Verejní funkcionári by sa mali hmotne zodpovedať, ak vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že ju nespôsobia.
Skupina poslancov z OĽaNO podala do Národnej rady návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov. Poslanci by sa ňou mali zaoberať už na najbližšej schôdzi 14. júna. Ministri, poslanci, ale aj predstavitelia samospráv by sa tak stali osobne zodpovednými za spôsobené ekonomické škody.
Cieľom poslancov je zavedenie funkčného mechanizmu trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Ak novela prejde parlamentom, verejní činitelia budú niesť zodpovednosť nielen za úmyselne škody, ale aj za nedbanlivosť.
Verejný funkcionár by sa mal hmotne zodpovedať v prípadoch, ak vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí.
Jediným spôsobom na vyvinenie sa z hmotnej zodpovednosti má byť, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, „pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom“.
Novela definuje, že verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom štátu alebo územnej samosprávy postupovať „s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne, účinne a v súlade s účelom ich použitia“. Ak to poruší s vedomím, že môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za spôsobenú škodu.
Nárok na náhradu škody na základe právoplatného rozhodnutia úradov kontroly, dozoru či dohľadu by si mohli už od 1. januára 2023 uplatňovať od verejných činiteľov územné samosprávy alebo priamo štát. Na uplatnenie práva na náhradu škody by chceli poslanci zakotviť desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu.
