Astronómia On-Line

S rozvojom pozorovacích techník a prístrojov sa množstvo objavených planét prudko zvyšuje. V tomto článku Vám predstavíme exoplanéty, ktoré sa najviac podobajú našej planéte. Vedci už objavili viac ako 4000 exoplanét. Viac ako polovicu exoplanét objavil vesmírny teleskop KEPLER, ktorý v roku 2009 začal svoju zaujímavú misiu. Objavenie prvej skutočne „mimozemskej Zeme“ je veľkým

Pred nami je nová éra vesmírneho výskumu. V najbližších rokoch je plánovaným množstvo vzrušujúcich misií akou je napríklad návrat na Mesiac, vytvorenie stálej mesačnej základne a aj cesta ľudskej posádky na Mars, či dokonca ďalej. Tieto plány predstavujú množstvo technických a technologických výziev. Napríklad cesta na Mars by trvala v prípade použitia jadrového pohonu

V blízkosti jadra Zeme boli objavené zvláštne štruktúry, ktoré môžu byť jazvami po prvotnej medziplanetárnej kolízii. Kolízia našej planéty s planétou veľkosti Marsu pred 4,5 miliardami rokov mohla mať trvalý vplyv na štruktúru zemského plášťa. Práve tajomné štruktúry tesne pred jadrom Zeme môžu byť pozostatkami tejto gigantickej kolízie. Tieto štruktúry sú známe

Saturnov mesiac Mimas je najmenším a najvnútornejším mesiacom Saturnovej rodiny mesiacov. Podľa analýz údajov získaných ešte sondou Cassini sa ukazuje, že je dostatočne teplý na to, aby pod hrubou ľadovou kôrou (24 – 31 km) ukrýval globálny oceán. Zistenie, že oceány pod vrstvami hornín a ľadu sú v našej Slnečnej sústave celkom bežné

Pred 14 miliónmi rokov došlo k sérii výbuchov supernov a následne k vytvoreniu lokálnej bubliny zodpovednej za vznik všetkých mladých hviezd v okruhu 500 svetelných rokov okolo Slnka. Astronómovia v súčasnosti pozorujú kozmický priestor v okolí Slnka a registrujú na mnohých miestach procesy vzniku hviezd, ktoré prebiehajú práve na povrchu tejto bubliny. Doteraz získané údaje naznačujú, že

Vedci z Opavskej univerzity spolu so zahraničnými vedcami študujú doposiaľ nevysvetlené vlastnosti premenlivého röntgenového žiarenia, ktoré pochádza z blízkosti superhmotných čiernych dier. Toto žiarenie je vysielané zo zóny, kde ešte môže uniknúť silnej gravitácii ale podľa výpočtov môžu pozorované frekvencie vznikať len u menej hmotných čiernych dier. Pozorované frekvencie sa s teóriou významn…

Štúdium extrasolárnych planét odhalilo v posledných desaťročiach niekoľko zaujímavých vecí. Nielenže astronómovia objavili úplne nové typy planét – Super Jupiteri, Horúce Jupiteri, Superzeme, Mini-Neptúny atď. – zistili aj veľa údajov o tvorbe slnečnej sústavy a planetárnej dynamike. Podľa novej štúdie vedenej Bernskou univerzitou medzinárodný tím výskumníkov nedávno pozoroval exoplanétu typu Min…

Oblasť výskumu extrasolárnych planét prináša každý deň nové a nové fantastické objavy. Po desaťročiach, kedy mali astronómovia na štúdium len hŕstku exoplanét, teraz ich majú k dispozícií viac ako 4800 potvrdených exoplanét a ďalších viac ako 8200 čaká na potvrdenie. Očakáva sa, že počty objavených exoplanét sa budú zvyšovať exponenciálne, pretože sú v hre

Vzdialený transneptúnsky objekt 90377 Sedna s obežnou dobou 11 390 rokov sa blíži k svojmu perihéliu, ktoré dosiahne v roku 2076. Potom sa Sedna stiahne späť do hlbín vesmíru a k Slnku sa nevráti tisícročia. Zatiaľ síce nie sú plánované žiadne misie k Sedne, ale astronómovia začínajú pomaly misiu aspoň zvažovať. Štartovacie okná sa totiž otvoria v roku

Z prvotného vákua, ktoré dalo vznik nášmu svetu, sa mohlo vynoriť mnoho ďalších vesmírov. Každý so svojimi vlastnými fyzikálnymi zákonmi. Pokiaľ tieto vesmíry existujú, mohli by obsahovať aj zložité štruktúry a snáď aj nejaké formy života. Náš vesmír sa zdá byť pozoruhodne a záhadne dobre vyladený. Malá zmena čo i len jedného z fyzikálnych zákonov