Protiinflačná pomoc Naše rodiny dostávajú oproti susedom málo, balíček to mení. Ale má to háčik

Už týždne prebieha vášnivá debata o balíčku pomoci rodinám z dielne Igora Matoviča, za ktorý včera neskoro večer hlasovalo 83 poslancov. 

Vášne v najbližších dňoch zrejme neustanú. Čaká sa, či prezidentka Zuzana Čaputová nepoužije právo veta, keďže balík prešiel skráteným legislatívnym konaním. V tejto debate emócie prevažujú nad faktami. Z jednej strany sa ozýva, že líder OĽaNO je mizerným ministrom financií, z druhej sa sú zase návrhy SaS spájané s fašistickým skríningom rodín. No a opozícia hovorí o debilných nápadoch a opičích ritiach.

V skratke, Matovičova partia poukazuje na to, že rodiny si zaslúžia pomoc a majú vyššie riziko prepadu do chudoby. Jej oponenti upozorňujú, že balíček, ktorý by mal štát ročne vyjsť na 1,2 miliardy eur, si nemôžeme dovoliť. A tiež fakt, že slovenské rodiny strednej vrstvy pomoc navyše nepotrebujú, preto by sa peniaze mohli použiť napríklad na dotovanie tepelných čerpadiel.

Čo hovoria dáta o situácii slovenských rodín?

Jedna vec je jasná. Systematická podpora rodín bola zo strany štátu roky zanedbávaná. Objavovali sa síce ľúbivé opatrenia ako obedy či vlaky zadarmo, chýbal však konštruktívny pohľad, ktorý by si naozaj posvietil na štruktúru pomoci rodinám.

Na tento fakt pravidelne poukazujú aj medzinárodné organizácie, ktorých sme členmi, ako napríklad OECD. To, že podpora je nižšia ako v okolitých krajinách, dokazujú aj štatistiky.

Horší ako Rumunsko

Asi nikoho neprekvapí, že severské štáty dávajú na podporu rodín suverénne najviac, vysoko v rebríčku sú aj susedné Maďarsko a Poľsko, ktoré sú známe svojou prorodinnou orientáciou. Pred Slovenskom je však aj Česko, ktoré už nie je také štedré. V tejto krajine majú nárok na prídavky na deti iba rodiny do určitej príjmovej hranice.

Táto štatistika však nepodáva celkový obraz o tom, akú podporu reálne deti v krajine dostávajú. Hovorí iba o celkovom množstve prostriedkov, ktoré sa na tento účel vynakladajú. To, čo rodiny naozaj dostanú, závisí aj od toho, koľko detí v krajine je, či od výšky životných nákladov.

Európsky štatistický úrad ponúka údaje, ktoré berú do úvahy aj tieto faktory. Nasledujúci graf približuje, koľko peňazí v rámci rodinných benefitov ide na každé dieťa. Množstvo je vyjadrené v parite kúpnej sily, čo je jednotka, ktorá berie do úvahy rozdiely v nákladoch na život medzi jednotlivými štátmi. Vďaka tomu je potom porovnanie smerodajnejšie.

Tu je Slovensko na posledných miestach. Viac ako u nás dostane jedno dieťa aj v Rumunsku. Jednoznačným šampiónom je Luxembursko, ktoré dáva na jedno dieťa takmer dvojnásobne viac ako Nemecko, ktoré je v rebríčku na druhom mieste. Ide však o špecifický prípad, ku ktorému sa ešte dostaneme.

Zástancovia balíčka sa opakovane odvolávajú na štatistiku, podľa ktorej patria slovenské viacdetné rodiny k najohrozenejším chudobou.

Chudobný Luxemburčan by bol bohatý Slovák

Tento graf to aj potvrdzuje, no otázkou je, čo je chudoba. Táto štatistika podáva informáciu o tom, koľko domácností má nižší príjem ako väčšina domácností (hranica je definovaná ako 60 percent mediánového príjmu). Z toho dôvodu si nemôžu dovoliť životný štandard, ktorý je bežný u väčšiny obyvateľov krajiny.

Ako vysvetľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v príspevku o chudobe, ide o takzvanú relatívnu chudobu, v každej krajine totiž znamená niečo iné. Zároveň to vysvetľuje, prečo má Luxembursko takú vysokú mieru rizika prepadu do chudoby. Príjmy väčšiny obyvateľov tejto krajiny, kde sídli množstvo bánk, sú veľmi vysoké a môžu si teda dovoliť luxusné dovolenky viackrát do roka či výmenu auta každých päť rokov.

Niektorí odborníci preto považujú za lepší ukazovateľ takzvanú mieru materiálnej deprivácie. Tá sa pozerá na to, či si domácnosti môžu dovoliť čeliť nečakaným výdavkom, ako často jedia mäso či chodia na dovolenky.

V podstate teda existujú dva prístupy, ako merať chudobu – cez výdavky alebo príjmy.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že v našej legislatíve má väčšiu dôležitosť prvý prístup, pretože od neho sa odvíja definícia životného minima. To je teoreticky údaj, ktorý odzrkadľuje výdavky domácností na základné potreby. Domácnosti, ktoré majú príjem nižší ako životné minimum, patria do kategórie absolútnej chudoby.

Rada následne porovnáva oba koncepty na definíciu chudoby. „V roku 2004 bola hodnota životného minima vyššia ako hranica chudoby pre dvojicu s dvoma deťmi, ale v súčasnosti je hodnota životného minima voči hranici príjmovej chudoby približne na polovičnej úrovni,“ upozorňuje.

To v praxi znamená, že počet rodín s dvoma deťmi spadajúcich pod hranicu príjmovej chudoby síce rástol, ale počet poberateľov dávok, ktoré by im pomohli, naopak, klesal. Dôvod je jednoduchý – výška, ako aj skladba životného minima sa nedostatočne prehodnocuje.

To pritom nie je dôležité iba pre ľudí, ktorí naozaj sú v hmotnej núdzi, ale v podstate pre všetkých. Od výšky životného minima sa totiž odvodzuje množstvo ďalších dávok, ale aj výška daňového bonusu, nezdaniteľnej časti základu dane či rodičovský príspevok.

Aj preto mnohé iné krajiny v rámci pomoci ľuďom so zvýšenými výdavkami pristúpili k mimoriadnemu zvýšeniu tohto základného indikátora.

Opatrenia, na ktoré chýba odvaha

Odhliadnuc od problematiky definície chudoby, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítala efekty navrhovaného balíčka, ako aj už schválených jednorazových opatrení.

V debate sa často používajú porovnania v eurách, ako však upozorňuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, „pre korektné porovnávanie zmeny životnej úrovne jednotlivých príjmových skupín je vhodnejšie porovnávať percentuálny nárast príjmov“.

Z týchto grafov jednoznačne vyplýva, že v percentuálnom vyjadrení sa najviac zvýši príjem domácnostiam s najnižšími príjmami. Ako vidieť v grafe, stane sa tak najmä vďaka príspevkom na krúžky a to môže byť problém. Najchudobnejšie rodiny majú totiž často ťažkosti pokryť bežné výdavky, akými môže byť kúpa zimných topánok pre deti, školské tašky či poplatky u zubára. Tu im „krúžkovné“ nepomôže.

O koľkých ľuďoch sa vlastne bavíme?

Z tohto grafu sa môže zdať, že viacdetných rodín, pri ktorých je veľké riziko prepadu do chudoby, je relatívne málo, ak počítame domácnosti s tromi a viac deťmi, je ich iba o niečo viac ako 74-tisíc. Ak sa však pozrieme na to, o koľko detí ide, zistíme, že ich je viac ako 500-tisíc, čo vôbec nie je zanedbateľné číslo.

To, že podpora detí by mala byť vyššia, je pravda a aj OECD na to upozorňuje pravidelne. Parlament v utorok schválil balíček rodinných opatrení. Peniaze navyše sa rodinám určite zídu. Určite využijú aj príspevky na krúžky (ak sa celý systém podarí sprevádzkovať).

Zasa však ide iba o zvýšenie priamej peňažnej podpory. Peniaze navyše potešia, no niekto by sa mohol odvážiť rozbehnúť aj prorodinné reformy, teda zvýšiť dostupnosť materských škôl, uľahčiť rodičom flexibilné pracovné úväzky či modernizovať a skvalitniť školstvo.