Čínska vojna bez hraníc Peking uvažuje o veľmocenských konfliktoch ako o hre na mnohých úrovniach

O súčasnej Číne vieme veľmi málo, a to najmä o jej intelektuálnej sfére. Čínskemu pohľadu na svetové dianie sa nevenuje veľká pozornosť. Väčšinu udalostí čítame cez naše západné okuliare. Často však ignorujeme, ako Číňania vnímajú súčasnú situáciu. Zvyčajne chceme vyvrátiť ich postoje poukázaním na to, že pochádzajú z totalitného režimu, a preto nerozumejú nášmu pohľadu na svet. To je chyba.

Kniha Vojna bez hraníc, ktorá vyšla v roku 1998, ukazuje pravý opak. Čínski plukovníci Chiu Liang a Wang Xiangsui dokazujú, že veľmi dobre majú Západ rozanalyzovaný. Ich cieľ je veľmi ambiciózny, a to prekonať koncept vojny, ktorý je rozšírený najmä v USA.

Budúci vojnový víťaz bude ten, kto sa dokáže oslobodiť od súčasného poňatia vojny, ktoré dáva výhody najmä tým s technologickou prevahou. Predefinovaním pojmu vojna by Čína mala prinajmenšom stiahnuť náskok USA.

Hoci je kniha už dvadsať rokov stará, nič to nemení na tom, že zásady, na ktorých je založená, nestratili svoju aktuálnosť. Komplexná koncepcia vojny nám umožní lepšie pochopiť, čo sa v súčasnosti vo svete deje a aké sú nové spôsoby boja.

Problém vojny na Ukrajine je, že naše chápanie sa často obmedzuje na úzko vojenský rozmer. No vojna sa vedie na mnohých frontoch. Čínski stratégovia mali pravdu, že nové vojnové pole je, žiaľ, bez hraníc.

Kniha Vojna bez hraníc ukazuje, že nedostatky v technologickom vybavení a/alebo bohatstve sa dajú prekonať ľsťou. Práve úskok je základným rozmerom vojny bez hraníc. Rozšírením vojnového poľa vznikajú nepredstaviteľné možnosti poškodenia protivníka.

Autori v knihe niekoľkokrát opakujú, že vo vojne bez hraníc sú všetky prostriedky dobré na dosiahnutie cieľa. Je dovolené robiť úplne všetko, čo vedie k oslabeniu súpera.

V zajatí technológií

Autori knihy majú veľmi dobre prečítanú fascináciu technológiou, ktorá ovláda západnú spoločnosť. Technológia je oveľa dôležitejšia ako veda, pretože umožňuje človeku realizovať jeho sny. Táto fascinácia technológiou však ukazuje hranice západnej fantázie o vojne. Keďže Západ sa usiluje o technologicky stále dokonalejšie zbrane, práve tieto zbrane určujú spôsob vedenia vojny.

Štýl vedenia vojny a vojnových operácií je potom určovaný technologickými prostriedkami. To je však zásadný nedostatok. Vojnu nemožno definovať len jej prostriedkami, pretože sa potom stáva obmedzenou vojnou. Predstava o tom, čo je vojna, určuje, aké prostriedky si vyberieme. A keďže vedieme vojnu v globálnom svete, nie je možné obmedziť vedenie vojny na konvenčné prostriedky.

Nový typ vojny bude v skutočnosti vojnou bez hraníc, ktorej hlavnou silou bude práve schopnosť neustále prekvapovať protivníka otváraním nových vojnových polí.

Americký štýl vedenia vojny má však mnoho ďalších paradoxov. Vďaka svojej technologickej prevahe zvolili americkí generáli stratégiu nulových obetí. To je prvá lekcia z vojny v Perzskom zálive. Náklady na túto vojnu boli obrovské a straty minimálne. Určite sa dalo bojovať lacnejšie, keby americké vedenie netrvalo na minimálnych obetiach.

V tomto vidí Čína veľkú slabinu americkej koncepcie, pretože vojna bude vždy otázkou života a smrti. Popieranie alebo umelé minimalizovanie ľudských obetí tak vedie k popieraniu podstaty vojny.

Druhý problém vyplýva z tejto mentality. Vzhľadom na obrovské finančné náklady na túto technologickú vojnu sa krajina, ktorá vedie tento štýl vojny, citeľne oslabuje.

V Perzskom zálive sa často stávalo, že cena vystrelených rakiet bola vyššia ako hodnota zasiahnutého cieľa. Z ekonomického hľadiska bol tento druh vojny neprimeraný.

Prečo viesť vojnu?

Čínski generáli si úplne osvojili teóriu nemeckého stratéga Clauswitza, pre ktorého je vojna pokračovaním politiky inými prostriedkami. Toto poňatie vojny je kľúčové.

Čína považuje za zbytočné úsilie západných mocností skryť motívy vojny v dvadsiatom storočí za zložité príčiny. Autori však tvrdia, že ide o úmyselný sebaklam.

Zložité historické vysvetlenia vždy zakrývajú jednoduché fakty. V minulosti sa viedli vojny, pretože veľmoci chceli rozšíriť svoju sféru vplyvu. Práve snaha rozšíriť svoju sféru vplyvu je skutočným a stálym motívom, prečo sa vedú vojny. Nie je potrebné hľadať iné odôvodnenie.

Pragmatický prístup Číny sa prejavuje aj v odmietnutí teórie priateľa a nepriateľa vo vojne. Neexistuje dokonalé spojenectvo. Pojem priateľstvo alebo nepriateľstvo je zastaraný.

Vo vojne bez hraníc pôjde o kombináciu priateľstva a nepriateľstva s jedným alebo viacerými štátmi. Priateľstvo na vojenskej úrovni automaticky neznamená, že tieto štáty budú mať priateľské vzťahy na hospodárskej úrovni. Vo vojne bez hraníc je dôležitý len vlastný záujem.

Rôzne spôsoby boja

Nie je nič nové na tom, že vojny sa vedú aj inými ako vojenskými prostriedkami. Pád Sovietskeho zväzu bol výsledkom ekonomickej vojny.

Sovietsky zväz sa rozhodol konkurovať USA v zbrojení. Následné obrovské výdavky na zbrojenie položili sovietsky hospodársky systém na lopatky.

Ďalším typickým príkladom obchodnej vojny sú rôzne druhy sankcií a dovozných embárg. Cieľom týchto vojen nie je len spôsobiť hospodárske straty, ale aj negatívne ovplyvniť morálku obyvateľstva.

Ak je ekonomický útok fatálny, jeho cieľom je zrútenie celého hospodárstva. Kolaps hospodárstva vytvára predpoklady na sociálne nepokoje. Sociálne nepokoje môžu zmeniť politickú mapu vnútri štátu. Krajina sa môže vzdať bez jediného výstrelu. Práve takéto vojny oceňoval čínsky stratég Sun Tzu.

Vojna bez hraníc mení obraz vojaka. Predtým bol vzorom vojaka hrdina, ktorý zabil niekoľko nepriateľov. Novým typom hrdinu vojny bez hraníc bude hacker, finančník alebo terorista.

V knihe sa niekoľkokrát spomína meno Georgea Sorosa, ktorého autori považujú za úspešného bojovníka vo finančných vojnách. Vďaka pohybu svojho kapitálu dokázal George Soros prinútiť centrálne banky konať proti ich zámerom, čo je cieľom každého dobrého stratéga.

Terorizmus nie je vnímaný len ako spôsob vedenia novej vojny bez hraníc. Terorizmus v sebe skrýva oveľa viac než len nový spôsob boja. Charakteristickou črtou terorizmu je práve jeho nepredvídateľnosť a predovšetkým schopnosť nachádzať nové spôsoby vykonávania teroristických akcií. Kľúčom k víťazstvu v budúcich vojnách je schopnosť improvizovať, pokiaľ ide o nové prostriedky.

Práve synergia a kombinácia rôznych typov útokov bola dôležitým poučením z vojny v Perzskom zálive. Masívna prítomnosť v médiách mala vplyv aj na verejnú mienku o význame celej vojny, ako aj na potenciálnych ďalších protivníkov USA, pretože ukázala vysokú efektivitu a technologickú vyspelosť americkej armády.

Práve schopnosť kombinovať rôzne typy útokov je kľúčom k pochopeniu nového štýlu vedenia vojny, ktorý sa už nebude obmedzovať na klasický koncept konvenčnej vojny. Novú vojnu vyhrajú tí, ktorí pochopia, že vojnové pole je všade. Nezamestnanosť, inflácia, útoky hackerov alebo šírenie chorôb, panika a strach môžu byť rovnako účinné ako bomby a rakety. Otázkou je, aké je bojové umenie tohto nového druhu vojny. Na to sa autori pokúsia odpovedať v druhej časti svojej knihy.

Nové umenie vojny

Pri príprave na nový štýl vedenia vojny je dôležité pochopiť, že na získanie prevahy nad nepriateľom nestačí len jedna alebo dve domény. Vedenie vojny len klasickým spôsobom dnes nestačí, musí sa viesť na ekonomickej, finančnej a informačnej úrovni.

Zoznam vojnových polí nie je ani zďaleka vyčerpaný. Dôležitú úlohu zohráva počet registrovaných patentov a úroveň vysokoškolského vzdelávania, ktorá zvyšuje potenciál vo všetkých oblastiach.

Dosiahnuť vedúce postavenie v rôznych oblastiach ľudskej činnosti však nestačí. Nové vojnové umenie si vyžaduje oveľa viac, a to schopnosť kombinovať rôzne typy útokov. Byť schopný postupovať systematicky, ale zároveň byť schopný mnohých prekvapení.

Prekážkou novej koncepcie vojnového umenia sú samotní politici. Západní politici sú v zajatí loby zbrojárskeho priemyslu, ktorý stále uprednostňuje klasický štýl vedenia vojny. Vďaka tejto loby Západ stráca svoju pružnosť a obranyschopnosť voči protivníkom, ktorí vyznávajú tento nový štýl vedenia vojny.

Západné štáty tak neúmerne vynakladajú ekonomické prostriedky na prípravu na vojnu vedenú zastaranými prostriedkami. Nová koncepcia vojny sa tak vôbec neodráža vo vojenských rozpočtoch.

Umenie kombinácie

Po historickej analýze jednotlivých vojvodcov dochádzajú autori knihy k prekvapivému záveru, že len veľmi málo slávnych stratégov sa zameralo na umenie kombinovať rôzne typy útokov a rôzne zložky armády. Vojny sa väčšinou viedli tak, že každý generál velil určitej časti ozbrojených síl, ale málokto sa staral o celkovú súčinnosť.

Jednou zo vzácnych výnimiek bol švédsky kráľ Gustáv II. Dokonale chápal význam mobility a kombinácie rôznych druhov útokov. Toto umenie kombinácie je pre nový typ vojny absolútne nevyhnutné. V prenesenom význame je pre čínskych generálov prvým súperom, ktorého treba poraziť, naša vlastná obmedzenosť v myslení o vojne.

Nové možnosti vojny, samozrejme, existovali počas celej histórie, ale ich využitie bolo nevedomé alebo intuitívne. Nový prístup k vedeniu vojny, naopak, integruje tieto nové metódy do vojnovej stratégie. Nové prostriedky sa cielene používajú na dosiahnutie víťazstva a oslabenie protivníka.

Komplexný zásah

Niekomu sa môže zdať, že čínski generáli hovoria všeobecné frázy. To však nie je zmyslom knihy. Cieľom je poskytnúť relatívne presný návod, ako viesť nový druh vojny.

Autori definujú tri základné typy možností vedenia vojny: vojenské, supervojenské a nevojenské.

V rámci vojenských spôsobov vedenia vojny sa rozlišujú tieto oblasti vojny: jadrová, konvenčná, biochemická, ekologická, vesmírna, elektronická, partizánska a teroristická.

V supervojenských možnostiach sú zahrnuté: diplomacia, mocenské siete, spravodajstvo, psychologická vojna, technológie, pašovanie, drogy a zastrašovanie.

V nevojenskej vojne sú zahrnuté tieto možnosti vedenia vojny: financie, obchod, boj o zdroje, hospodárska pomoc, pravidlá a regulácie, sankcie, médiá a ideológia.

To všetko nám dáva 24 možností, ako zasiahnuť nepriateľa.

Zlaté pravidlo

To však nie je ešte všetko. Harmóniu treba nájsť aj v spôsobe vedenia vojny.

Kľúčom k úspechu je zlatý rez. To zodpovedá číslu 0,618. Podľa pravidla zlatého rezu by sme mali svoje úsilie vždy rozdeliť zhruba na dve časti v pomere 60 ku 40.

Na každom bojisku by sme mali viesť dva typy útoku: frontálny a bočný. A ich pomer by mal presne zodpovedať pravidlu zlatého rezu. To nám dáva obmedzený počet možností, ako viesť vojnu.

Je ich veľa, ale máme dosť spôsobov. Otázkou je, či existuje zlatý grál vojny alebo postupnosť úderov rôznych spôsobov vedenia tejto novej vojny bez hraníc.

Zlatý grál neexistuje

Tu bude mnoho čitateľov sklamaných. Čínski generáli by nám určite mohli poskytnúť rôzne zaujímavé kombinácie vedených úderov, ale to sa nestane. Dôvodom nie sú ich slabé intelektuálne schopnosti, ale skutočnosť, že dokonalý stratég musí do tejto kombinačnej hry pridať prvok prekvapenia.

Najdôležitejšie je prekvapenie alebo schopnosť ignorovať pravidlá. Urobiť niečo úplne iné, ako súper očakáva, je absolútne kľúčové. Prvok prekvapenia je absolútne kľúčový.

Prekvapenie totiž zo svojej podstaty nemožno vopred určiť, pretože by už nebolo prekvapením.

Dnešné bojisko

Kniha Vojna bez hraníc je napriek svojmu veku veľmi poučná. Ukazuje nám, že je možné vzťahovať tieto veci aj na dnešnú vojnu na Ukrajine, čo by sme nečakali.

Napríklad vojna o zdroje, ceny energií, inflácia, rastúce úrokové sadzby, to všetko sú nové bojiská, ktoré sme, žiaľ, nepredvídali. Straty nás budú bolieť.

Môžeme však dúfať, že tieto straty nás prinútia voliť politikov, ktorí majú komplexnejší pohľad a chápu svetové udalosti v súvislostiach.