Lasica a Satinský uznávali aj mäkké f

V kníhkupectve Artforum v Bratislave vystavujú obrázky z komiksu Radostná správa od Ďura Balogha a Petra Gärtnera. O tom, ako dielo podľa Gärtnerovho textu vznikalo, nám porozprával výtvarník Ďuro Balogh.

23.06.2022 06:00
Ďuro Balogh Foto:
Ďuro Balogh
debata

Kreslili sa vám Lasica a Satinský ľahko? Nezľakli ste sa tejto témy?

Od začiatku som mal obavu z rozsahu, ktorý sme si stanovili na 100 – 120 strán. To, že komiks má byť o Lasicovi a Satinskom, bol dôvod, prečo sa na to dať, ale na druhej strane to bola aj garancia ostrej sledovanosti, čo mi nepomáhalo. Skôr som zápasil s obavami, či dokážem nakresliť a prerozprávať scenár komiksovou rečou tak, aby fungoval.

Pocit veľkej zodpovednosti však striedala radosť z toho, že budem mať možnosť vytvoriť charaktery – kreslenú podobu Lasicu a Satinského tak, ako by vystupovali v kreslenom filme. Portrétnej karikatúre sa príležitostne venujem tiež. V takých prípadoch však ide o portrét, ktorý je zastavený v čase. Toto bolo niečo iné a to ma lákalo. Ostatné ma ľakalo.

scan La Sa 02 Čítajte viac Lasica a Satinský v okienkach komiksu Radostná správa

Ako sa robí portrétna karikatúra? Hneď máte predstavu, ako asi bude vyzerať výsledok alebo skúšate viac možností?

Rozdiel je, či portrétovaného poznám, alebo nie. Najlepšie sa kreslí niekto, koho poznám, vtedy kreslím po pamäti a korigujem podľa fotiek. Pri tomto komikse mi boli veľkou pomôckou videozáznamy ich scénok. Najmä predstavenie Soirée, ktoré som si v priebehu kreslenia púšťal toľkokrát, že keby to bola platňa, tak je celkom zodratá.

Ktorým obdobím ich života ste sa najviac inšpirovali?

Hlavná časť scenára popisuje obdobie existencie Divadla na Korze v rozpätí rokov 1968 – 71. Tam je to jasné a vďaka videozáznamu Soirée som mal výborný podklad na naštudovanie postáv. Kniha sa však začína zoznámením Milana a Jula, keď boli deti. To bolo veľmi zábavné. Mal som k dispozícii niekoľko záberov Jula z tínedžerských čias a Milana už neviem, či vôbec. Bola výzva kresliť dospelých ako deti – bez podkladu, aby sa podobali. Aj mnohé vedľajšie postavy som potreboval omladiť a mal som iba fotky z neskoršieho obdobia.

Trojica hlavných postáv vystupuje aj v role rozprávačov. Tu sme zvažovali ich vek. Ja som spočiatku presadzoval ich ikonické podoby z osemdesiatych rokov, keď som dvojicu L+S spoznal. Hlavne Satinského fúzy by mi v knihe chýbali. Nakoniec však Peter Gärtner napísal fantastický úvod, kde moja ruka nakreslí rozprávačov a Julo sa díva na seba do zrkadla. Rozpomína sa na časy, keď ešte nemal fúzy. To mi pripomenulo ich roly v neskoršej hre Plné vrecká peňazí, kde hrajú holičov a dej sa odohráva v holičskom salóne. Tak som celý úvod poňal ako scénu z holičstva niekde v mimočasí, so zrkadlami. Do bublín sa dostali aj repliky z tohto predstavenia.

Komiks Radostná správa

Pozrite si ukážky z komiksu Radostná správa.

Fotogaléria
Skica zobrazujúca proces tvorby komiksu...
Ukážka z komiksu Radostná správa.
+8Skica zobrazujúca proces tvorby komiksu...

Musíte si postavičku nacvičiť na nečisto, aby sa vám ľahko kreslila?

Pri ilustrovaní kníh vždy začínam tým, že sa potrebujem čo najviac zoznámiť s hlavnou postavou. Kým nie som spokojný, nejdem ďalej. Toto štádium zoznamovania mám veľmi rád. Pri hlasnej hudbe, ktorá mi postavu vystihuje, skicujem.

Na výstave v kaviarni Artfora sú aj tieto skice?

Výstava v Artfore je omnoho komornejšia ako tá v Mikuláši. To, čo sa dá rozvinúť v galérii v troch miestnostiach, nejde na dvoch stenách. Tak som sa nakoniec rozhodol, že tu uprednostním moje najobľúbenejšie strany na úkor skíc.

Výstava nám pripomenula, že 18. júla uplynie rok od nečakanej smrti Milana Lasicu. Aj vy ste na to mysleli?

Nie, priznám sa. S ponukou na výstavu prišli organizátori literárnej ceny Anasoft litera. L+S nám všetkým dali toľko, že sa nám pripomínajú neustále.

Hrdinom komiksu je okrem Milana Lasicu a Júliusa Satinského aj ich priateľ Kornel Földvári, známa postava slovenského umeleckého života a riaditeľ Divadla na korze. Ako sa vám kreslil on?

Kornela Földváriho som si musel naštudovať a pri ňom to bolo celkovo zložitejšie. Poznal som až jeho ikonickú podobu so šedivou bradou. Ani jeho fotiek zo šesťdesiatych rokov sme nemali mnoho. A žiaden videozáznam. Tak som si ho musel trošku vymyslieť.

Ukážka z komiksu Radostná správa. Foto: Ďuro Balogh a Peter Gärtner, vydavateľstvo Monokel
Radostná správa Ukážka z komiksu Radostná správa.

Príbeh sa odohráva v dávnejšej Bratislave. Aj tú ste si museli naštudovať?

Hneď pri prvom rozhovore s Peťom Michalíkom som ho vystríhal, že ak by som sa na to dal, architektúru budem kresliť iba fragmentárne. To bol jeden z mojich strašiakov. Nie veľmi rád kreslím architektúru. Nakoniec som si však tých pár objektov celkom užil. Veľmi mi pomohol Google Street View. Navyše boli lockdowny.

Najmä na Milanovi Lasicovi v komikse i na výstave upútajú jeho veľké guľaté oči. Je to vaša štylistická špecialita? Videl sa takto nakreslený?

Dosť dlho som pracoval s podobou Lasicu bez tých veľkých očí. Myslel som si, že som doma až do chvíle, keď mi napadlo, že ich oboch skúsim nakresliť tak ako Pištáčika. Knihu Dušana Dušeka, s ktorou som bol dovtedy asi najviac spokojný. A zdalo sa mi, že som konečne našiel ten správny výraz pre Lasicu.

Nevedel som ho opustiť, napriek pripomienkam ľudí, s ktorými som veci konzultoval. A vedel som, že on také oči nemá. Prvé ukážky komiksu, ktoré Lasica ešte videl, boli bez tejto štylizácie. K jeho osemdesiatke som preňho nakreslil karikatúru, ktorú mu v RTVS odovzdala Elena Vacvalová. Zodvihol obočie a nahováram si, že sa usmial ako Mona Lisa. Videl som to v televízii.

Radostná správa - obálka Čítajte viac Komiksový príbeh Lasicu a Satinského z čias, ktoré humoru nepriali

Stretli ste sa aj osobne s Milanom Lasicom?

Ak nerátam predstavenia v divadle, tak nie. Kvôli knihe sme naše stretnutie odkladali. Nechceli sme ho unavovať toľkí naraz a v mojom prípade to ani nemalo príliš zmysel. Chcel som sa s ním stretnúť, až keď si budem istý, že mám ich definitívnu podobu, ktorú chcem v komikse použiť.

Nakreslili ste do komiksu aj nejaké prekvapenie?

Je tam jedna výnimočná vec, na ktorú som doteraz zabudol upozorniť. V našej knihe je použité slávne slovenské – mäkké f, ktoré sa vždy prezentuje ako nepočuté a nevyslovené – povestné "ani mäkké f”. V našej knihe je viditeľné a dobre čitateľné. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už v nejakej slovenskej knihe v tejto základnej podobe vyskytlo. Je dosť možné, že je to v našej knihe celkom po prvýkrát. Nájdete ho v úlohe najkratšej možnej onomatopoji – zvukomalebného slova. Pozorný čitateľ ho môže nájsť v obrazovej prílohe tohto článku. Príjemné hľadanie prajem!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #komiks #rozhovor #výtvarník #Peter Gärtner #Ďuro Balogh #Radostná správa