedeľu líder Sme rodina nevylúčil povolebnú spoluprácu s Pellegriniho Hlasom.

Pri jednorazovom 500-eurovom príspevku, ktorý chce premiér Heger a minister financií Matovič vyplatiť v septembri zamestnancom verejnej správy, si už komentátor kladie otázku, či nejde ani tak o pomoc ľuďom pri vysokej inflácii ako skôr o predvolebné kupovanie hlasov. Na peniaze od vlády sa okrem rodičov a štátnych zamestnancov môžu tešiť aj dôchodcovia, ktorí dostanú 13. dôchodky už v júli.

Podľa minulotýždňového prieskumu AKO pre televíziu JOJ si skoro 57 percent ľudí želá koniec tejto vlády. Pre časť koaličných politikov môže byť príťažlivé nejako týmto ľuďom vyjsť v ústrety.

Zaznievajú špekulácie, že rozpadu vlády by sa dalo predísť, keby premiér Heger odvolal Igora Matoviča z postu ministra financií. Alebo keby sa SaS a OĽaNO proste dohodli na odchode svojich predsedov z vlády.

Je však otázne, či by sa v takom prípade niečo zásadne zmenilo na fungovaní vládnej koalície. Igor Matovič by sa iba vrátil do parlamentu, čo je jeho prirodzené prostredie, v ktorom sa bude cítiť ako ryba vo vode.

Šéf OĽaNO je svojou povahou „tribúnom ľudu“, nie ekonomickým technokratom vhodným na post ministra financií. V parlamente a bez zodpovednosti člena exekutívy by dokázal byť „vlastnej vláde opozíciou“ a konflikt s SaS by skôr alebo neskôr opäť prepukol.

V prípade odchodu liberálov Richarda Sulíka z vlády sa zvyšok koalície ocitne tesne pod 76 hlasmi, ktoré potrebuje, aby vládol naďalej. Môže sa síce aj v menšinovom postavení spoliehať na ad hoc podporu množstva nezaradených poslancov, no išlo by už len o živorenie. Predčasné parlamentné voľby niekedy na začiatku budúceho roka sa tak stávajú reálnou alternatívou.

Ak sa táto vláda rozpadne, veľa ľudí z toho bude viniť Igora Matoviča. Nielen pre protimatovičovskú hystériu časti mienkotvorcov. Predseda najsilnejšej koaličnej strany logicky nesie najväčší diel zodpovednosti za úspech alebo stroskotanie projektu spoločnej vládnej koalície.

No ani SaS by v prípade rozpadu koalície nemala zostať bez zodpovednosti. Aj táto strana sa v posledných rokoch výrazne zmenila.

Kedysi platilo, že medzi SaS a jej predsedom bolo znamienko rovnosti. Iste, niektorí to kritizovali. No Richard Sulík bol zaujímavý provokatér, ktorý mal skeptický postoj voči eurohujerstvám či politickému islamu a dráždil tým našich progresívcov. Dnes Richarda Sulíka veľmi nie je počuť a étos jeho strany asi najlepšie zosobňujú Jana Cigániková a Mária Kolíková.

Keby sa SaS zajtra zlúčila s Progresívnym Slovenskom, asi by nad tým nikto ani nedvihol obočie. Vlastne hlasy za ich predvolebné spojenie sa už ozývajú. Príťažlivosť SaS je za dnešných okolností vysvetliteľná len súcitom zo strany tých, ktorí ľutujú, že si z nich Igor Matovič spravil boxerské vrece.

Nádeje ľudí, ktorí si želajú, aby dnešná zostava aspoň ako-tak dokončila volebné obdobie v riadnom termíne, sa teraz upínajú k Eduardovi Hegerovi. No skutočný kľúč od miešačky drží Igor Matovič.

Líder OĽaNO si myslí, že na to, aby zvrátil svoju rekordnú nepopulárnosť a upadajúce preferencie svojho hnutia, musí voličov zasypávať peniazmi. V skutočnosti by stačilo, keby si na niekoľko mesiacov dal pôst od všetkých verejných vystúpení či vyjadrení.

Hovorí sa: „Keby si mlčal, mali by ťa všetci za filozofa.“ V prípade Igora Matoviča by sa to dalo parafrázovať: „Keby si mlčal, bol by si populárnym politikom.“

Po istom čase by sme sa všetci len čudovali, ako sa po takomto mediálnom pôste pozviechala popularita vlády i preferencie Matovičovho vlastného hnutia.