2. úvaha, prečo u nás zdravtníctvo nefunguje ako by sme chceli

Dnes moja 2. úvaha k tomu, prečo u nás zdravotníctvo nefunguje, ako by sme chceli.

Všetci túžime po modernom stabilnom a vysokoodbornom zdravotníctve. Pacienti, príbuzní pacientov ale verte mi, ešte viac zdravotníci. Nie je nič frustrujúcejšie ako keď vaša námaha vyjde navnivoč.

Smer neurobil v zdravotníctve nič. Zabetónoval ho a aj  vlastné snahy o zmenu zničil. V roku 2020 spolu s novou vládou vpadol do zdravotníctva Covid. Prešli dva roky a pomaly sa vody čistia,  odhaľuje sa, čo z chaosu, ktorý nastal, ide navrub pandémie a čo navrub demagógie a tajtrlíkovania.

Zdravotníctvo sa stará o choroby. O zdravie iba čiastočne- radami a systematickou prevenciou, ktorá je vedená ambulanciami primárneho kontaktu a úradmi verejného zdravotníctva. V skutočnosti sa o svoje zdravie stará každý sám, nie zdravotníctvo. Slovensko má vymoženosť, o ktorej niektoré krajiny možno ani nesnívajú: solidárne zdravotníctvo pre všetkých bez rozdielu. Je ale načase dať prevencii jej náležité miesto. A zamyslieť sa, čo s nespolupracujúcimi pacientami, nesolidárnymi neplatičmi a nadužívačmi.

Dnes sme však v ťažkej pozícii. Naše zdravotníctvo sa prepadá a vzďaľuje Európe. Z veľkej časti preto, že v ňom naďalej vládne socializmus, zatiaľ čo všade mimo neho vládne už kapitalizmus. A náznaky centralizácie tú nerovnováhu ešte prehlbujú.

OECD jasne pomenovalo naše riziká :

naša spoločnosť starne a starne v chorobách už od cca 55. roku života,

šikovní mladí odchádzajú,

na zdravotníctvo dávame málo peňazí,

je zahltené nadmernými vyšetreniami pri

kriticky malom počte najmä sestier.

Vysoké náklady na lieky sú dôsledkom prepočtu, v absolútnych číslach sú porovnateľné s Českom, ale žiaľ v kontexte absolútneho nedostatku inovatívnych liekov to vyzerá ešte horšie ako na papieri.

V podstate všetky tieto pomenované veľmi zlé ukazovatele sú spojená nádoba a vytvárajú už teraz obrovský tlak na zdravotníctvo. A investičný dlh rastie.

Môžeme rozmýšľať o rôznych postupoch ako toto zvrátiť, ale čokoľvek si vymyslíme narazí na tri základné veličiny, po ktorých dupe samotný štát a ktorých nerešpektovanie zničí akékoľvek úsilie.

1. Čas.

Dvakrát meraj a raz rež. Pri rozhodovaní o liečbe to platí obzvlášť. Nedá sa pracovať zbrklo, rýchlo, pod tlakom na rýchle termíny, pod tlakom zahltenia požiadavkami rôznymi cestami komunikácie, pri zahltení byrokraciou, ktorá ukrajuje z drahocenného času . Pri neadekvátnom skracovaní časových intervalov sa veci nerobia poriadne, zložitejšie výkony sa odsúvajú, nikdy na nich nie je dostatok času, stávame sa povrchnými. Mladí sa nemajú kde naučiť zložité veci.

Dnes? Každý politik sa oháňa skrátením čakacích lehôt. Pri aktuálnom množstve lekárov a byrokracii to znamená skracovať čas venovaný prítomnému pacientovi.  Alebo ukrajovať s času oddychu, čo zákonite vedie k vyhoreniu.

Rovnako manažéri v zdravotníctve musia mať dostatok času na prípravu projektov a ich realizáciu. Dnes? Výmena manažérov každý rok znamená, že každý sa pol roka len zoznamuje a ani nezačne realizovať to málo, čo si naplánoval, skončí.

2. Kompetencie.

Štát, politici bez adekvátneho vzdelania neprimerane zasahujú do zdravotníctva. Nerešpektuje sa rozdelenie kompetencií. A to priamo alebo cez zákutia zákonov a rôznych noviel. Bez prerokovania so zodpovednými za rezort. Viď posledný ranný nápad poslanca o predpisovaní liekov, odhlasovanie bez diskusie a bez vyžiadania si názoru ministerstva, použitie nepresných Ag testov s pošliapaním odporúčaní výrobcu napriek vysokému epidemiologickému riziku, privezenie ruskej vakcíny s obídením zodpovedného štátneho orgánu. Štát to takto robí. A keby to takto robil obyčajný občan, obchádzal štátne orgány, ako by sme to klasifikovali? Prečo si štát privileguje nezákonnosť? Ak štát sám nebude dodržiavať svoje vlastné nariadenia, akým právom požaduje toto od svojich občanov?

3. Finančné zdroje.

Bez primeraných finančných zdrojov nie je možné poskytovať kvalitnú starostlivosť. A nie ešte ju rozvíjať.

Slovensko podľa poslednej správy OECD vydáva na zdravotnú starostlivosť na jedného občana 2360 USD, Česko 3804 USD, Maďarsko 2170 USD. A to sú údaje ešte pred predtým ako obidvaja naši susedia v priebehu roku 2021 radikálne zvýšili výdavky na mzdy v zdravotníctve a dostali sa tak už niekam úplne inde. 

Zdroje príjmov sú najmä odvody platené zamestnávateľmi a zamestnancami a súvisiace so mzdou, pričom predstavujú približne štyri pätiny celkových verejných výdavkov na zdravotníctvo. Tie idú cestou zdravotných poisťovní zdravotníckym zariadeniam za poskytnutú starostlivosť. Zbytok tvorí platba štátu za jeho poistencov ( dôchodcovia, deti, nezamestnaní) a priame platby občanov. Štát sa v roku 2021 rozhodol znížiť sumu , ktorú zaplatí zdravotným poisťovniam za svojich poistencov a to o 230 miliónov Eur 2 mesiace pred koncom roka. Neviem, ako by sám hľadel na to, keby sa tak rozhodli aj zamestnávatelia a zamestnanci.

Štát teda sám destabilizuje existujúci systém a presúva peniaze mimo tohto kontrolovaného systému. A vytvára paralelný , ktorý stojí na dosť nejasných pravidlách a nejasných kontrolných mechanizmoch. Pozrime na celý systém okolo MOMiek, o chvíľu príde obstarávanie IT systémov, výstavba budov, štátna distribučka. A zakiaľ ľudia v zdravotníctve pracujú, ľudia v paralelnom systéme bohatnú.

Takže, štát musí prestať vytvárať nespravodlivosť.