Áno, pred 20 rokmi pôrodnosť klesla na historické minimum. No podpora pôrodnosti či zlepšenie bytovej politiky sa zosmiešňovali ako prežitok. Vytlačili ich svieže recepty na privatizovanie časti dôchodkového systému. Stážisti Svetovej banky odhalili, že štedrý sociálny systém je zdroj nezodpovednosti voči vlastnému osudu. A príčinou vtedajšej vysokej nezamestnanosti.
Systémové krivdy na deťoch založili reformy spred dvadsiatich rokov. Ficove vlády ich len nechali v pôsobnosti. Daňový bonus, ktorého navrhované zvýšenie má byť ich liečením, je sám jednou z nich.
Vtedajšie reformy mali už spomínanú falošnú pôrodnú babu – ideológiu, že za našu vysokú nezamestnanosť môže tzv. štedrá rodinná a sociálna politika. Druhá Dzurindova vláda ušila reformy rodinnej politiky a sociálnej pomoci podľa schémy, že deti uživí len ten, kto pracuje. Škandinávsky relikt univerzálnosti detských prídavkov (vyjadrujúci záujem štátu o všetky deti) síce zachovala, ale zrušila príplatky k prídavkom pre deti, ktorým lotéria života prisúdila rodičov bez práce. A namiesto nich zaviedla motivačný daňový bonus. Teda odmeňovanie detí pracujúcich rodičov.
Pedagogický zámer bol jasný: plačom hladných detí prinútiť rodičov nájsť si prácu. Práca sa však v odľahlých kútoch bez dopravných spojení nezjavila. Ani pracujúci rodičia veľké výhody z daňového bonusu nepociťovali. Mzdy rástli pomaly a ich odmena bola neviditeľná – na rozdiel od školských pomôcok a obedov zadarmo pre najchudobnejšie deti.
Univerzálne dávky sa dajú ľahko označiť za rozhadzovanie. Ale sú administratívne nenáročné, a najmä nie je nutné zavádzať hranicu nároku. Tá je vždy zdrojom pre krivdy a zášti.
Aj daňový bonus na deti má byť univerzálny, aj keď s obmedzovaním jeho výšky pre tých s najnižším zárobkom. Pre neskrývané podozrievanie chudobných zo sklonu k podvodom. No čo, veď aj sociálni demokrati hovoria o chudobných morálne oplzlosti.
Daňový bonus a podmieňovanie úľav na deti prácou nie je v Európe rozšírené. Podľa informačného systému o sociálnej ochrane v Európe MISSOC je podpora detí pracujúcich cez daňové bonusy zavedená len u nás, v Rakúsku, Bulharsku, Česku, Holandsku a v Taliansku a vo Fínsku experimentálne pre slabo zarábajúce skupiny. Inde sa rodiny podporujú prostredníctvom dávok, bývania a ďalších služieb. Tie sú viditeľné pre všetkých.
Je fakt, že zdvojnásobenie detských prídavkov nezmení chatrč na domček s tečúcou vodou a detskou izbou. Na to sú iné politiky a za ich absenciu nemožno viniť detské prídavky. Rodina žijúca z minimálnej mzdy si však byt nekúpi ani vďaka daňovému bonusu. No po jeho zvýšení budú chudobné deti chodiť do školy naďalej zablatené, lebo starostovia cestu k chatrčkám neopravia. A dýchať toxické výpary, lebo aj kontajnery budú odvážať menej často.