Jednota

Keď sa zamyslíme, čo tak veľmi chýba našej spoločnosti, dopracujeme sa i k tomu, že nám riadne chýba jednota. Jednota však nechýba len v spoločnosti, ale aj v našich rôznorodých spoločenstvách. A dokonca, jednota neraz chýba aj v našich rodinách, manželstvách či partnerstvách. V jednote je sila. Dobre to poznáme z príbehu o Svätoplukových prútoch, kedy sa spojené prúty Svätoplukovým synom nedali zlomiť, avšak keď sa rozdelili, po jednom ich zlomenie nebolo problémom. Je to sila, ktorá buduje, udržiava a obraňuje, sila pre dosiahnutie veľkých vecí. A naopak, v rozdelení je slabosť. Nech je jednotlivec alebo oddelená skupina ľudí akokoľvek silný/silná, keď je sám/sama, vždy je slabý/slabá a poraziteľný/poraziteľná. Výstižne to vystihol L. N. Tolstoj: „Všetko, čo prináša jednotu medzi ľud, je šťastie, všetko, čo ho rozdeľuje, je zlo a znetvorenie.“

A rozdelenie je v súčasnosti všade. Rozdelení sme ako spoločnosť, rozdelení sme v rámci cirkví, rozdelení sme aj v rámci rodín, rozdelený je svet, ba niektorí ľudia sú rozdelení i sami v sebe, čo im robí problém vôbec spoznať, kto vlastne sú. Nie je to úplne nový jav, v každej dobe museli ľudia bojovať o jednotu, avšak v minulosti rozdelenie nebolo také „jadrové“. „Jadrové“ vo význame, že teraz neraz dochádza k rozdeleniam na úplne najmenšie časti, čo je niekedy v podstate až také rozdrobenie ako rozbitie atómu.

Je oveľa ľahšie veci rozdeľovať ako ich spájať. Zjednocovaním a udržiavaním jednoty sa však dopracujeme ku krásnym výsledkom. Zoberme si napr. projekt dvoch ľudí, ktorí sa vzájomne spoja, vstúpia do manželstva, prípadne si založia aj rodinu, vytrvajú spolu, a tak vytvoria zázemie novej generácii.  Alebo si zoberme projekt Európskej únie, ktorý na desaťročia priniesol mier a prosperitu začleneným krajinám a dokonca nielen im.

Na druhej strane sa pozrime na rozdelenie, napr. rozpad rodín. Koľko dnes rozvedených žien s deťmi hľadá pre seba dôstojné bývanie za primeranú cenu, popritom pracujú ani otrokyne a neraz musia svojich bývalých partnerov naháňať ohľadom výživného? Alebo naopak, tí chlapi, ktorých pre nejaké dôvody opustili ženy i s deťmi, sú šťastní? Vidia deti z času na čas, kompenzujú to neraz prehnanými darčekmi, popritom sa musia uživiť, platiť výživné a niekedy si založia ešte novú rodinu a potom svoju energiu a prostriedky musia vynakladať aj na ňu. Alebo sa pozrime na rozdelenie krajín a štátov, napr. Sudán, Líbya, Kórea a pod. Máloktoré štáty boli ako Česko a Slovensko, ktoré v podstate, ako sa bratsky zišli, tak sa aj rozišli, dá sa však povedať, aby sa opäť stretli vo väčšom celku, ako súčasť Európskej únie. O rozdelení jednotlivých cirkví a o rozdeleniach v tej ktorej cirkvi radšej ani písať nejdem. Všetci vyznávajúci Ježiša však vieme od koho rozdelenie pochádza, veď grécke slovo diabolos znamená aj rozdelený, rozdeľovateľ.

Ak chceme, aby bolo naše Slovensko silné, aby naše cirkvi boli živé a ekumenické, aby naše spoločenstvá a rodiny boli požehnaním pre novú generáciu i nás, musíme sa nanovo učiť jednote, umeniu spájania sa, umeniu vydržania spolu, umeniu nepresadzovania si za každú cenu len tých svojich vecí a umeniu robenia kompromisov.

A jednota nemá znamenať zánik nášho autentického pohľadu na danú vec. Tiež jednota neznamená, že iný názor sa nepripúšťa. Pre jednotu je predovšetkým potrebná veľká ochota na podstatné veci pozerať sa rovnako. To, ktoré sú to tie podstatné veci iste potrebujeme múdro stanoviť. Avšak v ostatných veciach, tých nepodstatných či sporných, je správne ponechať slobodu. Veľmi dobre to vystihol sv. Augustín: „V nevyhnutných veciach: jednota. V sporných veciach: sloboda. Vo všetkom láska.“ alebo inými slovami: „V podstatnom jednota, v nepodstatnom sloboda a vo všetkom láska.“