T. Sedláček: Druhá derivace touhy — Člověk duše-vnější (Čitateľský denník 4/2020)
Pokud třeba od demokracie čekáme, že nám zvolí nejlepšího, budeme dnes a denně zklamáni — nikdo to o demokracii vlastně ani nikdy netvrdil. Samí antičtí Řekové, Atéňané, kteří demokracii vynalezli a užívali, k ní byli obezřetně kritičtí. Smyslem demokracie není zvolit nejlepšího, ale bez krveprolití se institucionalizovaně zbavit těch nejhorších.
Jednou z obrovských slabin kapitalismu je, že nemá pořádně vytyčený smysl, cíl. Kdyby cílem bylo materiálně obohatit společnost, vede si lépe, než jakýkoli jiný systém. Pokud ale od něj čekáme životní smysl, rovnost, duchovní hodnoty, balanc a řízení společnosti, budeme vždy sklamáni, Otázka je, zda to kapitalismus někdy vůbec sliboval. Podle všeho nikoli. To musí přijít odjinud.
Podobně tomu je s technologiemi. Ty jsem si kdysi pořizovali, protože slibovaly… co? Úsporu času. V jistém smyslu to splnily, poslat dopis je tisíckrát rychlejší, než kdysi (…). Na druhou stranu, máme víc volného času? Nemáme. Místo toho, abychom v ušetřeném čase měli více času na něco jiného, pracujeme s e-maily i na záchodě. Ušetřený čas jsme totiž nepřeklopili do záhalky, jak kdysi predikoval Veblen, ale do více práce.
Tomáša Sedláčka som už nejaký čas periférne vnímal cez jeho facebookove statusy, ktoré zdieľalo zopár kamošov — páčilo sa mi, ako prepája úvahy o ekonomike, technológiách, Novom zákone a Pánovi Prsteňov. Zaujímavé kombinácie, veru.
Minulé leto som sa dostal na festival Colours of Ostrava, kde som ho mohol vidieť (a hlavne počuť) na viacerých diskusiách aj naživo. Zistil som, že jeho statusy sú vlastne stĺpčeky, ktoré píše pravidelne (už viac než 10 rokov) pre české Hospodářské Noviny. A toto je prvá časť jeho príspevkov, ktorá knižne vyšla ako úvod voľnej trilógie.
Sedláčkov štýl je veľmi podmanivý — aj keď ekonómii vôbec nerozumiem, väčšina jeho príspevkov mi bola zrozumiteľná. Ale nepíše len o ekonómii. Kniha je plná zamyslení nad rôznymi témami: od technológií, cez politiku až po etiku.
Celou zbierkou sa nesie veľká téma našej túžby mať, vlastniť, hromadiť — a neustály ekonomický tlak na to, aby rástlo HDP. A keď vyrastie, tak aby rástlo ďalej. A ďalej. Ale „mať“ neznamená automaticky aj „byť“, ako by nám povedal Fromm, a ako pripomína aj Sedláček. Alebo, ako hovorí Michal Vašečka, naša spoločnosť sa strašne ponáhľa — ale nikto vlastne nevie, kam. Toľko z múdrych citátov.
Mám len dvojicu výhrad. Tá prvá je k rozsahu knihy — tým, že sa tieto stĺpčeky tiahnu cez jednu dekádu, nevyhnutne sa v nich opakujú niektoré témy, dokonca celé vety. Keď som už po tretí krát čítal o vysvetlení pojmu „neviditeľná ruka trhu“ alebo „animal spirits“, mal som dosť.
Druhá výhrada je k tomu, ako autor skáče a prepája témy — je to síce pekné, že má prehľad vo viacerých oboroch, ale niekedy mi to prišlo už tak trocha nasilu. Najmä keď dosť voľne žongluje s biblickým textom — ako bonmot to síce (niekedy) poteší, ale ako teologická úvaha (často krát) nie.
Knihe ale veľmi pomáha jej forma — že sú to naozaj krátke novinové texty, ktoré vás nabádajú k preskúmaniu ďalšej a ďalšej stránky.
Funguje to.
T. Sedláček: Druhá derivace touhy — Člověk duše-vnější
65. pole, 2018
384 strán
*
80 %
Moje písačky a ďalšiu prácu môžete sledovať aj tu.
