Kliešte sú čoraz aktívnejšie Či nás nakazia, závisí od dĺžky cicania, nie od toho, či v koži zostala hlavička

Každé leto nám radosť z pobytu v prírode kazí potenciálna hrozba, že sa my alebo naše deti vrátime domov s kliešťom. Mnohí máme obavu, či kliešťa dokážeme správne vybrať. Zneisťujú nás aj varovania, ktoré sa každoročne objavujú –​ čo zaručene robiť nesmieme, aby nás kliešť neinfikoval.

„Ak máte nejaký spôsob, ktorý vám funguje, viete tak vybrať kliešťa, tak s tým pokojne pokračujte ďalej,“ upokojuje parazitologička a vedúca sekcie medicínskej zoológie na Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied Markéta Derdáková.

„Nemyslím si, že nejaká štúdia niekedy dokázala, že kliešť vypustí obsah žalúdka do hostiteľa práve za tých pár sekúnd, počas ktorých sa vyťahuje,“ povedala pre Postoj.

S Markétou Derdákovou sme sa rozprávali o tom, na akých miestach v prírode môžeme kliešte „chytiť“ najčastejšie, prečo sa im darí aj v mestách, či nám môže kliešťa priniesť do domácnosti aj domáce zviera, ale aj ako postupovať, ak sme si práve vybrali jedného či viac kliešťov.

Má kliešť radšej deti alebo dospelých? Svojho hostiteľa si vyberá alebo využíva každú príležitosť?

Kliešť nie je veľmi pohyblivý a čaká napríklad na steble trávy. Má takzvaný Hallerov orgán, je to senzorický orgán, ktorým vníma vydychovaný oxid uhličitý či už od človeka, alebo zvieraťa. Kliešť čaká, číha na svojho hostiteľa, nejde za ním. Pri deťoch je to možno častejšie, lebo sú nižšie a kliešte sa nachádzajú práve v nižších vrstvách vegetácie. Deti sa obtrú o trávu, o ker, sadnú si na lístie, v ktorom sú kliešte. Kliešť zacíti vydychovaný oxid uhličitý a už má vybratého svojho hostiteľa.

Takže deti sú pre kliešte len viac dostupné.

Áno, deti viac behajú mimo cestičiek v lese. Kliešte väčšinou číhajú na takých cestičkách, kadiaľ chodí zver, a na hraniciach lesa a lúky.

Keď sme s deťmi na výlete v prírode, kde by sme mali byť najopatrnejší?

Nižšie riziko je na slnečných miestach, lebo kliešťovi vyhovuje vlhké prostredie, kde je teplo a vlhko, a nie priame slnko. Na priamom slnku vyschne. Ani keď prší alebo veľmi fúka vietor, nie sú kliešte aktívne.

Ktoré miesta obľubujú najviac?

Nachádzajú sa všade, kde je vegetácia a hostitelia – zvieratá, na ktorých cicajú, teda v lesoch, parkoch, záhradách, ale aj na lúkach. Najaktívnejšie sú na jar a začiatkom leta, najmä ráno a večer, keď nie je silné slnko. Vyhovuje im mikroklíma, kde je aspoň osemdesiatpercentná vlhkosť. V lesoch je to v húštinách a na cestičkách, kadiaľ chodí zver.

Mnohí majú skúsenosť, že po prechádzke lesom si domov prinesú aj viacero kliešťov naraz.

Kliešte napríklad odpadnú zo srnky na mieste, kde tieto zvieratá majú ležovisko a tam vo vrchných vrstvách metamorfujú buď z nižšieho vývojového štádia na vyššie, alebo tam samička nakladie vajíčka. Z nich sa po nejakom čase vyvinú malé larvy a tie sa potom nachádzajú v zhlukoch, napríklad v lístí. Človek si tam sadne alebo zbiera huby a môže sa stať, že má naraz na sebe aj dvadsať lariev.

Podobným spôsobom odpadávajú nacicané kliešte aj z myší alebo z vtákov, v dôsledku čoho je ich viac sústredených na jednom mieste. Preto sa môže stať, že idete do lesa a neprinesiete si jedného, ale aj desiatky kliešťov na sebe.

Prechádzame sa s deťmi v meste, kde tam môžeme dostať kliešťa?

Všade, kde je vegetácia. V parkoch, ale určite ich je tam menej ako v lesoch, pretože sú kosené a upravované. Keď sa budete prechádzať po chodníku v parku a nedostanete sa do kontaktu s trávou, tak kliešťa nemôžete dostať, nespadne na vás zo stromov. Ale keď si sadnete na trávu pri nejakom kríku, tam to riziko je.

Na akých druhoch zvierat kliešte v mestách parazitujú?

V mestách je veľa drozdov, ktoré sú veľmi dôležitými hostiteľmi kliešťov, pretože trávia veľa času na zemi, pohybujú sa v kríkoch, lístí, kde sa na ne kliešte môžu pricicať. Okrem toho sú drozdy aj rezervoármi borélií, teda dokážu preniesť infekciu do ďalších kliešťov. Ide najmä o druh Borrelia garinii, ktorá je zodpovedná za neuroboreliózu.

Ďalej sú v mestách hostiteľmi kliešťov a rezervoármi borélií hlodavce, ježe, veverice, na nich cicia veľmi veľa kliešťov. Rovnako deti v škôlke vyjdú na dvor, kde sú kríky, aj tam môžu natrafiť na kliešťa. Kliešte sú na cintorínoch, kúpaliskách, všade, kde je tráva a kríky a kde je možnosť výskytu spomenutých zvierat.

Keď sme v rodinnom dome s dvorom, ktorý pravidelne udržiavame, môžeme dostať kliešťa aj tam?

Na trávniku nie, ale predpokladám, že sú tam nejaké kríky alebo niečo, kde sa môže vyskytnúť hlodavec či prísť drozd. Dokonca aj jašterice sú častým hostiteľom kliešťov a rezervoárom borélií. Keď trávu kosíte, na tom mieste ho nedostanete, ale nikdy to nie je tak, že je pri dome len trávnik a betón.

Foto: Postoj/Marka Zacková

A čo domáce zvieratá? Môže napríklad pes priniesť do domácnosti kliešťa, ktorý prejde na niekoho z domácnosti?

Je to málo pravdepodobné. Jedine vtedy, ak psy – tým, že všade pobehujú – narazia práve na hniezda kliešťov. Ak sa kliešť na neho ešte neprisal a vy sa ho práve dotýkate a nevšimnete si ho, môže sa to stať.

Veľmi ojedinele sa stáva aj to, že kliešť sa trošku prisaje a znovu prejde na iného hostiteľa. Robili sa výskumy, pri ktorých sa zisťovalo, akú DNA mali kliešte v sebe. Stalo sa, že aj pri larve, čo je prvé vývojové štádium, našli zvyšky krvi aj dvoch druhov zvierat. Ako keby sa zavŕtala do kože, hostiteľ jej nechutil a išla na druhého. Ale to je veľmi ojedinelé. Keď sa už kliešť pricicia, zvyčajne sa prilepí na svojho hostiteľa, takže nie je jednoduché, aby šiel niekam inam.

Niektorí rodičia nemajú odvahu kliešťa deťom sami vyberať. Je nebezpečné manipulovať s ním, keď si nie sme istí, či to robíme správne?

Myslím si, že môžu pokojne vyberať kliešťa dieťaťu aj sami. Kliešť nemá závity ako skrutka. Ak je to nymfa, čiže nižšie vývojové štádium, tak ju stačí len pevne uchopiť do pinzety a vytiahnuť. Keď je to dospelý kliešť alebo presnejšie dospelá samička, tak tam už kliešťa treba mierne pokývať do strán a potom vytiahnuť.

Dajú sa kúpiť špeciálne pinzety alebo aj podberáky, čo používajú skôr veterinári pre zvieratá, ale fungujú aj na ľudí. Mne veľmi vyhovuje – a odporúčam ho pre tých, ktorí sa boja kliešťa vyťahovať – v lekárni bežne dostupný prípravok, ktorý kliešťa zmrazí. Nastriekate ho a priloženou plastovou pipetou veľmi ľahko vyberiete.

Čo ak sa nám nepodarí vybrať kliešťa celého?

Nič hrozné sa nestane. Ak zostane v tele hlavička, vylúči ju telo časom samo. Netreba sa toho báť, nikto nedokázal, že by mohol kliešť niečo do tela vypustiť, ak v ňom zostane hlavička. Ak je kliešť nakazený, tak závisí od dĺžky cicania, a nie od toho, či pri vyberaní niečo zostalo v koži. Nie každý nakazený kliešť nakazí aj človeka. Záleží to od individuálnej vnímavosti, od imunity a od toho, ako skoro sa kliešť odstráni.

Obavy rodičov sú niekedy pochopiteľné, každý rok sa v médiách objavujú správy, čo s kliešťom zaručene robiť nesmieme, napríklad nemydlite, neolejujte.

Ja by som povedala, že ak máte nejaký spôsob, ktorý vám funguje, viete tak vybrať kliešťa, tak s tým pokojne pokračujte ďalej. Nemyslím si, že nejaká štúdia niekedy dokázala, že kliešť vypustí obsah žalúdka do hostiteľa práve za tých pár sekúnd, počas ktorých sa vyťahuje.

Ako dlho musí byť nakazený kliešť prisatý, aby človeka nakazil?

Tvrdí sa, že 24 až 48 hodín, podľa posledných experimentov českých i našich kolegov je predpoklad, že pri niektorých druhoch boreliózy dochádza k prenosu ešte skôr. Môže sa stať, že už aj po dvanástich hodinách. Čiže keď prídete z prechádzky, prezriete sa a kliešť len lozí po tele alebo cicia krv len veľmi krátko, prenos borélií by nemal nastať.

Inak je to však v prípade vírusu kliešťovej encefalitídy, tam prenos nastáva veľmi rýchlo. Tento vírus však nie je taký častý ako borélia, prevalencia je len jedno až dve percentá, aj to nie v každej lokalite, ale už sa šíri a vyskytuje aj tam, kde predtým vôbec nebol. Keď sa ľudia boja a často chodia do prírody, voči tomuto vírusu je účinné očkovanie, ktoré odporúčam. Pretože nakaziť sa môže človek nielen prisatím kliešťa, ale aj konzumáciou nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Už aj malé deti sa môžu očkovať.

Ak niekto očkovanie odmieta, ako sa dá ešte inak chrániť?

Očkovanie je určite menej škodlivé ako pravidelné používanie napríklad repelentov. Hovorí sa, že keď ideme do lesa, tak z dôvodu výskytu kliešťov si máme dať dlhé nohavice, všetko svetlej farby, aby sme si kliešťa všimli, nohavice zakasať do ponožiek. Ale kto takto bude chodiť do lesa?

Určite, keď idete hlavne na jar alebo v lete do lesa, má význam repelent použiť. Nie však každý deň. Sú aj prírodné repelenty založené na pôsobení aromatických olejčekov. Kolegovia na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV robili experimenty, ako fungujú, a zistili, že sú účinné len krátko a treba ich striekať opakovane.  

Keď sa nám úspešne podarí kliešťa vybrať, čo si máme všímať, aby sme zachytili prípadné ochorenie včas?

Keď ste si všimli, že máte kliešťa, treba dva týždne postihnuté miesto pozorovať. Môže sa objaviť škvrna – boréliový erytém.

Objavuje sa na mieste, kde bol kliešť prisatý, alebo môže byť aj inde?

Neskôr sa môže objaviť aj inde, ale prvýkrát by to malo byť na mieste, kde bol prisatý kliešť. Netreba si však zamieňať opuch, ktorý vznikne po odstránení kliešťa, s erytémom. Erytém boréliový je už širšia vyrážka, ktorá sa zväčšuje a môže mať v priemere aj desať centimetrov. Na okrajoch je červená, v strede sa môže vybieliť. Môže byť teplá a veľmi svrbieť. Objavuje sa asi pri 60 až 70 percentách ľudí, ktorí majú boreliózu.

Takže zostáva pomerne vysoké percento ľudí, pri ktorých sa neobjaví. Aké sú ďalšie príznaky?

Teplota do 38,0 stupňov, vyššia teplota nie, tá je typická pri víruse kliešťovej encefalitídy. Prvotnými príznakmi boreliózy môže byť nočné potenie, začne tuhnúť šija, čo sú prvé nervové príznaky boreliózy. Môže sa objaviť ochrnutie tvárového nervu, ktoré je dočasné, opadne ústny kútik a očné viečko, často to majú deti. Alebo boréliový lymfocytóm na ušnom lalôčiku a opuchnuté uzliny.

Môže sa stať, že si kliešťa nevšimneme, nemáme závažnejšie príznaky a lekára nevyhľadáme.

Vtedy môže nastúpiť druhé štádium, ktoré prichádza po niekoľkých mesiacoch, a tam môže byť už viac erytémov aj na inom mieste, než na ktorom bol kliešť, a nastupujú závažnejšie klinické príznaky.

Lekári už s touto diagnózou počítajú, preto je predpoklad, že ju zachytia podstatne skôr, než by sa to dostalo do takého štádia. Ale nevylučujem, že sa to nemôže stať. Vo všeobecnosti je toto ochorenie jednoducho liečiteľné antibiotikami.

Horšie je to už asi s kliešťovou encefalitídou.

Je to veľmi nepríjemné ochorenie, ľudia majú zápal mozgových blán, veľakrát skončia v nemocnici, potrebujú byť na podpornej terapii, dlhodobo sú v rekonvalescencii. Dá sa tomu predísť očkovaním, tak prečo nie?

Keď si niektorí ľudia vyberú kliešťa, pošlú ho do laboratória vyšetriť, či bol infikovaný.

Túto službu poskytujeme aj u nás na Ústave zoológie SAV. Keď nám ľudia pošlú kliešťa živého alebo v liehu, DNA sa zakonzervuje a my vieme zistiť, či je tam prítomnosť DNA patogénu, napríklad borélií. V prípade vírusu kliešťovej encefalitídy je to RNA vírus, ktorý alkohol ničí, takže v tomto prípade je vyšetrenie zložitejšie.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Má zmysel zisťovať, či bol kliešť infikovaný, keď ľudia nemusia dostať boreliózu ani v takom prípade?

Môže im to dať informáciu, či sa majú ešte viac sledovať. Neznamená to, že tí ľudia musia ochorieť. Len majú informáciu, že áno, mali sme na sebe kliešťa, ktorý bol pozitívny. Môžu však mať aj iného kliešťa a môže sa stať, že práve ten, ktorého si dajú vyšetriť, bude negatívny a budú mať iného, ktorý je pozitívny.

Je v súčasnosti infikovaných kliešťov viac ako v minulosti?

Závisí to od toho, čím sú viac infikované. Pretože len u nás prenášajú kliešte niekoľko druhov vírusov, baktérií, ktoré vyvolávajú bakteriálne ochorenia, a parazitov. Je to vektor celej škály pôvodcov infekčných ochorení, pričom lymská borelióza je najčastejšie ochorenie, ktoré kliešte prenášajú. Nemyslím si, že ich je viac nakazených.

Od čoho závisí, či je kliešť infikovaný?

Závisí to od hostiteľov. Rezervoárový hostiteľ je zviera, na ktorom sa kliešť musí nacicať, aby sa nakazil. Je to napríklad myš, ktorá je nakazená baktériami boréliami a ktorú kliešť musí cicať v nižšom vývojom štádiu, napríklad v štádiu larvy. Nacicia sa, potom sa metamorfuje na nymfu a tá sa už môže prisať na človeka a nakaziť ho.

Je dnes kliešťov viac alebo skôr o nich viac hovoríme?

Áno, vo všeobecnosti sa zvyšuje ich aktivita a je ich viac.

Čo je príčinou?

Môže to byť aj v dôsledku globálnych klimatických zmien, aj v zmenách toho, ako sa udržiava vegetácia u nás. Tiež sa šíria rezervoároví hostitelia, napríklad šakaly, ktoré sa predtým u nás neobjavovali. Alebo takí hostitelia, ktorí niekedy v minulosti na Slovensku boli, ale už vymizli a znovu sa objavujú.

Aj migrujúce vtáky môžu na naše územie zaniesť kliešte, a to aj také druhy, ktoré sa v strednej Európe bežne nevyskytujú. Je to napríklad kliešť Hyalomma, ktorý je tropický alebo subtropický. No už dokáže dokončiť vývojový cyklus aj u nás a to aj v dôsledku toho, že je u nás teplejšie a prežije aj v zime.

Ako sa prejavuje zmena podnebia na výskyte kliešťov u nás?

Keď hovoríme o kliešťovi obyčajnom, ktorý je najčastejší a najvýznamnejší prenášač ochorení u nás, ten sa vyskytoval viac na juhu, v listnatých, maximálne zmiešaných lesoch do výšky 600 až 800 metrov nad morom.

Za posledné desaťročie pozorujeme ich zvýšený výskyt na severe Slovenska, kde predtým neboli, vo vyšších nadmorských výškach, napríklad aj v okolí Štrbského Plesa. Monitorovali sme kliešte aj na Martinských holiach. Nachádzame ich už aj v nadmorskej výške do 1200 metrov. Je ich málo, ale už boli zaznamenané.

Viaže sa výskyt nakazených kliešťov na nejaké oblasti? Vieme povedať, že v niektorej časti Slovenska ľuďom hrozí väčšie riziko, že sa nakazia boreliózou?

Nemôžme povedať paušálne, že napríklad na západnom Slovensku je viac nakazených kliešťov. Môžeme ísť do lesa vedľa a nájdeme v ňom ohradený park, kde sa nedostane určitý druh rezervoárového hostiteľa, napríklad hlodavce. Už tam bude chýbať nejaký článok a druh borélií viazaných priamo na hlodavce tam nebude.

Je to zložitý biologický proces, pri ktorom sa nedá paušalizovať, že je ho viac. Aj keby sme každý rok išli na to isté miesto, bol by tam iný výskyt. A závisí to v prípade všetkých kliešťami prenášaných ochorení od výskytu rezervoárových hostiteľov, čiže zvierat, ktoré podporujú cirkuláciu patogénu v ohnisku.

Vo všeobecnosti je borélií veľa na celom Slovensku. Čísla o priemernej nakazenosti hovoria, že v celej Európe je nakazený každý piaty kliešť. Ale ako som povedala, v niektorých parkoch či lesoch, pokiaľ tam chýba nejaký článok v prenose, ich môžu byť len štyri percentá, ale inde zase až štyridsať percent.