Sankcie, ktoré uvalil Západ na Moskvu, majú zatiaľ zmiešané následky na ruskú ekonomiku. Kým na jednej strane tamojší obyvatelia pociťujú nedostatok tovarov pre odchod mnohých zahraničných firiem z krajiny, na druhej strane Kremeľ stále získava miliardy dolárov z predaja fosílnych palív.
Napriek snahe o obmedzenie nákupov ropy a plynu Rusku vôbec neklesli príjmy z týchto exportov oproti minulému roku. Dôvodom je, že ceny na komoditných trhoch od vypuknutia vojny a uvalenia embarga vystrelili nahor a naďalej sa držia na vysokých úrovniach.
Navyše ruská ropa sa dostáva do Európy sprostredkovane cez tretie krajiny. Ako upozornil francúzsky denník Les Echos, do Únie začali vo veľkom prúdiť pohonné látky z Indie, ktorá ich vyrába z ruskej ropy. Pritom začiatkom tohto roka druhá najľudnatejšia krajina nedovážala z Ruska vôbec žiadne čierne zlato.
Obrovské príjmy stále tečú do Moskvy
Podľa prepočtov odborníkov zinkasovala Moskva od vpádu na Ukrajinu do začiatku júna za vývoz ropy, plynu a uhlia 93 miliárd dolárov (88,5 mld. eur). Najväčšími odberateľmi boli Čína, Nemecko, Taliansko a Holandsko.
„Embargo na ruskú ropu a plyn je úspešné len čiastočne. Rusko si našlo náhradných odberateľov v ázijských ekonomikách – najmä Indii, Číne a Kazachstane. Síce nakupujú minimálne o 30 až 40 percent lacnejšie oproti cenám na svetových trhoch, čo pre Moskvu predstavuje ušlý zisk, avšak krajine to nevadí. Veď ceny sú vyšponované veľmi vysoko. Bez vojny na Ukrajine by boli nižšie,“ zhodnotil Ľuboš Pavelka z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Podľa neho by bolo embargo úspešné len vtedy, ak by sankcie boli rozšírené aj na štáty, ktoré sa stali takzvanými komoditnými priekupníkmi. Takéto návrhy však na svetových fórach alebo diskusiách lídrov krajín G7 zatiaľ nikto ani nespomenul.
„Odstrihnutím krajín, ktoré sa podujali na priekupníkov s komoditami, by sa dalo vyriešiť naozaj veľa. Lenže donútiť štáty, ktoré nemajú demokratické princípy riadenia spoločnosti ako prioritu, je ťažké. Pravdepodobne by nepomohlo ani vylúčenie týchto štátov z medzinárodných organizácií,“ priblížil Pavelka.
Ako ďalej dodal, je naivné očakávať rovnaký postup pri zavádzaní embarga od každého západného štátu, lebo každý z nich je závislý od ruskej ropy a plynu v inej miere. Krajiny, ktoré nemajú more, sú odkázané na kapacitné možnosti tranzitu týchto komodít prostredníctvom tankerov a následné prečerpávanie v prístavoch.
Pomohla by recesia
Za výrazným zdražovaním je predovšetkým celková neistota na trhoch. „Prudký rast cien ropy a plynu, ktorého sme svedkami, je výsledkom neistoty na trhu. Odberatelia intenzívne hľadajú náhrady za ruský plyn a ropu, čo ťahá svetové ceny hore,“ vysvetlil analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
Ďalším dôvodom sú sankcie na finančných trhoch, ktoré sťažujú sprocesovanie platieb a uzatváranie kontraktov.
„Stále platí, že Rusko zatiaľ nestráca príjmy z fosílnych palív, ale stráca trhy. Opätovný návrat na ne bude ťažký,“ doplnil Vlachynský.
Analytik tvrdí, že ideálne riešenie na zníženie cien týchto komodít momentálne neexistuje. Odmietnutím ruských zdrojov vzniklo na trhu ponukové vákuum, ktoré sa musí zaplniť novými dodávateľmi. A to bude pár rokov trvať. K nižším cenám by „dopomohla“ globálna recesia, ktorá by zlacnila komodity. Tej sa však svet chce za každú cenu vyhnúť.
S vašou podporou dokážeme viac
Exkluzívny obsah je teraz ešte dostupnejší aj vďaka vám. Získajte k nemu prístup za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "MS v hokeji U18: Slovensko s finalistom z Nitry či Radivojevičom. Dendis: Buduje sa dobrý kolektív | Šport.sk")
