Nezväzujme sa vzájomne, len kráčajme vedľa seba
Je paradoxom našej doby, keď nešťastní dospelí vravia, že žijú pre deti, no kým to deti budú schopné a ochotné vnímať, budú z nich už dávno ďalší nešťastní dospelí, ktorí budú opäť žiť pre deti.
Žije však niekto pre dospelých?
Žije niekto pre rozvoj vlastného vnútra a venuje sa svojej duši tak, aby inšpiroval všetkých naokolo?
Aby mal vôbec čo odovzdať – deťom či dospelým…
Ak nie, potom si len generačne odovzdávame prázdne deravé džbány a nahovárame si ich hodnotu.
M.
autor, zdroj: Miroslav Detko
Súvisiace články
