Rjabkov, ktorý minulý týždeň viedol ruskú delegáciu na bezpečnostných rokovaniach s USA v Ženeve zopakoval, že Moskva nemá v úmysle vrhnúť na Ukrajinu, poskytnutie západných bezpečnostných garancií je však pre ňu kategorickým imperatívom.
Rokovania v Ženeve a zasadnutie Rady NATO-Rusko v Bruseli sa konali v čase, Keď Rusko v blízkosti hraníc s Ukrajinou zhromaždilo odhadom asi 100-tisíc vojakov, čo by podľa Západu mohlo predznamenávať inváziu. V rámci ďalšieho posilňovania síl v blízkosti Ukrajiny Rusko presunulo bližšie nešpecifikovaný počet vojakov z ruského Ďalekého východu k svojmu spojencovi Bielorusku, kde sa tento mesiac konajú veľké vojenské manévre.
Rusko ďalej žiada, aby NATO v postsovietskych krajinách nerozmiestňovalo svojich vojakov a vojenskú techniku. Nalieha tiež, aby aliancia stiahla zbrane a vojakov z krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa k nej pripojilo po skončení studenej vojny.
Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo proruských separatistov, ktorí stále kontrolujú časť územia na východe Ukrajiny. Boje medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a povstalcami si doteraz vyžiadali viac ako 14-tisíc ľudských životov a zničili priemyselné srdce Ukrajiny.