D. McKean: Klece (Komiksový denník 1/2022)
„Přišel jsem pracovat. malovat. Chtěl jsem uniknout před rodinou a přáteli… hodně přemýšlet… a tvořit. A nakonec mám jeden nepovedený obraz a tenhle nádherný vztah.“
Maliar Leo Sabarský sa presťahuje do nového bytu. Dúfa, že zmena prostredia mu pomôže prelomiť kreatívny blok, ktorý mu bráni v tvorbe. Na novom mieste spoznáva spisovateľa Jonathana (nápadne sa podobajúceho na Salmana Rushdieho), hudobníka Anděla, všetečnú pani domácu, lokálneho blázna a roztomilého čierneho kocúra behajúceho po požiarnom schodisku. Jeho plátno však ostáva naďalej prázdne a nápady neprichádzajú. Ostane navždy zatvorený vo svojej klietke?
Klece sú komiksom, o ktorého kúpe som nerozmýšľal ani minútu. Jedno z prvých diel geniálneho Dave McKeana, u nás známeho najmä ako autora obálok Gaimanovho Sandmana, vyšlo v češtine po prvý krát — aj keď už má takmer tridsať rokov. McKean v ňom rozoberá tému osobnej slobody, viery a najmä kreativity. Maliar, spisovateľ, hudobník; každý z nich prežíva svoj vlastný minipríbeh, ktorý sa prepletá s tými ostatnými.
Klece by som prirovnal k artovému filmu — dlhému, čiernobielemu, plnému dialógov a neprerušovaných záberov s parádnymi švenkami kamery. Napríklad úvodná kapitola, nazvaná príznačne Zostup, je o tom, ako čierny kocúr schádza po exteriérovom schodisku bytového domu a postupne nazerá do okien jednotlivým obyvateľom. A keďže je to miesto, kde sa odohráva náš dej, spoznáme tak všetky postavy hneď v prvých minútach. Asi tu nemusím vysvetľovať, o čom potom je druhá kapitola zvaná Vzostup.
Na viac než päťsto stranách McKean strieda kresbu, maľbu, koláže a fotografie pričom každá zmena techniky má dopad aj na čítanie príbehu a jeho pochopenie. Je neskutočne vykreslený, čo vidno najmä na dialógoch — ľudskú gestiku má naštudovanú tak dobre, že si môže dovoliť napríklad päťdesiatstranový rozhovor podivnej pani so svojim papagájom bez toho, aby príbeh stratil na svojej pútavosti.
Komiks pripomína klietku aj formou svojich panelov, väčšinou sa drží striktnej mriežky tri krát tri políčka. O to väčší dopad má jej občasné narušenie — napríklad vo chvíli, keď sa postavy vďaka vínu uvoľnia a začnú nadobúdať podobu abstraktných škvŕn. A keďže sú Klece vytlačené (mimochodom, veľmi kvalitne) na štedrom formáte dosahujúcom takmer rozmer A3, môžete si vychutnať každý jeden detail, každý ťah štetcom či perom a nechať sa pohltiť rozsiahlymi čiernymi plochami.
Prečo aj pri toľkom nadšení nedávam tomuto trojkilovému komiksu plné hodnotenie? Jednou z tém, ktorú McKean skúma, je aj téma osobnej viery. Preňho je tým bohom kreativita a pýtanie sa po vyššom zmysle je zlou a zbytočnou otázkou. Pre mňa nie.
D. McKean: Klece
Comics Centrum, 2021
504 strán
90 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
