Rozpoznajme hlas Dobrého pastiera

Každého z nás volá po mene

Vedel si, že dieťa dokáže rozpoznať matkin hlas ešte pred narodením? Počúva ju počas dlhých mesiacov, keď rastie a dozrieva v jej lone. A keď sa potom dieťa narodí a vstúpi do nového a neznámeho sveta, upokojuje ho matkin hlas, pretože ten už dobre pozná.

Tak ako sa nenarodené dieťa učí rozpoznávať matkin hlas, tak sa aj my učíme rozpoznávať hlas Dobrého pastiera. Možno nám to bude nejaký čas trvať, no čím viac budeme načúvať Ježišovi, tým väčšmi budeme rozpoznávať jeho hlas, keď sa nám bude prihovárať. To nám sľubuje on sám: „On volá svoje ovce po mene… a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas“ (Jn 10, 3 – 4).

Ježiš sa nám prihovára mnohými spôsobmi. Niekedy skrze modlitbu, pri ktorej vnímame nejaké slovo, ktoré nám prináša útechu, povzbudenie, alebo nám ukazuje, čo máme robiť. Niekedy sa nám prihovára prostredníctvom slov iných ľudí alebo veršami Svätého písma. Pán túži mať hlboký vzťah s každým jedným z nás a neustále sa k nám takým či onakým spôsobom skláňa. My musíme mať len „načúvajúce uši“ a očakávajúce srdce.

Ďalej nasledujú tri príbehy ľudí, ktorí rozpoznali Boží hlas a zachovali sa podľa slov, ktoré vnímali. Každý z nich ukazuje, že Boh sa nám neprihovára nejakými nejasnými alebo abstraktnými spôsobmi, ale reaguje na skutočné a celkom konkrétne situácie. No to nie je všetko; on sa totiž prihovára celkom bežným ľuďom, ako si ty alebo ja. Nech ťa tieto príbehy povzbudia a podnietia rozpoznávať Boží hlas a vôbec všetky spôsoby, akými sa Dobrý pastier stará o teba i o každú jednu zo svojich ovečiek.

 

Toto je môj syn

Prestal som sa modliť. Zdalo sa mi, že to už nemá žiaden zmysel. Môjmu trojročnému synovi Xavierovi pred deviatimi mesiacmi diagnostikovali autizmus. Z dieťaťa, ktoré mávalo koliky a zobúdzalo sa každú hodinu, sa teraz stalo nevyspytateľné batoľa, ktoré odmietalo väčšinu jedál, behalo tesne popri stenách a po väčšinu dňa si vyžadovalo, aby sme ho nosili na rukách. Bolo pre mňa príliš bolestné neustále prosiť Boha o pomoc, najmä keď som mal pocit, že nedostávam žiadnu odpoveď. Rozhodol som sa teda len zaťať zuby a prežiť to čo najlepšie, ako budem vedieť.

No keď mi kamarát povedal o jednej poldennej duchovnej obnove, vedel som, že tam mám ísť. Počas prestávky som si všimol otvorenú adoračnú kaplnku. Našiel som si prázdnu lavicu… a ako som tam kľačal, začali mi po tvári tiecť slzy. Začal som si pred Pánom vylievať srdce: „Je to predsa môj syn! Ako môžem toto úbohé dieťa nechať toľko trpieť?“ Potreboval som Bohu povedať pravdu: Cítil som sa zradený a v celej tejto skúške som sa cítil úplne sám a bezmocný, pretože som mal dojem, že svojmu synovi nemôžem nijako pomôcť.

Ako som tak hľadel pomedzi svoje slzy na kríž, vnímal som, ako mi Boh jemným hlasom odpovedá: „Toto je môj Syn.“ V tom okamihu som si uvedomil, že Boh presne vie, ako sa cítim, a že vie, aké je to vidieť svoje nevinné dieťa trpieť. On ma chápal a videl mňa i môjho syna. Boh mi – podobne ako pastier zo Žalmu 23 – sľuboval, že týmto údolím prejde spolu so mnou. Nesľúbil mi okamžitú zmenu, ale sľúbil mi, že zostane so mnou.

Môj syn sa zo dňa na deň neuzdravil, no mnohé veci sa začali zlepšovať. Podarilo sa nám vybaviť mu bezplatné hodiny rečovej, pracovnej a behaviorálnej terapie priamo u nás doma. Ešte pred šiestymi narodeninami sme využili príležitosť a dali sme ho do bežnej triedy. A jemu sa tam darilo. Dnes má desať rokov a veľmi prevyšuje všetky očakávania.

Keď spätne premýšľam nad tým obdobím surovej bolesti v mojom srdci, stále tú bolesť cítim, no teraz je pre mňa táto chvíľa naplnená nehou a hlbokou intimitou s Bohom. Kedysi som síce očakával rýchle riešenia svojich ťažkostí, no už som sa naučil mať v čase hlbokého utrpenia otvorené srdce. Viem, že môj Dobrý pastier kráča spolu so mnou. On ma nikdy neopustí, aj keď občas bude chvíľu trvať, kým sa dostaneme na druhú stranu údolia.

 

Naozaj skvelé miesto

„Pane, ak je teraz čas na to, aby som si našiel iné miesto na život, prosím, daj mi to absolútne jasne najavo.“ Jeden môj kamarát mi navrhol, aby som sa pomodlil takúto modlitbu, a ja som sa ju – aj keď s váhaním – nakoniec modlil. Koniec koncov, žil som v tom istom byte takmer desať rokov! Asi už bol čas na zmenu, no bolo by pre mňa oveľa jednoduchšie a ľahšie nechať všetko tak, ako je. A tak som k tejto modlitbe doplnil druhú časť: „Ak sa mám presťahovať, prosím, nájdi mi nejaké naozaj skvelé miesto!“

Po úprimnom rozhovore so spolubývajúcim sa mi zdalo, že Boh potvrdzuje, že sťahovanie bude naozaj dobrý krok, a tak som si začal hľadať nové bývanie. Dokonca som zaplatil zálohu za jeden byt. No len čo som to urobil, pocítil som akýsi nepokoj a takmer ma z toho bolelo brucho – najmä preto, že to nebolo „naozaj skvelé miesto“. Vtedy som si spomenul, čo mi poradil brat: „Neber prvý byt či dom, ktorý uvidíš.“

Až dovtedy sa mi Boh prihováral prostredníctvom blízkych priateľov a príbuzných. No o pár týždňov neskôr, keď som v jeden večer vošiel do svojej izby, nečakane som v mysli začul názov mesta, ktoré bolo od môjho vtedajšieho bydliska vzdialené asi 40 kilometrov. Vedel som, že to muselo pochádzať od Ducha Svätého, pretože nad niečím takým som predtým vôbec neuvažoval. No Dobrý pastier vedel, kde ma chce mať! Srdce mi zaplavil pokoj, pretože som si uvedomil, že to aj dáva zmysel. To mesto bolo bližšie k mojej práci a aj k bydlisku viacerých blízkych priateľov.

A hádajte čo? Do dvoch dní Boh odpovedal na moju druhú časť modlitby a našiel mi naozaj skvelé miesto! Teraz bývam vo vlastnom byte a ani najmenej nepochybujem o tom, že práve tu mám byť. Boh je úžasný! Odpovedal mi a vypočul moju modlitbu!

 

Mierne dotieravý pocit

Pred pár rokmi som si na jednej oslave všimla priateľkinu dcéru. Začula som, že sa kvôli pracovnej ponuke plánuje presťahovať do zahraničia. Vedela som o tom len málo; netušila som ani to, kedy odchádza.

Užívala som si oslavu, no ako som tam tak sedela, cítila som, že Pán chce, aby som tejto mladej žene čosi povedala. Najskôr som to ignorovala. Prečo teraz? Prečo tu? vyhovárala som sa v duchu. Veď som ju skoro ani nepoznala! No keď som sa modlila, cítila som, že potrebuje povzbudenie vo svojom rozhodnutí presťahovať sa do zámoria. Boh chcel, aby som ju nanovo uistila, že jej plány sú v poriadku, a aby som jej povedala, že on nechce, aby mala z toho strach alebo úzkosť. Dokonca sa mi zdalo, že s tým má nejaký konkrétny zámer.

Zostala som však sedieť na stoličke a stále som zápasila s Pánom. Veď nielenže som ju ani poriadne nepoznala, ale nevedela som ani nič o tom, aký má pocit zo svojho sťahovania alebo ako jej toto všetko bude znieť. Možno je nadšená z toho, že tam ide. Možno nemá o svojich plánoch žiadne pochybnosti. Okrem toho som samu seba presviedčala, že hovoriť jej niečo na takejto oslave by bolo úplne nevhodné.

No ten dotieravý pocit ma neopúšťal. Tesne pred koncom oslavy som narazila na jej mamu a rozpovedala som jej, čo som si myslela, že som počula od Pána. Hneď ma zastavila a naliehala na mňa, aby som to jej dcére povedala. Nabrala som teda odvahu a vybrala som sa k tejto mladej žene. Hoci nie veľmi výrečne a zrozumiteľne, no predsa som jej nejako vysvetlila, čo vnímam. Ona ma pozorne počúvala a vyzerala pritom prekvapene, no nie znechutene. Keď som dohovorila, len mi veľmi vrúcne a milo poďakovala.

Až neskôr som zistila, že mala odísť už o pár dní. Krátko predtým však začala prežívať strach a úzkosť zo svojho rozhodnutia, ktorý postupne narástol až tak, že zvažovala, či tam má vôbec ísť. Napokon išla a počas toho roku Boh začal živote tejto mladej ženy konať úžasné veci – okrem iného stretla svojho budúceho manžela a pomohla mu prehĺbiť jeho vieru. Som hlboko vďačná nielen za to, že mi Pán dal začuť toto slovo určené pre ňu, ale aj za to, že vďaka jeho milosti som do toho išla a povedala jej to!

 

Nasledujme ho

Pán chce byť zapojený do nášho života a chce byť naším pastierom. Keď sa naučíme lepšie rozpoznávať jeho hlas vo všetkých spôsoboch, akými sa nám prihovára, dokážeme ho postupne čoraz lepšie nasledovať. Očakávajme teda, že sa nám bude prihovárať! Počúvajme, ako nás volá po mene. Naberme odvahu nasledovať ho všade, kam nás vedie. On je cesta k hojnému životu teraz i vo večnosti.