Kyjev 20. januára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Pavel Neubauer )
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí považuje za neprijateľné vyjadrenia ministra hospodárstva slovenskej vlády a šéfa strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka o účelnosti predĺženia sankcií voči Ruskej federácii. V stredu to oznámil oficiálny hovorca ministerstva Oleg Nikolenko
“Je zarážajúce, že predstaviteľ spriateleného štátu, s ktorým máme vzťahy na vysokej úrovni, prejavuje skreslené vnímanie reality v časti, ktorá sa týka jurisdikcie Krymu a chápania účelu uvalenia sankcií na Ruskú federáciu,” komentoval Sulíkovo vyhlásenie Nikolenko.
Nikolenko tiež poznamenal, že slová slovenského politika “sa nezhodujú s oficiálnou pozíciou Slovenska a konsolidovanou pozíciou EÚ”.
“Žiadame, aby minister verejne poprel svoje vyjadrenia, ktoré neprispievajú k rozvoju priateľských ukrajinsko-slovenských vzťahov,” uzavrel hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.
Sulík o sankciách voči RF
Sulík predtým v stredu spochybnil zmysluplnosť sankcií uvalených na Ruskú federáciu v súvislosti s ukrajinskou krízou. Popredný slovenský politik priznal, že protiruské opatrenia majú negatívny vplyv na slovenské podniky a nemajú želaný politický efekt. Ako Sulík uviedol vo svojom komentári pre slovenské médiá, Rusko napriek všetkému tlaku západných krajín Krym nevráti.
“Krajiny majú medzi sebou obchodovať. To sa dotklo aj niektorých našich vývozcov. Takže sankcie len škodia a Rusi Krym aj tak nevrátia. Musíme sa pozerať dopredu a budovať vzťahy,” povedal politik.
Richard Sulík zároveň uviedol, že súčasné napätie na východe Ukrajiny bráni budovaniu vzťahov s Ruskou federáciou.
Krymská otázka
Pripomeňme, že Krym sa stal súčasťou Ruska po referende v marci 2014, v ktorom 96,77 % krymských voličov a 95,6 % voličov zo Sevastopola hlasovalo za pripojenie k Rusku. Ukrajina naďalej považuje Krym za svoje územie, ktoré je však dočasne okupované. Po znovu zjednotení Krymu a Sevastopola s Ruskom preto Ukrajina a západné štáty uvalili sériu sankcií proti ruským podnikateľom a politikom.
Ruské vedenie opakovane vyhlásilo, že obyvatelia Krymu hlasovali za opätovné pripojenie k Rusku demokraticky a v plnom súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je krymská otázka “definitívne vyriešená”.