Dáta sú podstatou a základným predpokladom na dobré fungovanie digitálnej verejnej správy. Kvalita dát v štátnych rezortoch je rôzna a bude potrebná veľká investícia do takzvaného čistenia dát. Ešte väčší problém je neaktuálnosť koncepcií elektronizácie štátu – nie sú založené na zdieľaní dát medzi inštitúciami verejnej správy. Namiesto toho, aby sa v registroch overoval skutočný stav, v úradných konaniach sa stále požadujú elektronické podoby papierových výpisov a potvrdení.
Efektívny spôsob digitalizácie
Neefektívny spôsob digitalizácie kopíruje desaťročia staré byrokratické „papierovačky“ bez toho, aby sa naplno využívalo to, čo moderné digitálne technológie dnes umožňujú. Výsledok však zostane rovnaký, iba sa nepracuje s papierom, ale s digitálnymi dokumentmi. To je takzvaný e-government zhruba vo svojej dnešnej podobe. V tomto prípade ide o zlepšovanie navigácie na webových stránkach, podporu pre používateľov či prehľadnosť a zrozumiteľnosť štátnych online služieb a webov.
„Efektívnejší je úplne nový koncept digitálnej verejnej správy – rozhodnutia sa robia na základe dát, ktoré má štát či samospráva zaevidované. Vďaka tomu môžete vytvárať služby, ktoré nevyžadujú dodatočné dokladovanie informácií, ktoré už štát má, čím sa odbúra behanie po úradoch. Konania sa začínajú automaticky a ukončenie procesu v jednom rezorte automaticky naštartuje proces v inom rezorte,“ vysvetľuje Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska.
Digitalizácia verejnej správy je jednou z piatich najdôležitejších priorít plánu obnovy. Konkrétne je na prioritu Efektívna verejná správa a digitalizácia vyčlenených 1,1 miliardy eur. Na túto tému sa zameriava komponent 17 s názvom Digitálne Slovensko. Venuje sa témam kybernetickej bezpečnosti, zlepšenia internetového pripojenia na území Slovenska, digitálnej ekonomike a riešeniam administratívy prostredníctvom mobilných zariadení.
V pláne obnovy dostala digitalizácia verejnej správy výrazne viac priestoru ako digitalizácia iných sektorov. „Istá časť prostriedkov je venovaná výskumnému potenciálu v oblasti digitálnych technológií. Odhadom 10 percent z celkového digitálneho komponentu sa dá priradiť k digitalizácii slovenských firiem. Považujem to za nedostatočné a nedosiahne sa tým ani obnova, ani odolnosť slovenskej ekonomiky,“ myslí si E. Fitoš.
Pomôcť môžu aj firmy
Plán obnovy má za cieľ poskytnúť občanom digitálne služby, ktoré riešia jeho najčastejšie životné situácie v atraktívnej používateľskej forme, ideálne priamo prostredníctvom mobilného zariadenia. Zároveň je jeho cieľom zvýšiť počet používateľov takýchto elektronických služieb. V prípade úspešnej implementácie by tak mohlo dôjsť k celkovej digitalizácii zdravotníctva, školstva či volebného procesu.
„Spoločnosť Microsoft má spolu so svojimi partnermi pripravené hotové riešenia pre efektívne fungovanie úradov štátnej a verejnej správy, predstavené na webe digitálneho úradu. Ako trhový líder v inovatívnych technológiách môžeme byť štátu spoľahlivým partnerom v poskytovaní digitálnych nástrojov a skúseností, ktoré pomôžu pri vzdelávaní a skillingu, zavádzaní cloudových služieb a udržateľných technológií a umožnia efektívnejšiu automatizáciu procesov s ľahším prechodom na nové formy hybridnej práce,“ hovorí Ľuboš Krpelan, business lead spoločnosti Microsoft.
Jedna z hlavných tém komponentu číslo 17 je aj riešenie takzvaných životných situácií. „Čo už dlho počúvame. V oblasti e-governmentu by sme sa chceli presunúť od riešenia izolovaných elektronických služieb k riešeniu životných situácií ako napríklad narodenie dieťaťa. Cieľom tejto časti je riešenie takýchto ucelených životných situácií,“ hovorí Peter Kulich, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Slovensko.Digital.
Pozor na nerentabilné projekty
Životné situácie sú tu už roky. Problém je však ten, že sa s nimi doteraz nič nepodarilo urobiť tak, ako by sa malo. Ďalším problémom je aj nedostatok odborných ľudí na strane štátu. Životné situácie sú väčšinou nadrezortné veci, pretože daná situácia nie je izolovaná v rámci jedného rezortu. Vidieť, že spolupráca stále stagnuje a chýba aj pohľad na veci prierezovo.
„V životných situáciách sme v kooperatívnej, konštruktívnej spolupráci a pripravujeme si tam aj nejakú našu víziu. Potom sú v komponente ďalšie experimentálne veci ako napríklad kvantové šifrované siete na komunikáciu, superpočítač a podobne. Asi tu nejaká potreba je a nespochybňujeme úplne túto myšlienku. Čo nám tam chýba, keď už štát takúto technológiu nakúpi, je pridaná hodnota. V určitom čase alebo priestore by štát mohol poskytnúť výpočtovú kapacitu podnikateľom, ktorí by ju mohli využiť tiež.
Reč je v tomto prípade o rôznych inovatívnych startupoch a firmách, ktoré majú potenciál. Štát by ich mohol takto sekundárne podporiť, lebo za normálnych okolností by sa k tejto technológii firmy nedostali, prípadne za obrovské peniaze v zahraničí.
Termín na vyčerpanie finančných prostriedkov z plánu obnovy je do roku 2026, pričom existujú aj určité míľniky, ktoré je potrebné mať splnené, pretože sú finančne nadviazané na ďalšie. Ak nie sú splnené, Slovenská republika prichádza o finančné zdroje. Ide v podstate o motivačný mechanizmus, pretože Európska komisia sa už poučila z minulosti.
Finančné prostriedky z plánu obnovy sú však niečo ako úver. Slovenská republika bude tieto peniaze splácať a z toho dôvodu by každá z investícií mala byť veľmi dobre premyslená a rentabilná. „Keď podporíme niečo, čo bude generovať nejaký problém do budúcna, tak musíme vrátiť peniaze za úver a zároveň si hodíme guľu na nohu, ktorá nás bude ešte dlho ťažiť,“ tvrdí P. Kulich.
Celoživotné vzdelávanie ako základ
Veľkou témou je už dlhší čas aj potreba digitálnych zručností. IT Asociácia Slovenska už dlhodobo zdôrazňuje akútnu potrebu zlepšovania digitálnych zručností celej populácie. Veď podľa výsledkov minuloročného IT Fitness Testu, najväčšieho testovania digitálnych zručností na Slovensku, úroveň IT zručností na Slovensku klesá.
Úroveň výučby STEM predmetov na školách je veľmi rôzna, chýba povinná maturita z matematiky. V oblasti digitálnych zručností aj vďaka externým vplyvom prebieha dynamický vývoj. Aj naďalej sú nevyhnutným predpokladom na úspešné štúdium a profesionálny život.
„Je dôležité investovať do rozvoja digitálnych zručností zamestnancov štátnej a verejnej správy a obyvateľov vo všeobecnosti. Zároveň treba nastaviť rýchle a efektívne obstarávanie umožňujúce čerpanie eurofondov. Efektívna exekúcia je kľúčovým faktorom pri napĺňaní definovaných stratégií a projektov,“ hovorí Ľ. Krpelan.
Pre zamestnávateľov je ovládanie digitálnych kancelárskych nástrojov dnes must-have. Nikto totiž zamestnancov nebude učiť, ako pracovať s Excelom, cloudom či rôznymi aplikáciami. Ľudia by to podľa odborníkov mali vedieť už na strednej škole.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) podporuje a spolupracuje na IT Fitness teste, prispieva na činnosť Digitálnej koalície aj spolu s ministerstvom školstva. Pracuje sa dokonca na stratégii rozvoja digitálnych zručností, čo môže byť významný krok vpred.
„Vnímame pozitívne aktivity zo strany MIRRI SR. Bohužiaľ, celý komponent celoživotného vzdelávania digitálnych zručnosti z plánu obnovy vypadol. Absolútna väčšina krajín EÚ pritom tento komponent vo svojich plánoch má. Sme jedna z troch krajín, ktoré si do plánu celoživotné vzdelávanie dospelých a digitálne zručnosti nedali a pritom sme na chvoste Európy,“ dodáva E. Fitoš.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
