Chýbajúci dielik

Hoci som o tom nevedel, Ježiš ma po celý ten čas hľadal

Gary Zimak

Mal som len dvadsať rokov. Sedel som v ordinácii svojho lekára a diskutoval som s ním o výsledkoch niekoľkých vyšetrení. Odnepamäti som bojoval s hypochondriou; tentoraz som bol presvedčený, že mám nádor na mozgu alebo nejaké skryté ochorenie srdca. Čím iným by sa dala vysvetliť silná bolesť hlavy a prudké búšenie srdca? Bol som šokovaný, keď mi lekár povedal, že všetky moje testy vyšli dobre. Podľa všetkého som bol úplne zdravý. Pýtal sa mal len, či som niekedy neuvažoval o meditácii alebo iných relaxačných technikách.

Hoci som zúfalo túžil po úľave od záchvatov paniky a iných znepokojivých príznakov, jeho otázka ma rozrušila. Meditácia? Relaxačné techniky? Spomenul som si na to, ako už dvanásť rokov chodím na náboženstvo a vzdelávam sa v katolíckom duchu a pravidelne chodím na svätú omšu. A nesľúbil mi vari nebeský Otec, ktorý ma miluje, že sa o mňa postará? Prečo mi to všetko nepomáha upokojiť nervy a myseľ?

Keď na ten čas spätne hľadím dnes, vidím, že mi v živote niečo chýbalo. Presnejšie povedané, nebolo to niečo, ale Niekto. Navonok som bol dobrý katolík. Nikdy som nevynechal nedeľnú svätú omšu, chodil som pravidelne na svätú spoveď a dokonca som aj čosi vedel o Ježišovi. Chýbal mi však osobný vzťah s ním. Jednoducho povedané, nepoznal som ho.

 

Semená boli zasadené

Možno ste si pomysleli, že toto bol okamih, keď mi to všetko došlo a konečne som odovzdal svoj život Kristovi a nechal ho prevziať vládu nad svojím životom. Ale tak to nebolo. No vtedy a aj pri iných príležitostiach – keď mi napríklad kamarát na základnej škole rozprával o svojej skúsenosti s modlitbou alebo pri mojej prvej skúsenosti s charizmatickým modlitbovým stretnutím v sedemdesiatych rokoch – bolo zasiate semienko. Pri každej tejto príležitosti sa Ježiš pre mňa stal o niečo skutočnejším. Vtedy som si to neuvedomoval, no kráčal som po ceste k obráteniu. Hoci mi niečo stále chýbalo, bol som stále čoraz bližšie k objaveniu posledného chýbajúceho dielika.

V priebehu nasledujúcich desiatich rokov boli zasiate ďalšie semienka. Ježiš sa pre mňa stal ešte o čosi dôležitejším, no stále nie dosť dôležitým. Niečo mi stále chýbalo. Viac som sa modlil, ale stále som nevnímal Pánovu prítomnosť intenzívne. Skúšky a trápenia života mi pripadali oveľa „skutočnejšie“ ako on. V dôsledku toho boli moje dni naplnené veľkou úzkosťou.

Nebol som na tom dobre. Môj život bol nudný a monotónny. Vzal som si úžasnú ženu, mal som dve krásne deti a dobrú prácu, no cítil som sa akýsi prázdny. Najlepšie to vysvetlím, keď poviem, že som životom prechádzal ako námesačný. Môj všedný život sa však mal stať oveľa vzrušujúcejším.

 

Boh ma hľadal

Netvrdím, že som odborník na to, prečo Boh robí to, čo robí, ale jedno viem určite: on veru vie, ako upútať našu pozornosť. Ja ho najpozornejšie počúvam, keď mám strach. A keďže môj najväčší strach vždy súvisel so zdravotnými problémami, asi tušíte, čo nasledovalo.

Jedného dňa som v práci začal pociťovať nepríjemný pocit v ľavej časti brucha. Po mnohých lekárskych vyšetreniach a návštevách špecialistov sa zistilo, že som sa buď nakazil nejakým vírusom, alebo mám lymfóm s nízkym stupňom zhubnosti. Nanešťastie, nebolo možné rýchlo a definitívne určiť diagnózu. Vyšetrenia a testy sa mali zopakovať o tri mesiace.

V tej chvíli sa môj strach rozbehol na plné obrátky a ja som usúdil, že zomieram. Začal som si tiež uvedomovať, aký som vlažný, pokiaľ ide o moju katolícku vieru. Začal som denne chodiť na svätú omšu a ponoril som sa do vysielania katolíckeho rozhlasu a televízie. Ak som sa mal čoskoro stretnúť s Pánom na súde, chcel som byť na to pripravený.

Keď sa však môj plán stať sa „dobrým katolíkom“ začal realizovať, stalo sa niečo nečakané. Začal som prežívať hlboký pokoj. Aj keď testy o tri mesiace odhalili, že moja – stále nediagnostikovaná choroba – pokročila, môj pokoj nevymizol. Prvýkrát v živote som sa nebál smrti. A ten pocit sa mi páčil.

Až po ďalších troch mesiacoch, keď moje príznaky zmizli a lekárske testy neodhalili žiadne známky choroby, som si uvedomil, čo sa stalo. Konečne som našiel chýbajúci kúsok skladačky. Jeho meno bolo Ježiš! To, čo som považoval za snahu stať sa „lepším“ katolíkom, sa nakoniec stalo príležitosťou na hlbšie stretnutie s Pánom. Ja som síce nehľadal priamo jeho, no on hľadal mňa.

 

Zmenil mi život

Naďalej som denne chodil na svätú omšu. Často som sa modlil a ponáral sa do katolíckych médií a do Svätého písma. Okrem toho som pracoval ako dobrovoľník vo svojej farnosti a začal som písať blog o katolíckej viere. Na môj údiv som dostal viackrát pozvanie na interview od rôznych katolíckych rádií. Podnietilo to aj moju túžbu zanechať tridsaťročnú kariéru v softvérovom priemysle a nečakane vstúpiť na plný úväzok do oblasti katolíckej evanjelizácie. Tento sen sa stal skutočnosťou o niekoľko rokov vďaka hromadnému prepúšťaniu vo firme, v ktorej som pracoval. Počas sedemnástich rokov, ktoré medzičasom uplynuli od môjho definitívneho „obrátenia“, sa stále prehlboval môj vzťah s Ježišom i pokoj, ktorý prežívam. Momentálne prežívam milosť toho, že sa môžem s plnou podporou svojej rodiny a na plný úväzok deliť s radostnou zvesťou o Ježišovi Kristovi. Teraz presne viem, prečo som tu a čo mám robiť: poznať, milovať a slúžiť Pánovi. Práve to plánujem robiť až do konca svojho pozemského života.

Ďakujem ti, Ježišu.