Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.
Jej predchádzajúci kontext nadväzuje na Pavlovu polemiku ohľadom platnosti židovského zákona pre život kresťana. Zjavne tým reaguje na v tej dobe silné názorové prúdy tkzv. „židokresťanov“, ktorí podmieňovali prijatie Krista prijatím viery a praxe vyvoleného národa. Ako novú alternatívu k písanej Tóre tu Pavol ponúka Ducha Svätého. Nie žeby Pavol Mojžišov zákon zavrhoval. Určite nie. Veď z neho cituje a nadväzuje naň. A dodnes je navyše platnou súčasťou aj kresťanskej Biblie. Apoštol tu ale pripomína, že jeho úzka zameranosť na konkrétne etnikum nemusí byť absolútne kompatibilná pre konvertitov z iného kultúrneho okruhu. Ako náhradu v jeho paternalistickej funkcii však vidí v novozákonnej verzii slobodného a pritom správneho konania, ktorú vzbudzuje pôsobenie Ježišovho Ducha. Ten sa v neskoršej vykladačskej tradícii stotožňuje s vieroučným konceptom Ducha Svätého.
Ako novú alternatívu k písanej Tóre tu Pavol ponúka Ducha Svätého.Zdieľať
Pavol si tu vypomáha na svoju dobu revolučným konceptom, kde sám Duch svojou mocou dokáže pretvoriť prirodzene (spôsobenú vládou hriechu) narušenú ľudskú prirodzenosť na takú, po ktorej u človeka túži jeho Stvoriteľ a Spasiteľ. Hriech pritom u konkrétneho jedinca nahrádza spravodlivosť, telo duch a smrť sa mení na život. Tam kde Zákon bránil pred zlom už v dobe po Kristovom víťazstve Duch priťahuje k dobrému. A ako hovorí český evanjelický teológ Pavel Hošek veriaci, ktorý prijal Ježiša do svojho života sa už na realitu svojho rozhodovania nedíva ako na súbor zlých volieb, z ktorých si nesmie vybrať, ale ako na niečo čo už nemusí robiť, pretože ho od toho Duch oslobodzuje.
Tam kde Zákon bránil pred zlom už v dobe po Kristovom víťazstve Duch priťahuje k dobrému.Zdieľať
Duch Svätý, ako ho predstavuje Pavol v liste Rimanom, je teda skutočne duchom slobody. No nie takej, ktorá nám alibisticky dovoľuje všetko. Druhá časť liturgického čítania hlbšie objasňuje, že Boh stále ostáva autoritou a otcom. Zárukou správneho konania vedeného Duchom oproti tak trochu deformovanej starozákonnej predstave nahrádza rodičovská láska. Duch, podľa Pavla nám v nás neustále dosvedčuje, že sme sa cez Krista stali Božími deťmi, pretože sme spoznali že on je náš Abba.
Cez Krista sme sa stali Božími deťmi, pretože sme spoznali že on je náš Abba.Zdieľať
Celkový obraz, ktorý nám toto naše čítanie navodzuje, teda vykresľuje obraz detí, ktoré pôsobením Ducha Svätého spoznávajú, že chcú plniť vôľu svojho Otca hlavne preto, že je to neoddeliteľnou súčasťou ich odpovede na jeho rodičovskú lásku.
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
obrázok: wikimedia
Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.