Morálna panika
Autorka otvorene priznáva, že v knihe popisuje svoje vlastné zážitky so zneužívaním, ktorému bola ako dieťa vystavená. V žiadnom prípade teda nejde o propagáciu násilia alebo zakázaného sexu, ale o „terapeutické písanie“. Zároveň je kniha umeleckým dielom, ktoré ocenila odborná porota literárnej súťaže Anasoft litera nie pre citlivú tému, ale pre jeho literárne kvality. U niektorých ľudí však kniha vzbudila „morálnu paniku“, ako tento stav, ktorý môže vyvolať nejaké umelecké dielo so širším spoločenským dosahom, trefne pomenoval literárny vedec Radoslav Pasia na festivale Literafest. Niektorí odporcovia sa začali oháňať školským zákonom, v ktorom sa píše, že v školách sa zakazuje sprístupňovanie informácií, ktoré by mohli viesť k narušeniu mravnosti (paragraf 151).
„Táto kniha z výberu Anasoft litera nevyčnieva tým, že by bola najvulgárnejšia, ani že najviac tematizuje sexualitu. Naposledy takáto morálna panika vypukla okolo knihy Dušana Taragela a Petra Pišťanka Sekerou a nožom v roku 2016, ktorú obvinili zo šírenia pornografie. Z prostredia kresťanských iniciatív prišla výzva ministrovi školstva s odvolávkou na paragraf o morálke a dosiahli, že knihu vyradil z povinného čítania maturantov,“ pripomenul Radoslav Pasia. Keby sme zalovili v pamäti, iste si spomenieme napríklad na Nabokovu Lolitu aj na mnohé iné diela, ktoré označili ako „amorálne“ alebo ostali nepochopené.
Foto: Juraj Starovecký
Podľa mnohých odborníkov na vzťahy by sa kniha Nicol Hochholczerovej pokojne mohla čítať nielen na sexuálnej výchove, ale aj na etickej výchove, ale s komentárom a spolu s odborníkom. Podľa štatistík sa totiž so sexuálnym násilím stretáva asi desať percent detí a keby sa s postavou identifikovali, potrebovali by odbornú pomoc. Myslí si to aj pedagogička Ivana Papcunová. „Ak dostane kniha stop, decká ju budú čítať aj tak, ale samy, bez vysvetlenia, a to bude horšie,“ hovorí. Niekto túto knihu totiž číta ako príbeh dieťaťa, ktoré bolo zneužité dospelým mužom, iní v ňom vidia nerovný, ale predsa „vzťah“ a ďalší si ho vyhodnotia dokonca tak, že dievča si tento vzťah dobrovoľne užívalo. „Aj pri znásilnení žena môže pociťovať orgazmus, ale to neznamená, že to nie je násilie,“ dodáva k tomu Jana Cviková, zástupkyňa poroty ceny Anasoft litera a ceny René – Anasoft litera gymnazistov.
Čítajte aj Sexuálne násilie či šikana? Najčastejšou aktivitou detí na internete sú sociálne siete
Sexuálne násilie tu nie je vinou kníh
„Nemôžeme sa tváriť, že s touto knihou prichádza sexuálne zneužívanie, že bude na to deti motivovať,“ vyhlásila Mária Vargová, riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Ľudia si sexuálne násilie predstavujú tak, že ženu niekto prepadne v tmavej uličke. Násilie má však mnoho rôznych podôb, niektoré sú veľmi sofistikované a ťažko ich rozpoznať.
Foto: Juraj Starovecky
„Podľa štatistík zhruba každý desiaty človek zažil niektorú formu sexuálneho zneužívania a nie je to vinou kníh. Deje sa to preto, že sa o tom málo rozpráva a okolo tejto témy existuje veľa mýtov,“ dodala Mária Vargová. Sexuálne zneužívanie sa podľa nej často bagatelizuje ako „nerovný vzťah“, z obete sa robí spoluvinník. Mária Vargová pracovala s mnohými prípadmi sexuálneho násilia a hovorí, že žiadne na začiatku ako násilie nevyzerá. „Dieťaťu môže dokonca priniesť nejaké výhody – niekto mu venuje pozornosť, necíti sa osamelo – preto to mnohí hodnotia ako "vzťah“, ale medzi dieťaťom do 18 rokov a starším človekom nemôže byť rovnocenný vzťah, ide jednoznačne o násilie," uzatvára odborníčka na tému násilia na deťoch.
Jedinou cestou, ako sa situácia môže zlepšiť, je podľa nej hovoriť o tejto téme a nie uzatvárať sa pred ňou. „Žiadne prostredie – konzervatívne či liberálne – nie je voči sexuálnemu zneužívaniu imúnne. Ak sa niektorému dieťaťu pri otváraní tejto témy vybavia spomienky na to, čo samo zažilo, je dôležité, aby sa to dialo v bezpečnom prostredí, kde je pedagogický, psychologický personál schopný pomôcť alebo iná dôveryhodná osoba, s ktorou o tom môže hovoriť.“
Čítajte aj Zneužívanie detí na internete narastá. Čo je kyberšikanovanie?
Dieťa nie je bezpohlavné
Ďalším z mýtov o deťoch je, že nemajú žiadnu sexualitu, akoby boli bezpohlavné. Hoci to vyvrátil už Freud, mnohí sú stále presvedčení, že pohlavná zrelosť nastane, keď adolescent sfúkne na narodeninovej torte 18 sviečok. Podľa štatistík na Slovensku začína desať percent dospievajúcich sexuálne žiť okolo 14. roku. Žiaľ, na Slovensku sa so sexuálnou výchovou nepracuje od mladšieho veku, pred rokmi sa do škôl nedostali ani vytlačené pracovné listy a metodická príručka pre pedagógov pre základné školy, pretože si to niektoré kruhy neželali. Vydavateľstvo Aspekt, ktoré sa zameriava na témy rodovej rovnosti a feminizmu, vydalo pre menšie deti knihy Pusinky nie sú na rozkaz a Dotyky nie sú na rozkaz, ktoré môžu slúžiť ako prevencia voči sexuálnemu násiliu, ani tie však v školách nenájdete. Ťažko potom očakávať, že by niekto vítal intímnu spoveď mladej ženy o zneužívaní hoci v rukách gymnazistov. „Najväčšia vulgárnosť tejto knihy nie je v tom, že bola napísaná, ale v tom, že sa to stalo. Nemali by sme robiť všetko preto, aby takéto knihy nevznikali. Mali by sme urobiť všetko preto, aby sme deti ochránili tak, že takéto knihy nebude mať kto písať,“ hovorí Mária Vargová. O knihe a téme sa diskutovalo na literárnom festivale Literafest.
