Globálnemu hladomoru mohlo zabrániť zvýšenie vývozu iných producentov. Napríklad India očakávala tohto roku rekordne vysokú úrodu pšenice. Namiesto toho musela zaviesť zákaz vývozu. Úrodu ničí vlna horúčav.
V častiach Indie a Pakistanu atakujú teploty niekoľko týždňov hranicu 51 stupňov Celzia. V regióne už padlo niekoľko teplotných rekordov, marec bol v Indii najhorúcejším za posledných 122 rokov. Vysoké teploty ničia poľnohospodárske plodiny – v severoindickom štáte Harjana očakávajú až 50-percentný pokles úrody pšenice. Nízke výnosy spôsobené horúčavami hlási aj hlavný indický producent plodiny, štát Uttarpradéš.
Zatiaľ čo v niektorým regiónom prinášajú horúčavy suchá, inde spôsobujú záplavy. Rýchlejšie topenie sa ľadovcov v Himalájach rozvodnilo rieky. V neskorších mesiacoch môže táto voda poľnohospodárom zasa chýbať.
Vysoké teploty nie sú v južnej Ázii neznáme. No klimatické zmeny zvyšujú ich pravdepodobnosť aj rozsah. Podľa prepočtov vedcov zmeny klímy spôsobené človekom zvýšili pravdepodobnosť vĺn horúčav v marci a apríli až tridsaťnásobne – to je konzervatívny odhad. Iná štúdia hovorí až o stonásobne vyššom riziku. Ak sa globálne otepľovanie nepodarí udržať pod hranicou dvoch stupňov Celzia, riziko vĺn horúčav ešte porastie a teploty budú o pol až 1,5 stupňa vyššie. V najbližších desaťročiach tak môžu skolabovať poľnohospodárske oblasti, ktoré živia desiatky až stovky miliónov ľudí na indickom subkontinente a v ďalších oblastiach sveta.
Podobný osud hrozí ďalším globálnym obilniciam. Jednou z nich je delta Mekongu, kde pestovanie ryže a lov sladkovodných rýb živí asi dvadsať miliónov ľudí. Celé územie sa nachádza len meter až dva nad hladinou mora, v niektorých častiach je to len niekoľko desiatok centimetrov. Pred zatopením morskou vodou, najmä počas vysokých prílivov, chráni oblasť mohutný tok Mekongu. Masy sladkej vody vytvárajú hrádzu, ktorá bráni prenikaniu morskej vody do vnútrozemia.
Rovnováhu narúša dvíhanie hladiny oceánov spôsobené klimatickými zmenami. Za pár desiatok rokov bude delta Mekongu zmenená na nepoznanie. Časť priamo zatopená, časť zmenená na slané močiare, kde ryžové polia nahradia húštiny mangrovníka. Sladkovodné ryby nahradí morská fauna.
Klimatická zmena ohrozuje globálnu produkciu potravín. Podľa odhadov bez efektívnej adaptácie môže úroda hlavných plodín klesnúť do polovice storočia až o 30 percent. Pri rastúcej svetovej populácii to pre chudobnejšiu časť ľudstva znamená podvýživu až hladomor. Nové technológie alebo odolnejšie plodiny problém vyriešia len čiastočne. Môžu dokonca zvýšiť riziko: ak tlak na zvyšovanie produkcie potravín zrýchli degradáciu životného prostredia.