Rok sedemdesiateho výročia založenia Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre je príležitosťou bilancovať. Pospomínať na tisíce absolventov, ktorí tu preberali absolventský diplom a rozišli sa do praxe, aby ho zúročili. Nebolo to vždy v odvetví, na ktoré sa pripravovali, ktoré je spojené s pôdou, chlebom, výživou. Pretože mnohí z nich skrývali v sebe túžbu uplatniť sa v inom smere, ich srdcu najbližšom...

Jedna z najvýraznejších slovenských poetiek - Mila Haugová - ktorá si v júni tohto roku pripomína významné životné jubileum, bola jednou z nich. Autorka vyše dvadsiatich básnických zbierok, z ktorých mnohé sú preložené do cudzích jazykov, sama aj prekladateľka, túžila ako mladá žena po štúdiu na filozofickej fakulte. Neblahé päťdesiate roky 20. storočia však hlboko zasiahli aj do jej života a určili mu iný smer. Napriek tomu, že milovala literatúru a cudzie jazyky, nebolo jej to dopriate. Aj keď štúdium na vtedajšej VŠP bola pre ňu z núdze cnosť, vo svojej biografii s názvom Zrkadlo dovnútra (2010) si na študentské roky v Nitre spomína s láskou. Na priateľov, učiteľov, na mladé lásky...na dlhé hodiny cvičení v laboratóriu, ktoré si potajme krátila čítaním, napokon aj na nepopulárnu prax v maštali... Po ukončení štúdia v roku 1964 krátko pôsobila ako agronómka a stredoškolská učiteľka, aby napokon zakotvila v tom, čo jej bolo a stále je srdcu najbližšie. V literatúre. Prvé verše začala uverejňovať v roku 1976 a knižne debutovala v roku 1980 básnickou zbierkou Hrdzavá hlina. Dodnes ich má na konte peknú hŕbu a zaradila sa nimi do zlatého fondu slovenskej literatúry.

Poetka, ktorá sa narodila 14. júna 1942 v Budapešti ako Emília Labayová, žije v súčasnosti striedavo v Bratislave a Zajačej doline pri Leviciach. Mile Haugovej k jubileu srdečne blahoželáme a prajeme okrem zdravia veľa tvorivej energie!

Na návšteve u poetky Mily Haugovej: "Ja nie som botanik, ja som kvet"  (Poľnohospodár, 20. 4. 2007)

.