Koniec Roe vs. Wade Prorocká jasnozrivosť sudcu Alita

(Pozn. red.: Tento článok vznikol pár dní predtým, ako Najvyšší súd USA oficiálne oznámil zrušenie rozsudku Roe verzus Wade. Dnes už vieme, že uniknutý koncept sudcu Alita naozaj z veľkej časti slúžil ako základ konečného rozsudku.)

O pár dní budeme vedieť, či uniknutý návrh rozsudku v prípade Dobbs verzus Jacksonská organizácia pre ženské zdravie, ktorého autorom je Samuel Alito, prežije ako stanovisko väčšiny a nadobudne právoplatnosť. Nech sa však už stane čokoľvek, Alitov návrh bude predstavovať jedno z najväčších a najodvážnejších vyhlásení sudcu Najvyššieho súdu. Je to očistný dokument, ktorý súd zbavuje mnohých pomýlených a namyslených racionalizácií z minulosti.

Jeho stanovisko je prorocké – v klasickom zmysle slova. V bežnej reči často chápeme proroctvo ako predpoveď budúcnosti. V Písme však proroci neboli predovšetkým jasnovidci, i keď niektorí upozorňovali na to, čo môže prísť (ako keď Jonáš upozorňoval ninivský ľud), či ohlasovali veľké a dobré Božie veci (ako keď Izaiáš ohlasoval príchod Mesiáša).

Prorok teda nemá za úlohu veštiť, ale hovoriť pravdu. Oslovuje tých, ktorí sú pobláznení mocou a natoľko pohrúžení do vlastnej nehatenej vôle, že páchajú závažné krivdy. Tak hovoril Nátan s Dávidom, Eliáš vzdoroval Achabovi, Ester odhalila Hamana a Ján Krstiteľ odsúdil Herodesa. Alito zasa („drzo“, ako ho obviňujú jeho kritici) odhaľuje spupnosť Harryho Blackmuna, ktorý v prípade Roe verzus Wade vymyslel nielen „právo“, ktoré nemá oporu v dejinách ani v ústave, ale tiež analýzu tehotenstva, ktorej chýba vnútorná logika a iba pramálo súvisí s medicínskou skutočnosťou.

Proroci v Písme neboli známi tým, že by pri hlásaní pravdy používali obozretný jazyk. Eliášovo slovo „blčalo ako ohnivá fakľa“. Podobne je i sudca Alito už dlho známy tým, že sa zaujíma o fakty v pozadí prípadu, aj keď sú tieto fakty možno nepríjemné či znepokojujúce.

Napríklad v prípade Stevens verzus Spojené štáty Alito ako jediný nesúhlasiaci sudca opísal škriekanie mačiatka mučeného a zabitého v pornografickom drviacom videu, aj keď väčšina zákon, ktorý takéto videá zakazoval, zrušila na základe prvého dodatku.

V prípade Brown verzus Asociácia obchodníkov v zábavnom priemysle písal o videohrách, v ktorých

„sa obete zabíjajú po tuctoch všemožnými nástrojmi, aké si len možno predstaviť, pričom medzi nimi nechýbajú ani guľomety, brokovnice, obušky, kladivá, sekery, meče a reťazové píly. Obete sa rozštvrťujú, stínajú, pitvajú, zapaľujú a sekajú na márne kúsky. V mukách kričia a žobrú o milosť. Krv strieka, špliecha a tečie potokmi. Realisticky sa ukazujú oddelené časti tela a hŕby ľudských pozostatkov“.

Kalifornský zákon, ktorý zakazoval predaj takýchto hier mladistvým, súd zrušil (sudca Alito súhlasil iba preto, že časť tohto zákona bola vágna).

A v prípade Snyder verzus Phelps sa Alito odvrátil od väčšiny chrániacej tých, ktorí obťažovali rodičov na pohrebe padlého syna posmeškami a nápismi ako „Boh ťa nenávidí“, „Pôjdeš do pekla“, „Boh nenávidí teplých“, „Semper Fi, teploši“ (semper fi(delis), „navždy verný“, je motto námornej pechoty Spojených štátov, ktorej členom bol aj zosnulý Matthew Snyder, pozn. prekl.) a „Teploši sú skazou národov“.

Alito väčšmi než ktorýkoľvek iný sudca v nedávnej pamäti – určite väčšmi než sudca Antonin Scalia – odsudzuje morálnu škodu spôsobenú prehnane rigidným rozhodovaním súdov: morálnu škodu vyplývajúcu z krutosti voči zvieratám, z toho, že sa mladistvým dovolí predstavovať masových vrahov, že sa zlomyseľným osobám povolí premeniť otcov žiaľ na utrpenie, či, ako v prípade Spojené štáty verzus Alvarez, z toho, že sa uvoľnia ruky tým, ktorí kradnú česť padlým hrdinom, keď sa vydávajú za držiteľov Medaily cti.

Keď teda Alito nazýva potrat „hlbokou morálnou otázkou“, znova ide na koreň toho, čo je účelom práva.

V prípade Dobbs vychádza Alitov tón z pohoršenia nad tými jeho kolegami sudcami, ktorí sa spreneverili vlastnému povolaniu kvôli moci a dokonca túto moc zahaľujú do solipsistických formúl, ako bola napríklad „tajomná pasáž“ sudcu Kennedyho. (Naráža sa tu na známu pasáž z rozsudku v prípade Planned Parenthood verzus Casey: „Podstatnou súčasťou slobody je právo definovať si vlastný koncept existencie, významu, vesmíru a tajomstva ľudského života,“ pozn. prekl.)

Alito „vyrovnáva chodníky“ pravde tým, že odstraňuje falošné modly, ktoré súd postavil, aby ospravedlnil právo na zabíjanie nevinných, čím vážne ublížil samotnému súdu a národ rozdelil na frakcie, ktoré medzi sebou trpko bojujú.

Bez povšimutia nenecháva ani jednu nepravdu, ktorú súd vyhlásil:

• Výklad dejín potratov v Roe „bol buď ústavne irelevantný…, alebo jednoducho nepravdivý“. Dejiny v skutočnosti ukazujú, že právo vždy chápalo potrat ako určité bezprávie.

• „Ústava nehovorí nič o potrate a žiadne ustanovenie ústavy nijaké takéto právo implicitne nechráni.“

• Väčšinové stanovisko v prípade Planned Parenthood verzus Casey významne zmenilo rozsudok v prípade Roe verzus Wade, pričom protirečivo tvrdilo, že potvrdzuje zásadu stare decisis (nemeniť predchádzajúce rozhodnutie, pozn. prekl.).

• „Rozhodnutie v prípade Roe bolo už od začiatku vyslovene chybné. Jeho argumentácia bola výnimočne slabá a samotné rozhodnutie malo škodlivé následky.“

• Namiesto toho, aby súd ukončil spor, ako pokrytecky tvrdil, celú vec ešte väčšmi „rozjatril“, takže spôsobuje „trpkejšie rozdelenie“.

• Na potrat nejestvuje právo vyplývajúce z rovnakej ochrany, lebo regulácia potratov nie je klasifikácia založená na pohlaví.

• Pravidlá stare decisis nehovoria v prospech zachovania tohto zásadne chybného precedensu.

• Životaschopnosť je neurčitá a „nemá nič spoločné so statusom plodu“.

• Zásadná otázka, ktorou sa majú zaoberať zákonodarné zbory, je tá, či je v stávke nenarodená ľudská bytosť. Precedensy uvádzané oponentmi sa touto otázkou nikde nezaoberajú.

Sudca Alito previal precedensy a plevy zahodil. Prorok však nie je vládca a sudca nie je zákonodarca. Je presvedčený, že jeho povolaním nie je prejsť do zasľúbenej zeme, kde je nenarodený život chránený zákonom. Zmysel pre povolanie ho núti zostať na svojej strane rieky, no ukazuje štátom i ľudu cestu.

Vyhlasuje, že zákonodarcovia musia splniť iba racionálny test chrániť morálne dobrá, o ktorých jednoducho hovorí zdravý rozum:

„rešpekt voči nenarodenému životu a jeho uchovanie vo všetkých vývinových štádiách; ochrana zdravia a bezpečnosti matky, vylúčenie osobitne odporných či barbarských lekárskych postupov; zachovanie integrity lekárskej profesie; zmiernenie bolesti plodu a prevencia diskriminácie na základe rasy, pohlavia či postihnutia“.

Ak Alitov návrh nadobudne právoplatnosť, ako na sudcovo pozvanie zareagujú Američania? Niektorí určite urobia to, čo Dávid pri Nátanovi: budú ho počúvať. Iní sa budú, podobne ako Herodes, snažiť prorokovi odťať hlavu.

David Forte je emeritný profesor na Clevelandskej štátnej univerzite a je členom akademického zboru v James Wilson Institute.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.