Zvládanie pandémie a ekonomické ťažkosti podkopávajú vieru v demokracie

Všeobecný prepad dôveryhodnosti a nelichotivé vyhliadky ohľadom ekonomickej prosperity. Ako ukazuje najnovší prieskum z viac ako dvadsiatky krajín, ide o hlavné dôvody, prečo dôvera v inštitúcie demokratických krajín padá a v prípade autoritatívnych režimov, naopak, rastie.

Svetový prieskum agentúry Edelman Trust Barometer odhaľuje všeobecný pokles dôvery v demokratické zriadenie krajín. Ako informuje agentúra Reuters, môže za to najmä zvládanie pandémie nového koronavírusu, ako aj neblahé ekonomické vyhliadky.

Prieskum bol vykonaný na vzorke 36-tisíc respondentov z 28 krajín sveta v novembri minulého roku. Sledoval mieru dôvery verejnosti v štátne inštitúcie, médiá, súkromné spoločnosti či neziskové organizácie.

V porovnaní s minulým rokom, najviac dôvery stratili demokratické štáty. Dôveryhodnosť inštitúcií v Nemecku padla na úroveň 46 percent, v Austrálii na 53 percent, v Holandsku na 57 percent. Južná Kórea zaznamenala pokles na 42 percent a Spojené štáty americké na 43 percent.

Ekonomika je faktor

Naopak, viera verejnosti v režim sa posilnila v Číne na 83 percent, v Spojených arabských emirátoch na 76 percent či v Thajsku na 66 percent.

Dôležitým faktorom pre tieto zmeny viery verejnosti sú podľa Richarda Edelmana, vydavateľa prieskumu, ekonomické ukazovatele. „Všetko sa to vracia k otázke: Máte pocit ekonomického sebavedomia?“ hovorí Edelman.

Významný sprievodný strach počas pandémie je ten zo straty pracovného miesta. V Japonsku si len 15 percent opýtaných myslí, že sa budú mať o päť rokov lepšie ako dnes. Vo väčšine demokratických krajín kladné odpovede dosahovali úroveň najviac okolo 20 až 40 percent.

Stratili osobnosti i médiá

V Číne však vládol relatívny optimizmus – takmer dve tretiny respondentov veria vo svetlú ekonomickú budúcnosť. V Indii tak zmýšľa až 80 percent ľudí.

Vo všeobecnosti sa žiadne osobnosti (či už vládni predstavitelia, riaditelia korporácií alebo novinári) netešia všeobecne vysokej dôvere. S prepadom dôvery v predstaviteľov rôznych inštitúcií sa otvára aj nový problém zdrojov informácií.

Dôveryhodnosť takmer všetkých informačných zdrojov utrpela podobné prepady, pričom najnižšie skončili sociálne siete a následne súkromne vlastnené médiá. Podľa prieskumu ľudia najviac dôverovali informáciám od svojich zamestnávateľov.