Instagram zavádza rodičovskú kontrolu Ide o biznis a nie o záchranu detskej psychiky, tvrdí odborník na závislosti

Spoločnosť Meta ohlásila zavedenie rodičovskej kontroly pre sociálnu sieť Instagram, spustiť by ju mala v niektorých európskych krajinách už koncom júna. Možnosť vidieť do účtu svojho dieťaťa zaviedla spoločnosť po tom, čo boli zverejnené interné informácie o vplyve Instagramu na deti. Nová kontrola Instagramu však otvára tému práva dieťaťa na súkromie verzus právo rodiča chrániť dieťa pred neželanými obsahmi.

So psychológom a odborníkom na digitálne závislosti Jurajom Holdošom z Katolíckej univerzity v Ružomberku sme sa rozprávali o tom, čo táto kontrola znamená pre rodičov a ich deti a či je zárukou, že deti už budú chránené pred spornými algoritmami.  

Instagram zavádza rodičovskú kontrolu, cez ktorú môže rodič sledovať, ako dlho a čo jeho dieťa sleduje. Ako odborník na digitálne závislosti vnímate tento krok tak, že už konečne môžu rodičia pustiť svoje deti s ľahkým srdcom k Instagramu?

Stručná odpoveď je, že nie. Vôbec to nie je tak, že úžasná firma Meta urobí zrazu niečo dobré pre deti. Bola do toho donútená okolnosťami, keď jej bývalá zamestnankyňa vyniesla praktiky, ako Instagram naozaj pôsobí na deti a mladých. Spoločnosť i politici začali vážne riešiť, ako to regulovať, a Instagram na to reaguje touto rodičovskou kontrolou. Je to už len reakcia, ktorá však má veľa otáznikov.  

Naďalej platí, a potvrdzujú to aj naše výskumy, že ak sociálne siete používajú deti pod trinásť rokov, tak sú pre ne pomerne toxické.

V akom smere?

Mnohé informácie, ku ktorým sa na sociálnych sieťach dostanú, ich vystrašia, sú pre ne nepríjemné, nemajú šancu im rozumieť. 

Konkrétne Instagram je však toxický práve pre deti okolo trinásteho roku, špeciálne pre dievčatá. Tým, že je Instagram pomerne narcistická sieť, deti sa nevyhnú fenoménu porovnávania sa, ktorý v tomto veku majú tak či tak v sebe. 

Každý sa tam ukazuje cez fotky v tom najlepšom svetle. Nejaká influencerka tam vyzerá tak, že sa ráno zobudila ako z časopisu, dieťa nevie vyhodnotiť, že ona už má vtedy dvesto fotiek za sebou, a nato, aby tak vyzerala, strávila pred zrkadlom dve hodiny a použila tri filtre a špeciálne osvetlenie. Deti nevedia, že to, čo vidia, nie je realita. 

V puberte, keď sú dievčatá, ale aj chlapci mimoriadne kritickí k svojmu výzoru, k svojim výkonom, tak sa porovnávajú s tým, čo denne vidia, čiže s fotkami na Instagrame. Aj preto máme pandémiu porúch príjmu potravy, sebapoškodzovania, závislosti od výkonu a podobne. 

Dnes už vieme, že spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, mala interné výskumy, ktoré tieto vplyvy potvrdzujú, ale zatajila to a algoritmy, ktoré sú nastavené na porovnávanie sa, nezmenila. Až keď to spomínaná whistleblowerka zverejnila v amerických novinách, tak sa okolo toho začali diať veci. Určite je dobre, že sa začalo niečo robiť a nastala istá regulácia.

Osobne si však myslím, že aj v tomto prípade ide o biznis a nie o záchranu detskej psychiky. Ale ako rodičia by sme mali aspoň túto možnosť využiť a niečo s tým robiť. 

Foto: archív J. H.

Keď sa chcelo dieťa prihlásiť na Instagram a nemalo ešte potrebných trinásť rokov, mohlo systém jednoducho obísť a Instagram veselo používať. Je teda jasné, že Instagram nepoužívajú len deti nad trinásť rokov. 

Aj z našich reprezentatívnych výskumov zo Slovenska vieme, že na Instagrame sa pohybujú pod svojím kontom aj oveľa mladšie deti. Máloktorý rodič vydrží tlak dieťaťa a Instagram mu nakoniec povolí aj oveľa skôr. Tým, že takmer každé dieťa je na Instagrame, tie, ktoré ho nemajú, sú vylúčené z komunity rovesníkov a nemajú už spoločné témy. Tento tlak mnoho rodičov neustojí a deti tam preto púšťajú oveľa skôr, ako je to vhodné. 

Kedy je tá hranica, keď je dieťa na Instagram ako-tak zrelé?

Podľa mňa by bolo ideálne vydržať aspoň do tých trinástich rokov, čo je aj oficiálna hranica, a nepustiť ho tam bez dozoru. Počkal by som si určite na možnosť spomínanej rodičovskej kontroly. Hranica trinásť rokov však neznamená, že už je dieťa v bezpečí.

Má ísť o prepojenia konta rodiča s kontom dieťaťa, kde rodičovi prídu raz týždenne reporty, čo dieťa sleduje a koľko času tam trávi. 

Má to však háčik, a to taký, že dieťa musí kontrolu rodičovi umožniť svojím súhlasom. Celé je to nastavené tak, že práva dieťaťa na súkromie sú tu veľmi podčiarknuté. To nemusí byť zlé, ak je vzťah rodiča a dieťaťa ideálny. To sa však v puberte dosahuje nie vždy ľahko, čiže to môže byť problém. 

Predpokladám, že takáto kontrola môže ísť hladko tak pri piatich percentách populácie. Myslím si, že pred zákonom je za dieťa zodpovedný rodič a niektoré rozhodnutia má mať možnosť urobiť on, vzhľadom na to, že vie lepšie vyhodnotiť riziká. 

Vnímam to ako dôležitú filozofickú debatu, ktorá ide naprieč ľudskými právami, sebaurčovaním identity, digitálnou identitou. Po novom majú mať deti právo určiť si tieto veci samy. Nie som si istý, či je to správna cesta. Pochybujem, že dieťa si vie objektívne zhodnotiť všetky dosahy, ak dostane práva v takýchto oblastiach.  

Instagram nedovolí rodičovi vidieť súkromné správy, ktoré dieťaťu prídu cez Instagram, a nemôže si pozerať ani účty ľudí, ktorých dieťa sleduje. Práve cez správy však môžu deti kontaktovať nebezpečné osoby.

Práve cez správy sa často deje šikanovanie alebo sexuálne útoky. V mene práva dieťaťa na súkromie sa k tomu však ako rodičia nedostaneme. Samozrejme, ideálne je mať vzťah dôvery, aby sa nám dieťa zdôverilo samo. Ale v puberte to tak nie vždy funguje. 

Mnohým rodičom Instagram nie je blízky, lebo narcistické ukazovanie sa im je prirodzene proti srsti. Rodičovská kontrola však vyžaduje, aby si rodičia založili na Instagrame svoje konto. 

Áno, v podstate je to nábor dospelákov na Instagram. (Smiech.) Ja som veľmi skeptický, že by tieto megafirmy hľadeli na dobro samotných ľudí a nie na zisk. Inak by sa spomínané algoritmy zmenili dávno a nebolo by treba rodičovské konto. 

Napriek tomu tvrdím, aby sme to ako rodičia využili ako možnosť začať vstupovať do sveta svojich detí a začali sa viac rozprávať. U malých detí vieme nastaviť striktné hranice, ale u starších to už celkom nejde. Začnú nám unikať a hľadať si možnosti, ako sa na Instagram dostať bez nášho vedomia. 

Mať ako rodič v rukách časový limit pohybu na internete sa predsa dá obmedziť aj inak ako len cez rodičovskú kontrolu, ktorú prinesie Instagram. 

Práve, aj IOS aj Android už majú svoje mechanizmy, ktoré rodičom umožňujú kontrolovať časový limit dieťaťa na internete aj pre konkrétne apky. Ja to veľmi odporúčam, ak sa to dobre nastaví, tak je to naozaj funkčné. Mnohé deti zvyknú scrollovať Instagram v noci na úkor spánku, toto sa dá takto pekne ošetriť. 

Instagramová kontrola má však dávať rodičovi notifikácie, ak dieťa komentuje alebo sleduje nevhodný obsah. 

Tomuto celkom nedôverujem, lebo algoritmy nedokážu nevhodný obsah odhaliť na sto percent. Plus v prípade, ak malé dievča sleduje kontá modeliek, ktoré riešia len postavu, stravu a výzor – aj to vyhodnotí ako nevhodný obsah? Veď aj takéto obsahy môžu mať devastačné psychologické dôsledky a môžu viesť až k smrti dieťaťa pre poruchy príjmu potravy. Tu nejde len o násilie a sexuálne obsahy. 

Tu sa vraciame k základnej otázke, či má rodič vôbec pustiť dieťa na Instagram, keď následne toto všetko musí riešiť.

Môžeme ísť aj amishovským štýlom, že sa vyhneme technike vôbec, ale nie som si istý, či je to správna cesta. Aj takto môžeme deťom ublížiť. Zoberme si obdobie pandémie, vtedy bol internet jedinou možnosťou, ako byť so svojimi rovesníkmi v kontakte. Ak by neboli spojení aspoň cez sociálne siete, tak by škody na ich mentálnom zdraví boli ešte väčšie, ako sú. Siete nemusia byť úplne zlé, ak sa používajú rozumne.

Mnohí rodičia sa môžu pýtať, prečo dávať do rúk dieťaťa niečo, čo reálne nie je v jeho moci mať pod kontrolou, keďže algoritmy sú dnes nastavené tak, aby nabádali k závislosti. 

Je to tak, náš mozog každé zapnutie sociálnej siete vyhodnocuje ako odmenu, čo spôsobuje návyk. Napriek tomu si myslím, že je to pre deti aj spojenie so svetom, z ktorého by sme nemali utekať. 

Nemáme šancu dieťa uchrániť pred všetkým. Vieme mať tento svet nejako pod kontrolou a vieme veľa vysvetliť. Nie každé riziko vedie k obrovskému poškodeniu. Niektoré riziko je možnosťou, ako niektoré témy otvoriť, rozprávať sa o nich. 

Som zástancom toho, aby sme deti do tohto sveta vyzbrojili, aby sa nenechali poškodiť. Úplný základ je v tom, aby sa doma cítili bezpečne a prijaté. Ak toto deti doma majú, veľa škodlivých vecí po nich stečie ako po teflone. Hoci pripúšťam, že je tu riziko, že niektoré deti to zomelie.