Na vlastné buľvy: Chlapci a chlapi

Sú futbalové zápasy, pri ktorých prehra o päť gólov nevypovedá všetko o dianí na ihrisku. Prvý zápas reprezentácie Slovenska do 19 rokov na domácom turnaji EURO proti Francúzsku takým zápasom nebol. Vyzeralo to ako keď chlapci hrajú proti chlapom.

Slovensko – Francúzsko 0:5 (0:2)

Nádherný horúci letný podvečer začali súperi hostiteľom kaziť po prvej štvrťhodine. Cez ľavého obrancu prešiel Perreira ako nič a jeho prihrávku do malého vápna Tchaounna doklepol bez problémov. Po ďalšej to isté zopakovali mladí Francúzi z druhej strany. To asi aby ľudia na tribúnach neboli ukrátení a mali rovnaký zážitok z pekného futbalu favorita. Druhým strelcom bol Bonny. A bol kľud.

Slováci síce začali odhodlaní, trnavské slnko a najmä nemilosrdný súper uberali z odhodlania Rusnákovcov (trénerom našej devätnástky je Albert starší) každou minútou. V prvom polčase sa síce naši niekoľkokrát pozreli pred brankára Lo-tutalu, neodohralo sa pred ním ale nič, čo by stálo za zmienku. Možno akurát to, že to bol z našej strany lepší polčas.

Druhý síce otvorila strela modrých (rozumej Slovákov) spoza šestnástky, obaľovačka ale obaľovala meter, možno dva mimo bránky. Síce sme začali striedať, Francúzi okolo šesťdesiatej minúty začali strieľať góly. Najprv Virginius potrestal stratu pri vyvážaní lopty pred šestnástkou, potom ukázali jednoduchú akciu z pravej strany a podobnú znova aj z ľavej. Za päť minút. Bolo nula-päť.

Posledná polhodinka sa dohrávala v tréningovom tempe. Najmä čo sa Francúzov týka. Mohli sme tak napríklad obdivovať dve ľudské hory, ktoré im robili stopérov. Touré aj Camara majú priezviská, akých sú vo futbale desiatky. Postavy majú na svoj vek a umiestnenie na ihrisku unikátne. V celom druhom polčase sme ich mali priamo pod očami, do šprintov sa rozbehli možno trikrát. V úplnej pohodičke odstrašovali pohľadom a odzbrojovali púhou prítomnosťou na trávniku.

Naši si neťukli, Francúzi sa dobre rozohrali. Tréner Slovenska môže mať úplnú pravdu, keď ich pasoval po zápase na favoritov na titul. Sú inde, ako naši.

Bufety a diváci

Prvý zápas turnaja prilákal do City Arény solídnu návštevu. Vyše päť tisíc ľudí si kúpilo lístky a prešlo turniketmi. Zloženie publika bolo ale iné, ako býva na ligových, či reprezentačných zápasoch. A to je dobre.

Lístky za euríčko umožnili návštevu futbalovým skupinám malých hráčov aj celým rodinám. Atmosféra bola typicky reprezentačná. To znamená miestami pár pokrikov Héja Slovensko a jeden Macejko. V druhom polčase keď už boli všetky góly popadané sa hustejšie obsadená časť hlavnej tribúny pokúšala o mexickú vlnu. Asi desiata sa preliala na opačnú tribúnu, ani jedna neurobila celé kolo. Nevadí.

Čo prekážalo viac, boli bufety. Z nejakého dôvodu to v nich znova vyzeralo, že päť tisíc ľudí na vyše 17-tisícovom štadióne je jednoducho priveľa. Po štvrťhodine na priamom slnku moje dieťa vysmädlo, skúsil som výjazd k najbližším okienkam. Boli tri. Pri každom had ľudí. Kým sme prišli na rad, ubehlo dvadsať futbalových minút. Uprostred polčasu.

Podľa mňa kto sa na pivo, či nealko postavil na začiatku prestávky, stojí tam ešte teraz. Nehovoriac o tom, že už po prvej polhodine bolo na regáloch s pochutinami veľmi prázdno a na pohľad rýchlo dochádzali aj pollitrovky v chladničkách. Celkom tomu nerozumiem.

Ešte dvakrát

Záverečný turnaj ôsmich najlepších euro reprezentácií sa neorganizuje každý deň, ani každý rok. Mladíci dostali šancu pomerať sa s elitou, premiéru nezvládli. Nevadí, majú ešte dve príležitosti na reparát. Proti Talianom aj Rumunom verme odohrajú vyrovnanejšie zápasy. Na rovnakom štadióne, v rovnakom čase, zrejme aj pod rovnako horúcim slnkom.

Určite sa choďte pozrieť, ak ste v sobotu neboli. Snáď sa poučia aj v bufetoch.