Foto: Pierre Dieulefils, Public domain, via Wikimedia Commons

Hanojčania prišli na to, že môžu zbohatnúť na potkaních chvostoch, malo to však tragické následky.

Každý robí chyby, niektoré z nich však majú vážnejšie dôsledky ako iné. Niekedy stačí jediné nesprávne rozhodnutie, aby sa rozpútalo hotové peklo. Na nočnú moru sa premenil aj život vo vietnamskom Hanoji krátko po roku 1900. Vláda sa snažila potkany vyhubiť, namiesto toho však zamorila mesto miliónmi hlodavcov.

V článku sa dozviete aj:

  • Čo spôsobilo, že sa v Hanoji premnožili potkany
  • Prečo Francúzi platili za potkanie chvosty
  • Prečo sa zamorenie neustále zhoršovalo
  • Aké to malo následky

Mesto malo byť čisté a moderné

Krátko pred rokom 1900 Hanoj prekvital, v tom čase bol jednou z kolónií patriacich Francúzsku. Moderná infraštruktúra a široké ulice lemované zeleňou vytvárali podľa portálu Atlas Obscura obraz idylického miesta na život. Významní Európania bývali v luxusných vilách, ktorých súčasťou bola dokonca už aj toaleta. Pod celou francúzskou časťou mesta bola vystavaná kanalizačná sieť, ktorá mala byť symbolom čistoty a pokroku (obyčajní ľudia takýto luxus nemali). Predstavte si teda to sklamanie a prekvapenie, keď sa z kanálov začali vynárať húfy potkanov.

Keď sa kanalizácia stavala, akosi nikto nemyslel na to, že sa z nej čoskoro stane raj pre hlodavce. Mohli tu spokojne žiť a množiť sa bez toho, aby ich ohrozoval akýkoľvek predátor. Keď zas potkan vyhladol, cez temné a vlhké podzemné chodbičky sa cez toaletu pohodlne prepracoval až do spomínaných luxusných obydlí a k bohatým zásobám jedla. Čím viac sa potkany v kanalizácii množili, tým viac sa ich objavovalo aj na povrchu v meste.

Foto: picryl

Samozrejme, potkany vždy boli a budú všade tam, kde žijú ľudia. Ako ale píše portál IFL Science, Francúzom začali veľmi rýchlo prekážať. Niet sa čo čudovať, v tom čase len pred niekoľkými rokmi lekár a bakteriológ Alexandre Yersin zistil, že práve potkany (konkrétne blchy, ktoré mali v kožuchu) výrazne prispeli k šíreniu patogénu Yersinia pestis. Práve táto baktéria je zodpovedná za nejednu desivú epidémiu bubonického moru. Nehovoriac o ďalších ochoreniach, ktoré môžu tieto zvieratá prenášať.

Na zabíjanie potkanov si najali miestnych obyvateľov

Kým boli potkany len v chudobných častiach mesta, úrady sa nimi príliš nezaoberali. Keď však začali obťažovať bohatých ľudí, stal sa z toho problém, ktorý bolo treba vyriešiť okamžite. Francúzi si na to najali miestnych obyvateľov. Tí mali zísť dole do tesnej a páchnucej kanalizácie a potkanov sa zbaviť. Samozrejme, dostali za to niečo zaplatené (prečo by mali najímať na prácu odborníka, keď to za menej urobia aj chudobní miestni). Dostali príkaz zabiť ich čo najviac a za prvý týždeň sa im podarilo zneškodniť 7 985 hlodavcov.

Ako sa však dozvedáme z článku publikovaného v časopise French Colonial History, domáce obyvateľstvo sa v zabíjaní potkanov veľmi rýchlo zlepšovalo (aj keď dnes sa už presne nevie, aké metódy využívali) a čoskoro ich dokázali zlikvidovať aj viac ako 20 000 denne. Napriek tomu, že jediný Hanojčan dokázal za deň vyniesť z kanalizácie stovky mŕtvych potkanov, nezdalo sa, že by sa ich populácia zmenšovala, ba práve naopak. Mohol za to práve fakt, že za zabíjanie potkanov sa platilo.

Foto: Specious, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Francúzi sa rozhodli, že chcú vidieť výsledky, no nechcú sa zaoberať tisíckami mrcín. Prešli preto na plán B. Za každého jedného mŕtveho potkana miestnym obyvateľom zaplatili jeden cent. Vlastne, stačilo im vidieť z potkana len chvost, ani nepotrebovali vidieť celé mŕtve zviera. Zdalo sa, že projekt žne poriadny úspech, obyvatelia nosili potkanie chvosty v obrovských množstvách. Francúzi boli na seba spočiatku hrdí, zdalo sa, že plán zafungoval. Čoskoro ich však čakal poriadny šok.

V uliciach bolo viac potkanov, než kedykoľvek predtým

Po uliciach Hanoja behalo viac potkanov, než kedykoľvek predtým. Boli živé a zdravé, no chýbal im chvost, píše portál Atlas Obscura. Ukázalo sa, že Hanojčania sa vynašli. Namiesto toho, aby potkany zabíjali, zvieratám odsekli chvost a nechali ich, aby sa ďalej množili. Zabezpečili si tak nekonečný prísun ďalších hlodavcov, ktorým mohli sekať chvosty.

Foto: picryl

Objavili sa dokonca správy o tom, že niektorí obyvatelia privážali potkany z iných miest, aby tak mohli zarábať ešte viac. V okolí Hanoja dokonca vznikali chovné stanice a drobné farmy na rýchle množenie potkanov. Francúzi odmenu za potkanie chvosty rýchlo zrušili a boli nútení zmieriť sa s tým, že občas im jednoducho po dome prebehne potkan. Situácia však bola časom ešte horšia, došlo doslova k potkanej explózii, ich populácia narastala závratným tempom. Netrvalo tak dlho a objavili sa prvé prípady nákazy bubonickým morom. V roku 1906 v Hanoji napokon vypukla morová epidémia.

Na následky moru zomreli desiatky ľudí

Na následky ochorenia zomrelo podľa portálu The Culture Trip najmenej 263 ľudí, z toho len 6 Francúzov. Takýto nepomer vznikol preto, lebo ak ochorel Hanojčan, rodina utajovala, že niečo nie je v poriadku. Obávali sa totiž následkov. Francúzsko sa chcelo svojou kolóniou chváliť ako ukážkou čistého a hygienického mesta, napokon to však skončilo katastrofou, akú zrejme nečakali ani v tom najhoršom sne.

Foto: rawpixel

Následkom množstva chorých sa zhoršovala aj ekonomická situácia. Až vtedy si Francúzi uvedomili, že pomôžu len prísne hygienické opatrenia. Zaviedla sa karanténa chorých, ich oblečenie sa spaľovalo (niekedy sa spálil dokonca aj celý dom so všetkým majetkom) a aj s telami zosnulých sa manipulovalo s maximálnou opatrnosťou.

Dnes sa o udalosti hovorí ako o obrovskom hanojskom masakri potkanov. Jav, ktorý bol vtedy pozorovateľný, dnes nesie pomenovanie Cobra effect (Efekt kobry). Ekonomická teória hovorí o tom, aké katastrofálne následky môže mať to, ak sa ako motivácia poskytne finančná odmena na nesprávnom mieste a v nevhodný čas.

Uložiť článok

Najnovšie články