Magdaléna Magdová

Český herec sa len pred piatimi rokmi oženil po dvanásťočnej známosti so speváčkou, herečkou a dnes aj manažérkou jeho divadla, Monikou Fialkovou, dnes Trávníčkovou (35). Ich príbeh je rozprávkový -&nbsp; zamilovala sa do neho ešte ako malá a vyhliadla si ho ako stredoškoláčka. Žijú spokojným životom a vychovávajú syna Maxmiliána.

Čo vás zamestnáva v tomto vianočnom období?

Monika: Keďže divadlá teraz stoja, predstavenia sa musia prekladať a niektoré aj rušiť. Ale 22. decembra budeme mať veľký live galakoncert, ktorý môj manžel odmoderuje. Zároveň pripravujem januárový live online koncert, takže nestíham vianočné prípravy. Som rada, že stromček už máme ozdobený od začiatku decembra. Robili sme aj rekonštrukciu domu a zútulňovali sme si ho.

Pavel: Vianočné obdobie je vždy zbesilé, ale tento rok nie. Ja už som zažil socializmus, kapitalizmus, teraz “koronaizmus”, čo ma ešte čaká? Ale nie je to to najhoršie, čo som zažil, lebo ešte som nažive (Smiech).

Pokračovanie na ďalšej strane.

Ako budú vyzerať Vaše Vianoce?

Monika: Budeme ich tráviť v našom domčeku pri Prahe, takže príroda, prechádzky a sledovanie rozprávok.

Pavel: Na Vianoce robím rybaciu polievku a aj ako jediný ju aj jem. (Smiech). Zahráme si koledy. V telke nám beží ako kulisa Tri oriešky pre Popolušku a keď sa zahliadnem v telke, hlavou mi prebleskne, “to je neuveriteľné, bolo to vôbec alebo sa mi to len zdalo?” Ale väčšinou sa pozerám na české rozprávky ako Soľ nad zlato či Pekárov cisár a cisárov pekár.

Rozprávka Tri oriešky pre Popolušku, v ktorej účinkujete, je už od roku 1973 symbolom Vianoc. Čím to podľa vás je, že ten film má stále taký úspech?

Pavel: Nemci to považujú za svoj film ešte viac než my a je pravda, že oni tú rozprávku dostali do sveta. Ten úspech je podľa mňa v tom, že tá rozprávka je priezračne jednoduchá. Nemali sme vtedy žiadne triky, či počítačovú grafiku. Nie sú tam žiadne kraviny typu, že lokomotíva ide do sveta a stretne šijací stroj. (Smiech). Má to krásnu poéziu.

Aký je váš najsilnejší zážitok z nakrúcania, na ktorý nikdy nezabudnete?

Pavel: Tá rozprávka sa pôvodne mala točiť v lete, ale napokon sa to natočilo v zime. Vonku bolo mínus sedemnásť a my sme predstierali, že je to úžasné, hoci sme mali na sebe letné kostýmy. (Smiech). Ale boli sme mladí a vydržali sme to.

Obdivovateľky z celého sveta vám písali milostné listy. Užívali ste si to?

Pavel: Snažil som sa na tie listy odpovedať, ale keď som niektoré otvoril, mal som už dvojročné meškanie, toľko ich bolo. (Smiech). Odkladal som ich do veľkej debny s tým, že bude dojemné čítať si ich v starobe, ale povedal som si, “sláva – poľná tráva”. Niektoré pekné mám odložené a ostatné som zahodil, lebo to bola kopa papiera.

Jednou z obdivovateliek princa Trávníčka ste boli aj vy a potom ste sa reálne stali jeho manželkou. Ako sa vám to podarilo?

Monika: Mala som čerstvých sedemnásť, keď sa točila zábavná relácia Do-re-mi, ktorú moderoval Pavel. Potom uplynul nejaký čas a keď Pavlovo divadlo prišlo hrať do Prostějova, požiadala som ho o moderovanie. On vtedy hľadal manažérku do divadla. Prvoradá bola práca a potom to prerástlo v krásny vzťah, ktorý trvá už 16 rokov.

Neodradil vás ani veľký vekový rozdiel, či to, že bol už trikrát ženatý?

Monika: V začiatkoch ma všetci odrádzali, že umelca nie, ale nedala som sa, treba si plniť sny a robiť to, čo ho robí šťastným. Pavel mal tie ženy vtedy, keď bol veľmi vyťažený. Ale ako človek starne, tak si tie priority upraví. Máme harmonický vzťah a dúfam, že sa to nezmení. Je dôležité si vzájomne dôverovať a robiť si život krásny.

Vám sa chcelo ženiť ešte aj štvrtýkrát po troch neúspešných pokusoch?

Pavel: (Smiech). Je to vždy vo hviezdach. Ja som bol dlho slobodný, ešte v tridsiatke. Okolo seba som videl kamarátov, ktorí boli ženatí, rozvedení, platili alimenty a mali s tým strašné problémy. Povedal som si, že toto určite nikdy nechcem. A potom som to dohnal. (Smiech).

Z bývalých vzťahov máte ešte synov Adama a mladšieho Pavla. Budete na sviatky aj s nimi?

Pavel: S Pavlom budeme určite spolu. S najstarším synom sme v kontakte len zriedka, má svoj život, je to dospelý chlap a nepraje si, aby som sa o ňom v médiách zmieňoval.

Syn Pavel sa venuje herectvu, ak sa tou cestou vydá aj Maximilián, budete ho v tom podporovať?

Monika: Maximilián má rád spoločnosť a je šoumen po manželovi. Herectvo je ale v dnešnej dobe náročné povolanie. Asi by bolo najlepšie, keby mal svoju profesiu a herectvo ako koníčka, ale uvidíme.

Pavel: Nie. Musí mať nejaké povolanie ako zubár, doktor, kým príde ďalší koronavírus. (Smiech). Ja som pôvodne chcel študovať stomatológiu. Dnes by som bol bohatý zubár vo Francúzsku, kde by som emigroval.

Koncom októbra ste oslávili sedemdesiatku. Aj ten vek nejako pociťujete alebo pri mladej manželke a malom synovi skôr mladnete?

Pavel: Nie je nič lepšie ako pozerať, ako Maximilián rastie. Dieťa je taká pomsta rodičom, aby videli, ako starnú. (smiech). Veľa populárnych ľudí predstiera, že ten vek vôbec nič nie je, ale nehovoria o tom, že keď sa ráno zobudia, všetko ich bolí. Takže ja si to tiež nevšímam. (Smiech).

Pokračovanie na ďalšej strane.

Váš synček bude mať 31. decembra 4 roky. Spájate teda vždy silvestrovskú a narodeninovú oslavu? Ako to bude u vás vyzerať tento rok?

Monika: Áno, je to tak. Ja som tiež narodená v decembri, ale tento rok z mojej strany nie je veľa dôvodov na oslavu, keďže som teraz prišla o mamičku, ktorá podľahla Covidu. Ale v rámci možnosti Maximiliánovi splníme, čo si praje. Urobíme mu súkromný ohňostroj a dostane sľúbený darček.

Pavel: Maximilián má teraz obdobie policajtov, hasičov a sanitiek. Takže dostane veľké elektro auto, ktoré húka a bude s ním jazdiť po záhrade. Budeme to musieť vydržať. (Smiech).

Máte už plány aj do Nového roka, dávate si nejaké predsavzatia?

Pavel: Dal som si predsavzatie, že budem zdravý a budem sa hrať neustále s Maximiliánom. Aj na ponuky, ktoré dostávam a nepáčia sa mi, poviem, “viete čo, radšej budem s Maximiliánom”. Urobil som krásny swingový muzikál Zasnežená romanca, mali sme fantastický úspech a rád by som toto predstavenie oživil. A dúfam, že bude naďalej fungovať aj moje súkromné divadlo, ktoré už existuje 20 rokov. Takže dúfam, že to ešte nejakú dobu vydržím, kým si poviem, “a dosť, idem domov a už nikdy neprídem”.

Princ z Popolušky Pavel Trávníček: Nechcel som sa ženiť

Výber pre vás

Princ z Popolušky Pavel Trávníček: Nechcel som sa ženiť

Súvisiace články

Výber pre vás