Asi nejlepším vodítkom pri výbere najoceňovanejších filmov alebo seriálov sú národné ceny. Oscary, Zlaté glóbusy alebo ceny BAFTA sa k nám dostanú akosi automaticky. Inak je to s menšími regiónmi. Pohľad do archívov napríklad švédskej televíznej ceny Kristallen a filmovej Guldbagge vás rýchle zorientuje v tom, čo stojí zato vyhľadať a čo ani veľmi nie. Dáni majú svojho Roberta, udeľovaného dánskou filmovou akadémiou a vyplatí sa sledovať i Bodil award. Tú zase udeľuje asociácia filmových kritikov a to už od roku 1948. Je teda jednou z nejstarších filmových cien v Európe.

To najlepšie sa z dánskej televíznej tvorby sporadicky objavuje aj na slovenskej pôde, aj keď to nebýva vždy náležite avízované a vzniká podozrenie, že ani dramaturgovia celkom netušia nič o kvalitách ponúkaných titulov. Za všetky príklad seriálu Unášaní búrkou, ktorý dostal Roberta v roku 2019. Na RTVS sa mu ušiel vysielací čas v neskorých nočných hodinách a tešil sa ležérnemu nezáujmu. Nóri majú Amandy, názov odvodený z nejakej rytmickej námorníckej pesničky. Udeľujú sa na Norwegian Intenational Film Festival, ktorý sa koná od roku 1973 v meste Haugesund na severre Nórska. Existuje i cena Gullruten, určená len televíznej produkcii a jej výberovú komisiu tvoria predstavitelia štyroch televíznych kanálov. Cenu v úctyhodnej vekovej kategórii majú aj Fíni, ich Jussi award sa začal udeľovať v roku 1944. Jussi bolo meno jednej z postáv z fínskeho filmu z 20. rokov. Najnovšie ceny boli udelené 6. mája tohto roku a najlepším filmom sa stal Kupé č. 6 (2021) režiséra Juho Kuosmanena, ktorý sa nenápadne prešmykol aj v našej distribúcii. Asi len náhodou sme počuli o televíznych fínskych cenách Golden Venla award. Udeľuje ju fínska televízna akadémia.

Ikonický fínsky filmový režisér Aki Kaurismaki avízoval na august začiatok nakrúcania nového filmu. Pracovný názov znie Fallen Leaves (Padnuté lístie) a do hlavných rolí obsadil Almu Pöysti (Tove) a Jussi Vatanena (Neznámy vojak). Film vzniká v jeho produkčnej spoločnosti Sputnik, bude to tragikomédia a pokračuje v trilógii zo života pracujúcej triedy Tiene v raji (1986), Ariel (1988) a Dievča zo zápalkárne (1990).

V dome slávneho kresliara s umeleckým menom Tom of Finland v Los Angeles sa pripravuje VR projekt prechádzky rezidenciou, kde žil a tvoril v poslednom desaťročí svojho života. Miesto je to podľa dostupných informácií unikátne, čiastočne chrám, čiastočne umelecko-historický archív. Pripomínam, že jeho osudy sme mali možnosť zdieľať v distribučnom filme Tom of Finland (2017) fínskeho režiséra Dome Karukoskiho.

Veľa toho o najúspešnejších čínských seriáloch, označovaných ako „C-drama“ nevieme, ale momentálne najvyťaženejším titulom je Reset, uvádzaným na Tencente, streamovacej platforme so 100 miliónmi platiacich užívateľov. Seriál o putovaní v čase videlo už 2,7 miliardy divákov. Do časovej slučky sa pri havárii autobusu dostáva jedna z pasažierok, študentka Li Shi Qing a so spolucestujúcim, programátorom počítačových hier sa snaží odvrátiť hroziacu katastrofu. Na ďalšej platforme Weibo triumfuje s počtom 1,6 miliard zhliadnutí historická kostýmová dráma A Dream of Splendor. V marci tohoto roku mala premiéru dráma z lekárskeho prostredia Oath of Love s čínskými megahviezdami Yang Zi a Xiao Zhan. Seriál Nothing But Thirty, avízovaný ako príbeh urbanizovaných mladých žien, videlo 7,5 miliardy divákov. Na Netflixe a HBO Max by me tieto poklady asi hľadali márne, ale móda na „činosérie“ sa možno dostaví.

Zaujímavá je forma pomoci ukrajinským filmárom zo strany MFF Tallinn Black Nights, kde na filmovom trhu v Cannes Marché du Film ponúkali výber ukrajinských filmov. Výber je zaujímavý a svedčí o pozornosti, ktorú Estónci tejto kinematografii venujú. Niektoré mená sa objavili aj vo výbere našich festivalov. Na Art Film Feste sa v sekcii Susedia OnLine premietal film Toni Nojabrovej Hrdina mojich čias (2018) a jej nový titul má názov Miluješ ma? (Do You Love Me?). Na tomto fóre sme mali možnosť vidieť aj film Natalky Vorožbyt Zlé cesty a jej nový film má názov Démoni. Film Romana Bondarčuka Vulkán (2018) mal bohatý festivalový život a v koprodukcii s Nemeckom vznikol film Redakcia (Editorial Office). Takmer neznámi sú režiséri Simon Mozgovij a Taras Dron. Ich filmy Sviatok chryzantém (Chryzantemum Day) a Dom za sklom (The Glass House) sa iste rýchle dostanú do hľadáčikov festivalových skautov.

Spory ohľadne festivalového premietania ruských filmov pokračujú. Organizátori rumunského Transilvania International Film Festival sa bránia kritike ukrajinského režiséra Dmytri Sucholytky Sobčuka, jeho film Pamfir sa premietal na tohtoročnom festivale v Cannes , a tiež režiséra Olega Sencova. Do programu zaradili film Poprava (The Execution) ruského režiséra Lada Kvataniju. Argumentujú tým, že film financovalo Ruské ministerstvo kultúry a fond Romana Abramoviča Kinoprime. Festival do programu zaradil i filmy U Petrovovcov zúri chrípka Kirila Serbrennikova a Kapitán Volkogonov utiekol režisérskej dvojice Nataše Merkulovovej a Alexeja Čupova. Ten má na programe aj Karlovarský filmový festival a stojí zato ho vidieť .