1962: Ako sme sa stali vicemajstrami sveta bez teplej vody a vlastného maséra

Roky s dvojkou na konci boli v histórii našich najpopulárnejších športov vždy pozoruhodné. Žali sme počas nich veľké úspechy, ale zažili sme aj prepadáky. Nebude od veci si ich v roku 2022 trochu pripomenúť.

V júni uplynulo už 60 rokov odvtedy, ako sa z medenej krajiny vrátili domov naši strieborní hrdinovia. Hoci pamätníci tejto udalosti postupne vymierajú, väčšina futbalových fanúšikov registruje aspoň základné, veľakrát zopakované fakty.

S významným slovenským príspevkom

Hoci sme do Južnej Ameriky cestovali ako outsideri (postup sme si vybojovali až v baráži proti Škótsku na neutrálnej pôde v Bruseli), dotiahli sme to napokon pod vedením famózneho trénerského samorasta Rudolfa Vytlačila až do finále proti Brazílii. Na Estádio Nacional v Santiago de Chile sme dokonca viedli gólom Josefa Masopusta, ale napokon sme prehrali 1:3.

Tento výnimočný úspech dosiahlo vtedajšie Československo s množstvom skvelých Slovákov v zostave, resp. českých rodákov v slovenských kluboch. Do tejto skupiny patrila napríklad opora v našej bránke, dlhoročný gólman Slovana Bratislava Viliam Schrojf, rodák z Prahy, ale aj stopér Jiří Tichý z ČH Bratislava. Okrem nich boli kľúčovými mužmi úspešného tímu Futbalista storočia Ján Popluhár, ťahúň Andrej Kvašňák (Košičan z pražskej Sparty), kanonier Adolf „Dolfi“ Scherer či Jozef Štibrányi, ktorý gólom proti Španielsku načal čílsku konzervu alebo ďalší Trnavčan Jozef Adamec. V kádri boli aj Titus Buberník, Pavol Molnár či Jozef Bomba.

Výjazd po socialisticky 

Ale škoda nosiť drevo do lesa a opakovať to, čo väčšina dávno vie. Za zmienku stoja skôr momenty okolo účinkovania našej reprezentácie na tomto šampionáte, ktoré sa verejne príliš nepretriasajú. Respektíve sa už na ne zabudlo. Ale pri ich čítaní zrejme našim zhýčkaným súčasným „hviezdam“ zabehne fettuccine v krku…

Futbal v tom čase ešte nebol výnosným biznisom, akým je dnes. A už vôbec nie v socialistickom bloku. Keď športovci cestovali von, museli sa zmieriť s „tenkými“ diétami, vypočítanými z vtedajších smerníc na úhradu zahraničných ciest. Ten pocit „žobrákov v zahraničí“ zažili na vlastnej koži aj naši majstri Európy ´76, keď ich po záverečnom bankete ešte pohostili na bare porazení fináloví súperi z NSR. Chlapci z Chile však zažili ešte väčší hardcore.

V rokline bez ihriska aj teplej vody

Žreb ich pridelil do skupiny v pacifických kúpeľoch Viňa del Mar. Toto mesto dlho súťažilo o usporiadateľské právo so susedným Valparaísom, s ktorým tvorí akési súmestie. Naši futbalisti si však spočiatku z kúpeľnej idyly veľa neužili. Na rozdiel od súperov, ktorí sa ubytovali dolu v meste v kvalitných hoteloch, oni museli do kopcov nad Valparaísom.

Lokalita sa volala Quebrada Verde (Zelená roklina) a prichýlilo ich tam rekreačné zariadenie pracovníkov Čílskej štátnej banky. Ale aké muselo byť ich zdesenie, keď po príchode zistili, že v izbách sa nekúri a netečie ani teplá voda! Pritom koniec mája znamená na južnej pologuli už nástup zimy.

Šetrilo sa, kde sa dalo. Čechoslováci boli zrejme jediným tímom na šampionáte, ktorý pred jeho začiatkom nevyslal do Chile emisára, aby všetko skontroloval. A tak hop – vyskytol sa ďalší problém. Podľa zmluvy malo byť hneď vedľa tréningové ihrisko. Lenže to sa v čase príchodu našich iba začínalo budovať! A tak sa spočiatku trénovalo na trávnatých plochách okolo ubykácií, neskôr sa tím pobral dolu do Valparaísa, kde ho prichýlilo ihrisko štátnej tabakovej fabriky…

Do hotela až za postup

Ale v tom čase sa nefrflalo – chlapci si zahryzli do jazyka, zabalili do viacerých diek a tešili sa z toho, že tu môžu byť. Na najväčšom sviatku futbalu!  Do hotela po Mexičanoch sa presťahovali až po postupe zo skupiny – zrejme to bola ich odmena za vyradenie potomkov Aztékov, ale najmä top favorizovaných Španielov, nad ktorými vyhrali v úvodnom zápase 1:0 a spôsobili obrovskú senzáciu.

Spomínaný diskomfort im čiastočne vynahradilo aspoň to, že mohli odohrať svoju skupinu na mieste, ležiacom v prostredí čarovnej lagúny, čo Estádio Sausalito (domovský stánok Evertonu Viňa del Mar, hrávajúcemu však v modro – žltej kombinácii Bocy Juniors) radí k najkrajším štadiónom sveta.

S cudzím masérom

Druhou pikantériou bolo zloženie realizačného tímu. Medzi priority vtedajších „bafuňárov“ patrilo dostať sa akýmkoľvek spôsobom do výpravy, nehovoriac o exotike akou vtedy bolo Chile.  Že tam boli platní ako piate koleso na voze, bolo z ich pohľadu nepodstatné. Ako aj fakt, že zabrali miesto niekomu, kto mohol byť pre tím skutočne potrebný.

Ak si pozriete tímové fotky z tohto šampionátu, zarazí vás na nich počerný fúzkatý chlapík. Má síce na sebe teplákovú bundu s nápisom ČSSR, ale svojim výzorom absolútne nepasuje medzi Čechoslovákov.

Správne – naša výprava sa totiž vybrala na MS bez maséra! Požičala si až na mieste muža menom Daniel Parrá, ktorý sa staral v tom čase o údy futbalistov Valparaíso Wanderers. Stačila ma za odmenu spomínaná tepláková súprava a dobrý pocit, že masíroval vicemajstrov sveta. Ba čo viac – na pomoc si k tímu prizval aj brata.

Dolfimu to sypalo

Hoci sa naši futbalisti museli v dejisku vyrovnať s „pionierskymi“ podmienkami, predviedli svetu parádnu jazdu! Po druhom mieste v skupine za Brazíliou, vyradili najmä tromi gólmi strelecky disponovaného Scherera vo štvrťfinále Maďarsko (1:0) a v semifinále aj Juhosláviu (3:1), aby si s kanárikmi z Brazílie zopakovali duel zo skupiny.

Tentokrát už na štadióne, kde o 11 rokov neskôr mučila Pinochetova junta svojich odporcov…

Some magnificent colour images of the 1962 World Cup Final, Brazil v Czechoslovakia in Santiago 🇨🇱 pic.twitter.com/dq4jfrQYWo

— Andy Bodfish (@AndyBodfish) September 24, 2020

Po príchode domov ich vítali v Prahe desiatky tisíc ľudí. Z letiska až do mesta. Ale opäť zasiahol nejaký „kompetentný“ komunista a zakázal im jazdu v autách s otvorenými strechami – čo keby… A na odmeny za striebro je vraj lepšie sa nepýtať, aby sme opäť neuviedli do rozpakov súčasníkov. Aj takéto časy zažila naša reprezentácia, ktorá si na MS 1962 zahrala finále a vybojovala strieborné medaily.

#OTD in 1962 Brazil defeated Czechoslovakia 3-1 to win the #WorldCup and repeat as champions. pic.twitter.com/LMnvllRU0H

— SportsPaper (@SportsPaperInfo) June 17, 2018

Hokejisti si ani neťukli

Opak zažila hokejová reprezentácia. MS v ľadovom hokeji hostili v tomto slávnom roku americké mestá Colorado Springs a Denver. Ale Československo si na nich vôbec nezahralo. Dôvod? Držali sme basu „se soudruhmi z DDR“, ktorým americká strana odmietla vydať vstupné víza. Okrem nás a NDR chýbali napokon aj Rumuni (áno, hrali vtedy v áčku!) a pochopiteľne veľký brat ZSSR. 

Hoci bolo v tom čase v platnosti ustanovenie, že ak bude usporiadateľskou krajinou hocikomu odopretý vstup, musia byť MS pridelené inej krajine, LIHG (v súčasnosti IIHF) nakoniec tento dokument odignorovala a ponechala USA organizáciu šampionátu… Titul napokon získali Švédi, ktorí vypálili rybník obom severoamerickým reprezentáciám.